Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/480/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315204174 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315204174.1
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. N., nar. XX. M. XXXX, bytom V. XX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 973,72 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 22711/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/384/2015-15 zo dňa 01. júla 2015 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 6Er/384/2015-15 zo dňa 01. júla 2015 p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 6Er/384/2015-15 zo dňa 01. júla 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej povinnej ako v konaní, ktoré už bolo vedené na exekučnom súde pod sp. zn. 4Er/72/2010 a v ktorom sa oprávnený domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 977,22 Eur s príslušenstvom. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 13. augusta 2010 udelené poverenie na vykonanie exekúcie a následne bola exekúcia uznesením sp. zn. 4Er/72/2010 zo dňa 11. októbra 2011 zastavená. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. februára 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/475/2011 zo dňa 09. januára 212, ktorým bolo uznesenie exekučného súdu o zastavení exekúcie potvrdené. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Keďže exekučný súd rozhodol už o zastavení exekúcie vedenej na základe rovnakého exekučného titulu, toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci a je neprípustné, aby ten istý oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z tohto istého exekučného titulu, ktorý už raz bol vyhodnotený ako nespôsobilý. O náhrade trov konania rozhodol exekučný súd tak, že ich náhradu účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „ O.s.p.“), svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie
poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenie nerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych práva a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 14. marca 2015 sa oprávnený domáha voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky vo výške 977,22 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 20067/09 zo dňa 23. novembra 2009, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 14. decembra 2009 a vykonateľnosti dňa 17. decembra 200, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 977,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 653,28 Eur od 27. mája 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 233,34 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. augusta 2008. Následne súdny exekútor žiadosťou zo dňa 16. marca 2015, podanou osobne na exekučnom súde dňa 12. mája 2015, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a so zdôvodnením, že oprávnený sa na zákale uvedeného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 20067/09 zo dňa 23. novembra 2009 - už domáhal vykonania exekúcie voči povinnej, exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 4Er/72/2010 a exekučný súd uznesením č.k. 4Er/72/2010-45 zo 11. októbra 2015 exekúciu zastavil a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania oprávneného toto uznesenie exekučného súdu uznesením č.k. 14CoE/475/2011-61 zo dňa 9. januára 2012 potvrdil.
Odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie dňa 01. októbra 2015. Prípisom č.k. 2CoE/336/2015 - 42 zo dňa 30. októbra 2015 bola vec vrátená exekučnému súdu bez rozhodnutia z dôvodu, že exekučný súd predložil odvolaciemu súdu nekompletný súdny spis bez pripojenia súdneho spisu sp. zn. 4Er/72/2010, čo odvolaciemu súdu znemožňovalo rozhodnúť o podanom odvolaní oprávneného. Následne bola vec predložená opätovne dňa 18. decembra 2015 spolu s uvedeným súdnym spisom exekučného súdu sp. zn. 4Er/72/2010.
Podľa § 44 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 23. decembra 2015 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.
Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti uznesením potvrdil, pretože nebolo sporné, že Okresný súd Brezno Uznesením č.k. 4Er/72/2010-45 zo dňa 11. októbra 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. februára 2012, rozhodol o tom, že exekúcie vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 20067/09 zo dňa 23. novembra 2009 sa zastavuje, pretože nejde o spôsobilý exekučný titul. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. V danom prípade konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci.
Pokiaľ oprávnený poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013 , toto rozhodnutie sa týka iných skutkových okolností ako je tomu v prejednávanej veci. V danom prípade dovolateľka namietala, že exekučný súd neprípustne zastavil exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, čo podľa jej názoru odôvodňovalo dovolacie dôvody podľa § 237 písm. d), e) a f) O.s.p. - v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania podľa zákona a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prekážku res iudicata dovolateľka v uvedenom dovolacom konaní vysvetľovala tak, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným v rozhodcovskom konaní a exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere (vrátane dojednaných všeobecných
obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných dojednaní - najmä neprijateľnosti (resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky. V súvislosti s uvedenou dovolacou námietkou najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza a oproti tomu v exekučnom konaní ide o vykonávacie konanie. Aj ďalší záver, na ktorý odvolateľ poukázal, nie je možné aplikovať v tomto posudzovanom prípade. Pokiaľ najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí ako súd dovolací súdom nižšieho stupňa vytýkal, že neprípustne „prekročili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo to vo vzťahu k aplikácii § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nie vo vzťahu ku skúmaniu procesných podmienok konania.
Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.