Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/346/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312209273 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312209273.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX K. K., o vymoženie pohľadávky vo výške 223,67 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 18193/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/2931/2012-122 zo dňa 18. marca 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 3Er/2931/2012-122 zo dňa 18. marca 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 3Er/2931/2012-122 zo dňa 18. marca 2016 exekučné konanie zastavil. 2. Na odôvodnenie uviedol, že z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na plnenie na základe dohody o vyplnení bianko zmenky. Po preskúmaní návrhu na začatie exekúcie súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinným. Dohodu o vyplnení bianko zmenky obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Koncipovanie bianko zmenky je výlučne len v prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Predmetná zmenka bola vystavená zo strany dlžníka na zabezpečenie záväzku oprávneného, pričom v zmenke nie je vyplnená zmenková suma, dátum a začiatok úročenia zmenkovej sumy. Rozhodcovský súd preto pri rozhodovaní opomenul nielen aplikovať príslušné ustanovenia európskeho práva, ale aj vnútroštátneho práva, týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve o úvere uviedol, že postavenie povinného ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na skutočnosť, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom úvere“), neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto nie je namieste vzťahovať na povinného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. 4. V prípade posúdenia vzťahu medzi ním a povinnou ako spotrebiteľského oprávnený uviedol, že nachádzajúci súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadať iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči veriteľovi. V zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom, pričom takýto postup nemožno oprieť ani o extenzívny výklad a uplatnenie priameho účinku smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v prípade zmenkového nároku nejde o zmluvnú podmienku a tak je táto smernica neaplikovateľná na zmenky. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. dlžník v prípade porušenia zákonného zákazu zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť voči veriteľovi zodpovednosť za škodu. Keďže dlžník - povinný netvrdil vznik škody ani ho nepreukazoval, rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru. Doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať jeho nárok na náhradu škody. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Nakoniec uviedol, že ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo zmenky, Aj keby súd zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo. 6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 20.08.2012 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 06339/11 zo dňa 21.07.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 20.08.2010, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Uznesením č.k. 3Er/2931/2012-49 zo dňa 16.09.2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací toto uznesenie súdu prvej inštancie uznesením č.k. 41CoE/472/2013-61 zo dňa 27.02.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 3Er/2931/2012-70 zo dňa 06.05.2014 súd prvej inštancie opätovne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/283/2014-83 zo dňa 18. 09. 2014 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Er/2931/2012-90 zo dňa 03.12.2014 znova zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, e exekučný titul zaväzuje aj na plnenie, ktoré je v rozpore so spotrebiteľským právom, ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE/230/2015-105 zo dňa 30.09.2015 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie dňa 04.12.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.02.2016 súdny exekútor postúpil podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016. V tomto podaní oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Nakoniec uviedol, že dôkazy osvedčujúce uvedené skutočnosti sú už od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou spisu a že nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 8. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1.neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 11. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 12. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 13. V zmysle vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ak exekučný súd dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 14. Odvolací súd z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.08.2010 zistil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 1 a ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo zmluvy o úvere však vyplýva, že táto zákonná podmienka nie je naplnená, pretože priamo v zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za účelom výkonu povolania, čo dlžník - povinný potvrdil svojim podpisom. Aj keď v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ust. § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy uvedená v Občianskom zákonníku definuje pojem spotrebiteľa podstatne širšie ako ust. § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pretože nebolo preukázané, že povinný je podnikateľským subjektom a pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, predmetný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným je možné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne tento vzťah podriadiť jeho právnemu režimu. Odvolací súd tento záver vyvodil z označenia dlžníka (povinného) v zmluve o úvere jeho identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľa. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku oprávneného, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou za nedôvodnú. 15. Keďže v danom prípade povinný mal postavenie spotrebiteľa a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s uvedeným ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s prechodným ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku k úpravám zavedeným zákonom č. 438/2015 Z.z. platným a účinným od 23.12.2015, ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok skúmal, či bolo prihliadnuté na prípustnosť použitia zmenky. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) súd prvej inštancie správne zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Rozhodcovský súd však pri rozhodovaní o nároku oprávneného neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky a neprípustnosť použitia zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa vymáha nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, súd prvej inštancie v súlade s ust. 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. 16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. 17. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).