Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207618 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6314207618.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Rišiaňovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti E. T., nar. XX. XX. XXXX a H. T., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., deti rodičov - matky E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX/XX, XXX XX M. T., právne JUDr. Ivetou Horváthovou, Advokátska kancelária so sídlom B. Němcovej č. 1, 977 01 Brezno a otca H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X, XXX XX T. T., právne zastúpeného JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou Advokátska kancelária so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zníženie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/167/2014-138 zo dňa 08. 10. 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 10. 2015 návrh otca na zníženie výživného zamietol (prvý výrok). O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa otec maloletých detí (ďalej len“otec“) domáhal zníženia výživného na maloletú E. zo sumy 132,78 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne a na maloletého H. zo sumy 132,78 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/101/2007-78 zo dňa 14. 11. 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/23/2008-103 zo dňa 11. 03. 2008 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky maloletých detí (ďalej len „matka“). Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na každé maloleté dieťa výživným vo výške 4.000,- Sk (132,78 Eur) a z uvedenej sumy poukázať sumu 1000,- Sk (33,19 Eur) mesačne na osobitný účet každého dieťaťa. Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. V období predchádzajúcej úpravy výživného maloletá E. navštevovala X. ročník základnej školy. Bola zdravá, navštevovala L. ambulanciu, bola vo M. J.. Maloletý H. navštevoval X. ročník základnej školy, bol zdravý. Maloletá je t.č. študentkou J. K.P. vo W.. Je ubytovaná na internáte. Mesačne matke vznikajú pravidelné výdavky v súvislosti s ubytovaním maloletej - 30,- Eur, za raňajky a večere na internáte 35,- Eur, za obedy v školskej jedálni 27,- Eur, vreckové mesačne 50,- Eur, cestovné 20,- Eur mesačne, so štúdiom, so zdravotným stavom (navštevuje L., Z. ambulanciu, používa R., má založený W. I.). Maloletá je
registrovanou H., venuje sa P., matke vznikajú výdavky s jej športovou činnosťou vo výške 50,- Eur mesačne, so sústredeniami vo výške 200,- Eur, s pretekmi, s kúpou P., oblečenia v súvislosti s P.. Maloletý H. má t.č. XX rokov. Matke vznikajú výdavky s jeho výživou, návštevou školy, so zdravotným stavom (má H. F., má založený W. I., nosí Z., používa R., navštevuje Z. ambulanciu, M. ambulanciu, atď.), so záujmami (je členom M. P.). Matka platí i jednorazové výdavky s nákupom školských potrieb, so zdravotným stavom, záujmami maloletých detí.
Otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval v I. ako R. E. F. H.. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol vedený ako dočasný zamestnanec a nevykonával pracovnú činnosť pravidelne. Býval trojizbovom rodinnom dome. Bol vlastníkom E., vlastnil osobný automobil I. O. V období od apríla 2007 do apríla 2008 mal spolu príjem vo výške 23.075,47 libier. Otec dňa XX. XX. XXXX bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel obojstranné pomliaždeniny H., vážne poranenie hlavy s krvácaním v H.Z. D. E., mnohonásobné poranenie mäkkých tkanív na tvári, poranenie mäkkého tkaniva na Q.A. a vážne poranenie prednej časti B. so zlomeninami H. M. H., hlavy a krku X. a X.. E. kosti a dislokáciu X. a X.E. P.. Jeho stav sa zlepšuje. Podľa tvrdení otca nemôže vykonávať prácu R. P. C., jedine príležitostné práce, preto sa jeho príjem znížil o tretinu, mesačne má cca 400,- libier. Otec mal príjem v období od apríla r. 2013 do apríla r. 2014 vo výške 5.619,52 libier a za obdobie od apríla r. 2014 do apríla r. 2015 vo výške 6.426 Eur. Otec má mesačne výdavky, a to: za prenájom nehnuteľnosti platí týždenne 80,- libier, za stravu 120,- libier, za mobil 30,- libier, za lieky 25,- libier. Polročne platí daň za auto 126,- libier. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Je vlastníkom osobného automobilu E. H.. Nepribudla mu vyživovacia povinnosť. Matka maloletých detí bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného živnostníčkou - P. a pracovala aj ako K.. Mala dve vyživovacie povinnosti. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Q. S., nar. XX. XX. XXXX. Aktuálny príjem matky je rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na tri maloleté deti vo výške 70,56 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom I. S.. Je konateľom a zároveň zamestnancom spoločnosti P. T.. Jeho príjem je 190,- Eur mesačne. Otec v konaní tvrdil, že vykonáva práce príležitostne, v dôsledku čoho sa mu znížil príjem. Podľa názoru okresného súdu, otec nepreukázal, že by kvôli utrpenému úrazu nemohol vykonávať prácu R. E. P. C.. Otec je schopný viesť osobné motorové vozidlo, absolvoval v lete r. 2014, r. 2015 s maloletými deťmi niekoľkodňový S. na U., rôzne výlety v zahraničí H. (v C., v J.). Ďalej nepreukázal, že sa mu zhoršil zdravotný stav v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať pracovnú činnosť.
Prvostupňový súd považoval za adekvátne zvýšené náklady v súvislosti s potrebami maloletých detí a ich športovými aktivitami.
Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že zníženie výživného odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane, a to hlavne zmenou svojho zdravotného stavu v dôsledku úrazu, v dôsledku ktorého stratil schopnosť vykonávať naďalej profesiu R. E. P. H.. Z uvedených dôvodov došlo u neho k podstatnému zníženiu jeho príjmu. V čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2008 jeho príjem bol vo výške 21 155,47 libier, po úraze dňa 15. 09. 2013 predstavoval jeho príjem za obdobie apríl 2013 až apríl 2014 sumu 5 619,52 libier a od apríla roku 2014 až do apríla 2015 sumu 6 426,- libier, keďže vykonáva príležitostné práce. Podľa jeho názoru došlo na jeho strane k podstatnej zmene, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne výšky výživného pre maloleté deti. Vytkol okresnému súdu, že podrobne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí i matky, avšak pri ňom sa obmedzil iba na konštatovanie jeho príjmu, zdravotného stavu a na poukázanie na jeho istú životnú úroveň. Z potvrdení, ktoré predložil okresnému súdu o jeho zdravotnom stave zo dňa 09. 05. 2014 a 27. 03. 2015 vyplýva, že utrpel vážne zranenia, okrem iných aj vážne poranenie hlavy s krvácaním v H.Z. D. E., pričom by nemal viesť motorové vozidlo. Pokiaľ šoféruje osobné motorové vozidlo a vykonáva rôzne športové aktivity, robí to ako súkromná osoba na vlastné riziko a tieto aktivity nemajú nič spoločného s jeho schopnosťou vykonávať profesiu R. W. H.. Okresný súd nezdôvodnil, z akých úvah dospel k jeho reálnemu príjmu. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné i v súvislosti s jeho povinnosťou prispievať na tvorbu úspor maloletým deťom.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a odvolanie otca „zamietnuť“. Podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na maloleté deti výživným určeným rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k.
8P/167/2014-138 zo dňa 08. 10. 2015. Podľa jeho názoru otcom navrhované zníženie výživného nie je v prospech a v záujme maloletých detí.
Matka vo vyjadrení navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca v celom rozsahu zamietol, pretože jeho odvolanie nie je v súlade s preukázaným skutkovým a právnym stavom. Otec zníženie výživného odôvodňoval jeho nepriaznivým zdravotným stavom v dôsledku úrazu, od ktorého uplynulo XX mesiacov. Podľa jej názoru otec nepreukázal, či a do akej miery sa zhoršil jeho zdravotný stav, aké sú jeho obmedzenia súvisiace s pracovnou spôsobilosťou, ani žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že jeho zdravotný stav mu bráni pracovať na plný úväzok v akomkoľvek zamestnaní. Má za to, že zdravotný stav otca sa zlepšil, nemusí vykonávať len príležitostné práce a netrpí takými zdravotnými ťažkosťami, aby mu bol odňatý vodičský preukaz. I z predložených dokladov o jeho príjme vyplýva, že jeho príjem je vyšší ako jej. Podľa jej názoru otec má iné príjmy, ktoré nevie preukázať vzhľadom na pobyt otca v zahraničí. Zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného uplynulo sedem rokov, v dôsledku čoho sa zvýšili výdavky na maloleté deti, súvisiace so štúdiom, zdravotným stavom maloletých detí, osobnými potrebami na uspokojovaní, na ktorých sú povinní podieľať sa obaja rodičia. Potreby maloletých detí uspokojuje v rozsahu vyššom než otec, ktorý neprispel na žiadne mimoriadne výdavky detí. I v období priaznivého zdravotného stavu otec neprispieval na výživu maloletých detí výživným v súlade so súdnym rozhodnutím, za čo bol odsúdený trestným rozkazom. Následne po vyplatení dlžného výživného v sume 1 991,46 Eur bol oslobodený spod obžaloby. Od posledného pojednávania jej vznikli ďalšie náklady, pretože maloletá navštevuje J. K.P. vo W. a bolo potrebné v súvislosti s jej záujmami kúpiť notebook za 400,- Eur, fotoaparát B. za 230,- Eur. V budúcnosti chce nasporené peniaze z úspor maloletých detí so súhlasom súdu použiť na operácie ich očí a ďalšie štúdium. Otec sa na výchove maloletých detí nepodieľa žiadnou formou. Absolvuje s nimi výlety dvakrát do roka. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí a taktiež aj na jej strane. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z týchto dôvodov:
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Závažnejšia zmena okolností môže spočívať buď v zmene subjektívnych i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré je dostatočne podrobné a zároveň je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného pre maloleté deti (v r. 2007), maloletá E. navštevovala C. ročník základnej školy a maloletý H. H. ročník základnej školy. Je nesporné, že na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá E. má t.č. XX rokov, je študentkou J. K.P. a maloletý H. je vo veku XX rokov, je žiakom X. ročníka základnej školy.
Je nepochybné, že výdavky spojené s výživou maloletých detí od poslednej úpravy vzrástli, čo je to objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárastom nákladov na ich výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili i v súvislosti s ich vekom, potrebami, zdravotným stavom, športovými záujmami maloletých detí. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existuje základný zákonný dôvod na zvýšenie výživného na strane maloletých detí.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o určení (znížení) výživného v primárnej snahe zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa musí (v súlade s § 75 ods. 1 ZR) skúmať aj konkrétne dôvody zníženia, resp. dlhodobejšie nízkeho príjmu povinného rodiča, t.j. musí skúmať či k tomu, že dosahuje nižší príjem došlo na základe objektívnych okolností, ktoré nemohol ovplyvniť (napr. nepriaznivý zdravotný stav spôsobujúci vysoký stupeň invalidity a pod.), alebo na základe okolností, ktoré majú subjektívny alebo prevažne subjektívny charakter, teda ktoré mohol ovplyvniť svojím konaním alebo správaním. Okrem toho, pre posudzovanie schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho skutočne dosahovaný príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ale i vôľu a snahu dosiahnuť čo najvyšší príjem. Zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom.
V posudzovanej veci musí odvolací súd (zhodne s názorom prvostupňového súdu) konštatovať, že otec v priebehu celého konania neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by preukázala, že nemôže vykonávať stálu prácu s pravidelným príjmom. Inak povedané, v rámci prvostupňového konania a ani v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by objektívne preukázal, že vyvíja konkrétne úsilie zabezpečiť si pravidelné zamestnanie a teda pravidelný príjem. Jeho zdôvodnenie tohto prístupu uvedené v odvolaní považuje odvolací súd za účelové. Je nesporné, že otec v r. XXXX utrpel úraz, avšak v konaní nebolo preukázané relevantnými dôkazmi (napr. znaleckým posudkom), že by otec kvôli zdravotnému stavu mohol vykonávať práce iba v obmedzenom rozsahu, eventuálne v dôsledku nepriaznivého stavu došlo ku skončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý ho zamestnával i v čase predchádzajúcej úpravy výživného, a preto dosahuje nižší zárobok. Zároveň otec v konaní nepredložil listinné dôkazy ohľadne svojej pracovnej činnosti po úraze (pracovné zmluvy, špecifikáciu zamestnávateľov, druh práce, obdobia výkonu pracovnej činnosti, príjem od toho-ktorého zamestnávateľa zvlášť, spôsoby a dôvody skončenia pracovných pomerov). Keďže otec v konaní nepreukázal, že vyvíja konkrétne úsilie zabezpečiť si pravidelné zamestnanie (pričom je schopný a ochotný vykonávať brigádnickú činnosť), možno konštatovať, že v nepriaznivej finančnej situácii je nie z objektívnych ale subjektívnych dôvodov a tento stav nemôže byť v žiadnom prípade v neprospech maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na to, že už v odvolacom konaní (v čase predchádzajúcej úpravy výživného) otec deklaroval zníženie svojho príjmu v dôsledku vykonávania príležitostných prác. Ďalej zo špecifikácie pravidelných mesačných výdavkov otca je možné ustáliť, že má vyššie výdavky, než je ním deklarovaný príjem, z čoho je možné vyvodiť, že jeho príjem je vyšší, než ním deklarovaný príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu konštatuje, že zmena pomerov na strane otca neodôvodňuje zníženie výživného pre maloleté deti určené súdnym rozhodnutím (vrátane výživného na tvorbu úspor). Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou otca v rámci jeho rodičovských povinností je plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom.
Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.