Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/348/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207072 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207072.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcov: 1/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., A. XXX/X a 2/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., A. XXX/X zast. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., A. XXX/XX, zast. JUDr. Richardom Piliarom, advokátom so sídlom Školská 4, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 33.000 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/ 209/2014-45 zo dňa 17. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz, p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/ počnúc právoplatnosťou rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva zročným celé plnenie a zároveň okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/ počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva zročným celé plnenie. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali od odporcu nemajetkovej ujmy vo výške 16.500,-Eur každý, ako aj náhrady trov konania. Návrh odôvodnili tým, že sú rodičmi nebohého W. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Trestným rozkazom Okresného súdu Brezno bol odporca uznaný za vinného z prečinu usmrtenia v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva, ktorých sa dopustil tým, že dňa 21.08.2011 v ranných hodinách v pohostinstve v W. W. po predchádzajúcej hádke udrel do tváre W. W., ktorý v dôsledku toho spadol na chrbát a zadnú časť hlavy a utrpel edém mozgu s presunom stredových štruktúr o 9 mm vpravo, postraumatické subarachnoideálne a intercerebrálne krvácanie, subdurálny hematón vpravo, zlomeninu bázy lebečnej a paramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, na následky ktorých dňa 10.12.2011 o 22.45 h v NsP Brezno zomrel. Nebohý sa narodil navrhovateľom ako tretie dieťa po dvoch sestrách. Bol šikovný a pracovitý, vždy ochotne pomáhal. Po skončení SOU sa mu nepodarilo zamestnať a pracoval iba doma, prípadne na brigádach, šetril si peniaze na kúpu motorových vozidiel. Po oznámení, že sa mu niečo stalo boli v šoku, chodili ho pozerať do nemocnice každý deň, dúfali, že sa jeho stav zlepší. Začiatkom novembra ho zobrali domov aj keď bol jeho stav vážny a starali sa o neho. Dňa 09.12.2011 začal ťažko dýchať, tak mu zavolali záchranku a na druhý deň v nemocnici zomrel. Týmto bolo podľa názoru navrhovateľov nepochybne zasiahnuté do osobnostných práv W. W. a aj jeho rodičov (navrhovateľov), hlavne do práva na život, zdravie, súkromie a rodinný život a vzhľadom na závažnosť zásahu a nemožnosť odčinenia spôsobenej ujmy je dané právo navrhovateľov na náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že ľutuje, čo sa stalo a ešte raz sa ospravedlňuje. Vzhľadom na ustálenie viny v trestnom konaní by mala byť predmetnom dokazovania iba výška nemajetkovej ujmy. Išlo o nedbanlivostný trestný čin, nebolo jeho úmyslom spôsobiť poškodenému smrť. K uvedenej udalosti došlo po vzájomnom doťahovaní, kedy odporca iba raz udrel poškodeného - nebohého, ktorý následkom úderu a prítomnej opitosti spadol na asfaltovú cestu, preto je odporca toho názoru, že nenesie výlučnú zodpovednosť za to, čo sa stalo. Nárok považoval za predčasne podaný na súd a rozporoval aj výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali navrhovatelia priznať. Poukázal na skutočnosť, že je nezamestnaný a rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 3C/27/2013 bol zaviazaný nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 9.534,44 Eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy. Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo porušením jeho osobnosti ako celku. Zodpovednosť za ohrozenie alebo porušenie práva na ochranu osobnosti je založené na objektívnom princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva. Na to aby mohlo dôjsť k vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, musia byť splnené zákonom stanovené predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou. V prípade, že dôjde k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení, ale iba v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby. Musí ísť pritom o nemajetkovú ujmu, teda takú, ktorá sa nepremieta bezprostredne do majetkovej sféry postihnutej osoby, pretože túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami. Ďalšou podmienkou použitia jednotlivých právnych prostriedkov ochrany osobnosti je neoprávnenosť zásahu. Pod neoprávneným zásahom chápeme také konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, je objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje postavenie a uplatnenie danej osoby v spoločnosti. Pokiaľ sa má proti takémuto neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Poslednou podmienkou vzniku občianskoprávnych sankcií pri ochrane osobnosti je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení či len ohrození fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie toho kto sa dopustil takéhoto zásahu. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených v § 11 Občianskeho zákonníka je určitá ujma. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa 21.08.2011 približne o 04.30 h v W. W. pred pohostinstvom Topvar A. na S. XX odporca po predchádzajúcej hádke udrel do tváre W. W., ktorý v dôsledku toho spadol na chrbát a zadnú časť hlavy a utrpel edém mozgu s presunom stredových štruktúr o 9 mm vpravo, postraumatické subarachnoideálne a intercerebrálne krvácanie, subdurálny hematón vpravo, zlomeninu bázy lebečnej a paramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, na následky ktorých dňa XX/XXXXo 22.45 h v NsP A. zomrel. Za tento skutok bolo pôvodne odporcovi vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. V priebehu prípravného konania došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku zo zločinu ublíženia na zdraví na prečin usmrtenia. Za uvedený skutok bol odporca trestným rozkazom Okresného súdu Brezno č.k. 3T/1/2012-110 zo dňa 16.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2012 uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva a pol roka. Zároveň bol zaviazaný nahradiť poškodenej P. W. (navrhovateľke v rade 2) pohrebné náklady vo výške 1.611,33 Eur a so zvyškom nároku bola poškodená odkázaná na občianske súdne konanie. Zo znaleckého posudku č. 15/2011 vypracovaného znalcom MUDr. T. T. pre účely trestného konania vyplýva, že poškodený W. W. utrpel niekoľko zranení, a to traumatické subarachnoidálne krvácanie (úrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu), pomliaždenie mozgu, subdurálny hematón vpravo, zlomeninu bázy lebečnej a pyramídy s prítomnými vzduchovými bublinami, pomliaždenie vlasatej časti hlavy temporoparietálne vpravo a poúrazový edém mozgu ako nie priamy úraz, ale následok poškodenia mozgu úrazom. Na otázku, aby popísal mechanizmus vzniku a spôsob zranení poškodeného, či mohli vzniknúť spôsobom, ako je uvedené vo vyšetrovacom spise, teda napadnutím inou osobou znalec v posudku uviedol, že poranenia mohli vzniknúť napadnutím inou osobou, jednoznačne však nevznikli priamo útokom obvineného (odporcu), ale následným pádom poškodeného v opitosti na záhlavie na asfaltovú vozovku po predchádzajúcom údere do tváre. Rozsah poranenia jednoznačne svedčí pre veľmi intenzívny nekoordinovaný náraz poškodeného o asfaltovú cestu. Navrhovateľ v rade 1) na pojednávaní uviedol, že syn s nimi žil v spoločnej domácnosti, pomáhal mu okolo hospodárstva, bol nezamestnaný, ale vždy porobil čo treba, aj keď si niekedy pofrflal. Po jeho smrti sa navrhovateľovi v rade 1) život obrátil o 180 stupňov, všade ho vidí, ale nemôže sa s ním rozprávať. Navrhovateľ v rade 1) je v súčasnosti zamestnaný na píle. Navrhovateľka v rade 2) na pojednávaní uviedla, že s nebohým neboli nikdy väčšie problémy, finančne rodine síce nepomáhal, ale inak pomohol aj s domácimi prácami. Po skutku sa o neho mesiac starala doma. Po jeho smrti sa všetko zmenilo, mala aj psychické problémy, ale nevyhľadala odbornú pomoc. Ona je od roku 1999 nezamestnaná, pracovala iba príležitostne. Odporca na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo, bol sa ospravedlniť navrhovateľom hneď na druhý deň po skutku. Nie je schopný zaplatiť im sumu, ktorú od neho žiadajú. Zamestnal sa iba v januári tohto roka, predtým bol dlhodobo nezamestnaný, pracoval iba brigádnicky. Základ nároku navrhovateľov a zodpovednosť odporcu je daná trestným rozkazom Okresného súdu Brezno č. k. 3T/1/2012-110 zo dňa 16.01.2012, ktorým je okresný súd v tomto konaní viazaný v súlade s § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Súd nemá pochybnosti o tom, že smrť syna navrhovateľov spôsobila vážny zásah do súkromného a rodinného života navrhovateľov. Smrťou syna navrhovatelia stratili sociálne, morálne, ako aj citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým synom, ktorý s nimi žil v spoločnej domácnosti a bol ich jediným synom. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnému zničeniu väzieb rodinného života navrhovateľov. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané zadosťučinenie a zmiernenie ujmy navrhovateľov. Ak medzi fyzickými osobami existujú citové, sociálne a morálne vzťahy, ktoré sa vytvorili v ich súkromnom a rodinnom živote, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie inej z nich. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie resp. práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi resp. účastníkom vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, čiže nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová, emocionálna ujma. Ak dôjde k smrti ktoréhokoľvek z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a tak isto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo/265/2009, 2Cdo/194/2011) súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobností podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel a priznal navrhovateľom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu porušenia ich práv na ochranu osobnosti, a to práva na ochranu súkromného a rodinného života, do ktorého bolo zasiahnuté protiprávnym konaním odporcu. V prípade existencie neoprávneného zásahu ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. V tomto konkrétnom prípade nečakaným úmrtím syna navrhovateľov došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných práv, pričom následok zásahu je nezvratný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter. V prípade smrti dieťaťa ide o mimoriadne citlivý zásah do emocionálnej sféry rodičov, ktorí spolu s deťmi tvorili plnohodnotnú fungujúcu rodinu. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné brať do úvahy hlavne závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Následky protiprávneho konania v danom prípade nebolo možné preto odstrániť morálnou satisfakciou a nebolo postačujúce ani vyslovenie viny v trestnom konaní. Bolo potrebné prihliadať na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri zohľadnení vzťahu navrhovateľov ako rodičov k zomrelému synovi. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy vzal do úvahy, že nebohý bol jediným synom, avšak nie jediným dieťaťom navrhovateľov. Okrem neho majú ešte dve dcéry. Tiež prihliadol na vek nebohého, ako aj na skutočnosť, že nebol živiteľom rodiny, naopak, od skončenia školy bol nezamestnaný, žil s rodičmi v spoločnej domácnosti a privyrábal si iba brigádnicky. Veľmi podstatnou okolnosťou pri úvahe súdu boli aj okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu trestného činu. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí v trestnom konaní nebohý bol pod vplyvom alkoholu a "zapáral" do viacerých ľudí nachádzajúcich sa v pohostinstve. Odporca sa nedopustil úmyselného trestného činu, udrel nebohého iba raz a aj samotné zranenia nebohého vznikli v dôsledku nekoordinovaného pádu na zem v dôsledku prítomnej opitosti, čo vo svojom znaleckom posudku potvrdil aj znalec, nie priamo útokom odporcu. Navrhovatelia sa domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 16.500,-Eur každý. Súd má však za to, že s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti je nemajetková ujma vo výške 10.000,-Eur pre každého z navrhovateľov v tomto prípade postačujúca, preto návrh v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku“. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a iba od januára tohto roka pracuje ako živnostník mu súd povolil splácať priznanú nemajetkovú ujmu v splátkach po 150,-Eur mesačne pre každého navrhovateľa pod stratou výhody splátok“. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napáda výrok I. a výrok II. rozsudku, pričom svoje odvolanie odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. d/ zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) t.j. tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že z dôvodu jeho majetkových a zárobkových pomerov nemôže súhlasiť s výškou náhrady nemajetkovej ujmy určenou súdnym rozhodnutím, ktorú má nahradiť obidvom žalobcom aj keď má možnosť uhradiť dané sumy v splátkach. Zdôraznil, že na pojednávaní konanom na okresnom súde uviedol, že úprimne ľutuje, čo sa stalo dňa 21. 08. 2011 a veľmi ho to mrzí. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, pretože konaním žalovaného došlo k neoprávneného zásahu do ich práv a práv poškodeného chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že aj keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu ust. § 11 Občianskeho zákonníka sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch však podľa žalovaného predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy musí súd určiť s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne stanovenými kritériami, z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Okresný súd podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k určeniu výšky nemajetkovej ujmy, pričom podľa žalovaného správne vyhodnotil okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, keď prihliadol na skutočnosti preukázané v trestom konaní avšak podľa žalovaného s výškou náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 € pre každého zo žalobcov sa žalovaný nemôže stotožniť, pretože táto je podľa názoru žalovaného vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a tiež vzhľadom na jeho majetkové a zárobkové pomery neprimeraná. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre obidvoch žalobcov celkom v sume 10 000 €, t. j. po 5000 € pre každého z nich. Uvedenú sumu by vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, ako aj predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/27/2013, ktorým bol zaviazaný na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 9 534,44 €, bol schopný splácať v pravidelných mesačných splátkach, pretože začal podnikať ako SZČO a vie aké výdavky a príjmy v súčasnosti dosahuje. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty a ani žiadnych nehnuteľných vecí. V závere odvolania žalovaný uviedol, že je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne majetkových a zárobkových možností žalovaného a ohľadne primeranosti finančného zadosťučinenia a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súd t.j. výrok I a výrok II zmení v časti výšky náhrady nemajetkovej ujmy zo sumy 10 000 € na sumu 5 000 €, pričom umožní žalovanému uhradiť obidve sumy v pravidelných splátkach po 150 €. 4. V podaní zo dňa 15. 04. 2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili k obsahu odvolania žalovaného a vo vyjadrení uviedli, že s odvolaním žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože je nedôvodné a tvrdenia žalovaného v ňom uvedené sú nepreukázané. V uvedenej súvislosti poukázali žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na to, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval svoje majetkové pomery a schopnosti splácať priznané plnenie, na úhradu ktorého ho mal súd zaviazať. Zdôraznili, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní nenamietal súdom určenú výšku mesačných splátok po 150 €, ale len súdom stanovenú výšku finančnej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € pre každého zo žalobcov, preto výšku náhrady nemajetkovej ujmy považujú za dôvodnú a nezávislú od pomerov žalovaného, ktoré v konaní žalovaný nepreukazoval. Podľa žalobcov možno konštatovať, že priznaná výška finančnej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov vychádza tak z ustálenej judikatúry súdov, na ktorú v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukazovali ako aj z ujmy žalobcov, ktorú v dôsledku konania žalovaného utrpeli. V uvedenej súvislosti žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa stotožňujú s tvrdením žalovaného, že samotné jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostné práva, ktorým Občiansky zákonník v ust. § 11 poskytuje ochranu, sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch. To však podľa žalobcov neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom žalovaného do ich osobnostných práv.. Zdôraznili, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s výškou náhrady nemajetkovej ujmy ustanovuje len to, že náhrada nemajetkovej ujmy má byť primeraná, pričom určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone taxatívne vymedzenými kritériami a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádzať. Iné ako vyššie uvedené kritéria nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať na zreteľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,85 €. 5. Na obsah vyjadrenia žalobcov k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný v podaní zo dňa 26. 07. 2016, kde uviedol, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal na svoje schopnosti splácať žalobcami požadované plnenie titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pričom sa vyjadril, že nesúhlasí s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € pre každého zo žalobcov, nakoľko mu to jeho majetkové pomery nedovoľujú. Poukázal tiež na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva poškodeného došlo - poranenia poškodeného podľa žalovaného nevznikli priamo útokom žalovaného, ale následným pádom poškodeného z dôvodu opitosti, čo podľa žalovaného znamená, že určitá miera zavinenia bola aj na strane poškodeného, preto považuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 € pre každého zo žalobcov za primeranú. Zdôraznil, že podľa jeho názoru za porušenie osobnostných práv žalobcov a poškodeného nenesie len on výlučnú zodpovednosť, preto žiada, aby súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní predovšetkým tieto okolnosti. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov ďalej uviedol, že už v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že bol zaviazaný nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu 9 534,44 € za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného - syna žalobcov 1/ a 2/, teda v súvislosti so spáchaným skutkom znáša aj tieto náklady. Náhradu nemajetkovej ujmy pre oboch žalobcov je ochotný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, preto výšku mesačných splátok na pojednávaní konanom na okresnom súde a v odvolaní nenamietal. Namietal však výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko ju považuje za neprimeranú z vyššie uvedených dôvodov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie začal podnikať ako SZČO, teda vedel aké sú jeho príjmy a výdavky. Medzičasom však opätovne došlo ku zmene jeho životnej situácie, pretože počas plynutia skúšobnej doby viedol motorové vozidlo, napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, preto mu bol premenený trest podmienečného odsúdenia na nepodmienečné odsúdenie za skutok súvisiaci s týmto súdnym konaním, t. j. za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Momentálne sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, preto nemôže podnikať alebo zamestnať sa, aby mohol uhradiť škodu všetkým poškodeným. Zdôraznil, že súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by mal brať do úvahy predovšetkým závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Na tieto kritéria poukazujú aj žalobcovia vo svojom vyjadrení, preto sa možno s nimi len stotožniť. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že namietal len samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, pretože túto nepovažuje za primeranú. 6. Na obsah vyjadrenia žalovaného opätovne reagovali žalobcovia 1/ a 2/ v podaní zo dňa 31. 08. 2016, kde uviedli, že pokiaľ žalovaný v predmetnom vyjadrení poukazuje na svoje aktuálne majetkové pomery a najmä na to, že u neho došlo k zmene situácie v tom, že mu bol podmienečne uložený trest premenený na nepodmienečný, tak jeho vyjadrenie považujú za nedôvodné a tvrdenia žalovaného v ňom uvedené za účelové a špekulatívne, pretože nie ich vinou žalovaný napriek uloženému trestu zákazu činnosti viesť vozidlo tento zákaz porušil a viedol motorové vozidlo. V uvedenej súvislosti žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že nevidia žiadny dôvod, prečo by uvedená zmena životnej situácie žalovaného mala byť dôvodom v prospech jeho odvolania. Zdôraznili, že nie je im vôbec zrejmé, prečo by mali pre nevhodné a nezákonné správanie sa žalovaného v nepriamom dôsledku trpieť znovu oni. Zároveň opätovne uviedli, že súdom prvej inštancie priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vychádza tak z ustálenej judikatúry ako aj z ich reálnej citovej ujmy, ktorú v dôsledku konania žalovaného utrpeli. Vzhľadnom na uvedené skutočnosti navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré im vznikli v odvolacom konaní. 7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/ počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku t.j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá CSP uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že účinky odvolania podaného žalovaným zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t.j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 9. Žalovaný okresnému súdu v odvolaní vytkol, že aj keď správne vyhodnotil okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, keď prihliadol na skutočnosti preukázané v trestnom konaní, nesprávne podľa názoru žalovaného určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10 000 € pre každého zo žalobcov, pretože podľa názoru žalovaného, vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a na majetkové a zárobkové pomery žalovaného je takto určená náhrada nemajetkovej ujmy neprimeraná. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného, podanom po uplynutí lehoty na podanie odvolania žalovaný uviedol, že v porovnaní s časom, keď podával odvolanie sa zmenili okolnosti na jeho strane, nakoľko došlo k zmene jeho životnej situácie, pretože počas plynutia skúšobnej doby viedol motorové vozidlo, napriek uloženému zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, preto mu bol premenený trest podmienečného odsúdenia na nepodmienečné odsúdenie za skutok súvisiaci s týmto konaním, čo znamená, že naďalej sa zhoršili jeho možnosti uhradiť žalobcom priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, preto opätovne zdôraznil, že súdom určenú náhradu nemajetkovej ujmy, pre každého zo žalobcov vo výške 10 000 € považuje za neprimeranú, pričom súd mal podľa jeho názoru zobrať do úvahy predovšetkým závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 10. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, pričom dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz, vecne správny. Okresný súd správne rozhodol, keď zaviazal žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške uvedenej v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré tak urobil jasne a zreteľne v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že smrť blízkej osoby je pre pozostalých traumatizujúca udalosť. Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej a Českej republiky ide o neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život pozostalých. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 111/2011: „medzi ľuďmi existujú vzájomné sociálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, preto porušením práva na život jednej z nich dochádza k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalých.“ Každý človek je jedinečná a neopakovateľná bytosť. Ochrana práva na život vyplýva z § 11 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka kde sa uvádza, že „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnostnej povahy“, ďalej z čl. 15 Ústavy SR a tiež z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zásah do práva na život možno preto v každom prípade považovať za závažnú ujmu, ktorá vzhľadom na svoj dopad a dôsledky predstavuje ujmu značnú. Neobstojí preto argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní, že súdom určená výška náhrady nemajetkovej ujmy je neprimeraná. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania žalovaného nevyplývajú žiadne právne relevantné argumenty, prečo by nemala byť náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € pre každého z pozostalých - rodičov poškodeného neprimeraná. Ani skutočnosti uvádzané žalovaným vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov - v podaní zo dňa 26. 07. 2016, že oproti času podania odvolania sa situácia na strane žalovaného podstatným spôsobom zhoršila, keďže sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v dôsledku porušenia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, keď sa následne premenil trest uložený podmienečne na nepodmienečný trest odňatia slobody nie je spôsobilá zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výroku a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože žalovaný tieto skutočnosti uviedol až po uplynutí lehoty na podanie odvolania a tiež preto, že žalovaný nenamietal schopnosť plniť rozhodnutím súdu uloženú povinnosť v splátkach, na čo by mohla mať skutočnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (v prípade včasnej argumentácie, t. j. v lehote na podanie odvolania) vplyv, ale namietal opätovne len výšku súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s čím skutočnosť, že je v dôsledku výkonu uloženého trestu dočasne obmedzený na slobode nemá žiadnu súvislosť. 11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobcu 1/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatným celý dlh naraz a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 10 000 € v pravidelných mesačných splátkach po 150 €, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne 2/, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stáva splatným celý dlh naraz podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom 1/ a 2/ vznikli trovy právneho zastúpenia; o výške priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcov v odvolacom konaní rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).