Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315206832 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315206832.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany proti žalovanému I/ BODO - I. F., s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 977 01 Brezno, IČO: 36 644 391 a žalovanému II/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX F., právne zast. JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno o zaplatenie 21.942,13 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/117/2015-162 zo dňa 2. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb/117/2015-162 zo dňa 2. júna 2016 v napadnutej časti druhej výrokovej vety zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zastavil konanie voči žalovanému I/ a druhou výrokovou vetou žalobný návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom zo dňa 20.8.2015 si žalobca uplatnil voči žalovaným I/ a II/ nárok na zaplatenie sumy 21. 942,13 Eur z titulu zaplatenia zostatku úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20.10.2010 žalovanému I/ vo výške 13 000,- Eur s príslušenstvom. Žalovaný II/ k Zmluve o úvere pristúpil na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 20.10.2010, v ktorej sa zaviazal splatiť všetky záväzky žalovaného I/ vyplývajúce pre neho zo Zmluvy o úvere. 3. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpila dňa 25.9.2014 pohľadávku voči žalovaným I/ a II/ na žalobcu, o čom upovedomila žalovaných I/ a II/ dňa 7.10.2014. 4. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil žalobný návrh a uviedol, že žalovaná suma sa skladá z istiny 10. 966,23 Eur a z príslušenstva 10. 975,90 Eur, ktoré pozostáva z úroku z úveru vo výške 5. 624,29 Eur za obdobie od 28.10.2010 do vyčíslenia pohľadávky žalobcom do 25.9.2014 pri úročení istiny 13,1 %-ným úrokom a úrokov z omeškania vo výške 5. 351,61 Eur, ktoré boli vyčíslené z aktuálnej výšky dlžnej sumy za obdobie od 28.10.2010 do 25.9.2014 pri úročení dlžnej sumy dohodnutou výškou úroku z omeškania 10 %. 5. Žalovaný II/ v konaní namietol premlčanie pohľadávky žalobcu a poprel ním uplatnený nárok s tým, že namietol platnosť a účinnosť Dohody o pristúpení k záväzku žalovaného II/ zo dňa 20.10.2010, pretože bola uzavretá v ten istý deň, ako došlo k uzavretiu samotnej Úverovej zmluvy. To znamená, že v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku ešte žiaden záväzok veriteľa a ani dlžníka neexistoval, a teda žalovaný II/ nemohol platne pristúpiť k neexistujúcemu záväzku. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 13CoE/81/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.1.2013 sp.zn. 17CoE/214/2012. Uviedol, že Dohoda o pristúpení k záväzku je neplatná, pretože peňažné prostriedky, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému I/ neboli poskytnuté v deň podpisu úverovej zmluvy, ale až následne. 6. Právny zástupca žalobcu predložil okresnému súdu dôkaz o tom, že žalovaný I/ bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu na základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 26Cbr/153/2014-20 zo dňa 23.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.1.2016, a to rozhodnutím o zrušení spoločnosti bez likvidácie, preto súd konanie voči žalovanému I/ v zmysle ust. § 107 ods. 4. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zastavil. 7. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že vyhodnocoval platnosť Dohody o pristúpení k záväzku z pohľadu určitosti a zrozumiteľnosti jej obsahu. Záväzok, ku ktorému mal žalovaný II/ pristúpiť je presne identifikovaný v Zmluve o splátkovom úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným I/ zo dňa 20.10.2010, podľa ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému I/ na splatenie pohľadávky, ktorá vznikla poskytnutím kontokorentného úveru podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 27.8.2009 v znení neskorších dodatkov úver vo výške 13 000,- Eur. Z bodu 4 článku II. Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2010 je zrejmé, že úver 13 000,- Eur, ktorý poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému I/ nebol určený len sumou 13 000,- Eur a príslušenstvom k tejto sume, ale bol určený aj sumou zostatku nesplateného kontokorentného úveru poskytnutého v Slovenskej sporiteľni, a.s. žalovanému I/ dňa 27.08.2009, pričom aj k zaplateniu tohto dlhu žalovaného 1/ sa žalovaný II/ v Dohode o pristúpení k záväzku zaviazal napriek tomu, že výšku tohto záväzku žalovaného 1/ voči Slovenskej sporiteľni, a.s. nepoznal. Podľa článku II. bod 3 citovanej Dohody o pristúpení k záväzku: „Pristupujúci dlžník podpisom tejto dohody pristupuje k záväzku pôvodného dlžníka splatiť pohľadávku, ako aj ku všetkým záväzkom pôvodného dlžníka vyplývajúcim z úverovej zmluvy. Pristupujúci dlžník sa stáva ďalším dlžníkom z úverovej zmluvy popri pôvodnom dlžníkovi. Obaja dlžníci zo zmluvy o úvere, pôvodný dlžník aj pristupujúci dlžník, sú zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy spoločne a nerozdielne.“ 8. Žalovaný II/ tak pristúpil k záväzku, ktorý je identifikovaný okrem článku I. bod 1 aj v článku II. bod 4 Úverovej zmluvy z 20.10.2010, pričom v článku II. bod 4 je uvedené, že dlžník sa zaväzuje doplatiť aj zvyšnú časť pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému I/ zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od poskytnutia úveru podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2010, pričom výška tohto doplatku v zmluve uvedená nie je. Aj napriek tomu sa žalovaný II/ zaviazal plniť všetky záväzky žalovaného I/ zo Zmluvy o úvere, a teda sa zaviazal splniť aj záväzok, ktorého výšku v čase podpísania Dohody o pristúpení k záväzku nepoznal. Výšku tohto záväzku, teda zostatku úveru z predchádzajúceho kontokorentného úveru nepoznala ani sama banka, pretože inak by bola túto skutočnosť do zmluvy uviedla. Možno konštatovať, že toto ustanovenie v Zmluve o úvere malo byť pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. možnosťou žiadať doplatenie úverových prostriedkov z predchádzajúceho úveru bez toho, aby považovala za potrebné do Zmluvy o splátkovom úvere uviesť výšku sumy, ktorá má presahovať poskytnutý úver 13 000,- Eur a ktorú by mal žalovaný II/ doplatiť na základe Dohody o pristúpení k záväzku. 9. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že konkretizácia záväzku žalovaného II/, ku ktorému mal podľa Dohody o pristúpení k záväzku pristúpiť je nedostatočná vzhľadom na znenie článku II. bod 4 Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.10.2010. Je neurčitá preto, že nie je určená presnou sumou. Dohoda medzi žalovaným II/ a bankou sa mala týkať zabezpečenia záväzku žalovaného I/ na splatenie pohľadávky banky zo Zmluvy o splátkovom úvere vo výške 13 000,- Eur, a nie aj záväzku žalovaného I/ splatiť zostatok kontokorentného úveru zo dňa 27.8.2009 tak, ako je to uvedené v článku II. bod 4 Zmluvy o úvere z 20.10.2010. Pokiaľ sa Dohoda o pristúpení k záväzku vzťahuje okrem zabezpečenia záväzku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému I/ na splatenie úveru podľa Zmluvy o splátkovom úvere aj na záväzok žalovaného I/ splatiť zostatok kontokorentného úveru z 27.8.2009, súd ju vyhodnotil ako neplatnú pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). 10. K námietke premlčania okresný súd neprihliadol, pretože žalovaný II/ neuviedol skutočnosti, ktoré by mali vplyv na premlčanie nároku uplatneného žalobcom. Konečná splatnosť úveru podľa Úverovej zmluvy z 20.10.2010 bola dňa 27.09.2013 a nárok si voči dlžníkom uplatnil žalobca na súde dňa 20.08.2015, t.j. v premlčacej lehote, ktorá je v zmysle § 397 Obchodného zákonníka voči žalovanému I/ štyri roky a voči žalovanému II/ ako fyzickej osobe je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka tri roky. 11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to znemožnením realizácie práv, ktoré každému účastníkovi garantuje Občiansky súdny poriadok. Prvostupňový súd sa síce počas konania zaoberal otázkou, či je Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 20.10.2010 platným právnym úkonom, avšak len z dôvodu, či žalovaný II/ ako pristupujúci dlžník pristupoval k záväzku, ktorý v čase pristúpenia existoval. Okresný súd na základe tvrdení právneho zástupcu žalovaného II/ vyslovil predbežný právny názor, že žalovaný II/ nemohol pristúpiť k záväzku, ktorý v čase pristúpenia ešte neexistoval. Tieto tvrdenia odôvodnil tým, že v čase pristúpenia k záväzku neboli dlžníkovi reálne poskytnuté finančné prostriedky na účet. Hlavným predmetom dokazovania bolo preto zisťovanie dátumu čerpania úveru, pričom za účelom zisťovania tejto skutočnosti bolo prvé pojednávanie prvostupňového súdu odročené. Žalobca na pojednávaní dňa 12.05.2016 uviedol, že záväzok je špecifikovaný v Dohode o pristúpení k záväzku a je vyjadrený dostatočne určito. Spĺňa všetky zákonné náležitosti, pričom žalovaný II/ túto otázku nepovažoval za spornú, čo žiadnym spôsobom nespochybnil ani súd. Naďalej však medzi žalobcom a žalovaným II/ zostávala sporná otázka, či záväzok v čase pristúpenia existoval. Žalobca upozornil, že postupom súdu prvého stupňa bola porušená zásada hospodárnosti občianskeho súdneho konania, nakoľko súd pojednávanie odročil za účelom zisťovania dátumu, kedy boli finančné prostriedky poskytnuté dlžníkovi na účet, z čoho možno logicky vyvodzovať, že považoval túto skutočnosť za podstatnú a rozhodujúcu pre meritórne rozhodnutie vo veci. V prípade, ak bol toho právneho názoru, že Dohoda o pristúpení k záväzku je pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom, zisťovanie dátumu čerpania úveru by bolo nadbytočné. 12. Žalobca namietol, že okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou dostatočnej konkretizácie záväzku v Dohode o pristúpení k záväzku a túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňoval a nerozporoval ani žalovaný II/. V prípade ak by boli tieto skutočnosti považované za sporné, žalobca by sa bol k nim bližšie vyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 12.05.2016 síce žalobca z dôvodu právnej istoty uviedol, že záväzok je v Dohode o pristúpení k záväzku vyjadrený dostatočne určito, avšak nakoľko táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, bližšie sa k nej nevyjadroval. Ak by sa súd počas konania zaoberal aj otázkou pre ktorú napokon žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca by ohľadom tejto otázky využil možnosť právnej argumentácie, ktorú po zamietnutí žaloby uvádza až v odvolaní. 13. Žalobca poukázal na čl. II. bodu 1 Dohody o pristúpení k záväzku, v ktorom je vymedzený rozsah pohľadávky banky voči dlžníkovi. Poukázal tiež na znenie čl. II. bod 4 Dohody, v zmysle ktorého pristupujúci dlžník podpisom pristúpil ku všetkým záväzkom, ktoré vyplývajú pôvodnému dlžníkovi z úverovej zmluvy. Uzavretím zmluvy o úvere sa pôvodný dlžník zaviazal splatiť poskytnutý úver vo výške 13.000 Eur a platiť úroky a poplatky, ako aj plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Tento úver bol pôvodnému dlžníkovi poskytnutý za účelom splatenia predošlého povoleného prečerpania, ktoré mu bolo poskytnuté na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2009, (ďalej aj Zmluva o kontokorentnom úvere). Z obsahu Dohody o pristúpení k záväzku je zrejmé, že žalovaný II/ pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka z úverovej zmluvy, a nie k záväzku, ktorý vyplýval z predtým uzavretej Zmluvy o kontokorentnom úvere. S týmto názorom sa stotožnil aj prvostupňový súd vo svojom zamietajúcom rozsudku, v ktorom uvádza, že dohoda medzi žalovaným II/ a bankou sa mala týkať zabezpečenia záväzku žalovaného I/ na splatenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere z 20.10.2010 vo výške 13.000 Eur, a nie aj jeho záväzku splatiť zostatok kontokorentného úveru zo dňa 27.08.2009 tak, ako je to uvedené v čl. II bod 4 Zmluvy o úvere z 20.10.2010. 14. Žalobca poukázal na znenie čl. II. bod 4 úverovej zmluvy, podľa ktorého v prípade, ak úver poskytnutý bankou podľa Úverovej zmluvy nebude postačovať na úplné splatenie pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, má dlžník povinnosť doplatiť zvyšnú časť tejto pohľadávky do 3 dní od poskytnutia úveru vo výške 13.000 Eur. Z toho vyplýva, že medzi bankou a pôvodný dlžníkom bol okrem hlavného záväzku dohodnutý vedľajší záväzok, ktorého vznik bol však podmienený odkladacou podmienkou, t. j. pre prípad, ak úver poskytnutý bankou nebude postačovať na úplné splatenie pohľadávky z kontokorentného úveru. Poskytnutý úver však postačoval na úplné splatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, preto k splneniu odkladacej podmienky nedošlo. Záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere poskytnutím úveru v celom rozsahu zanikol, resp. ani následne nevznikol a žalovaný k nemu ani nemohol pristúpiť. Zánik záväzku zo zmluvy o kontokorentnom úvere vyplýva z čl. II. bod 3 úverovej zmluvy, v zmysle ktorého sa mení výška úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere, a to na úver vo výške 0 Eur. Žalovaný tak pristúpil iba k záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, ktorý je konkretizovaný dostatočne určito. 15. Aj za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že otázka sporného pristúpenia žalovaného k záväzku na splatenie pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere je neurčitá, žalobca poukázal na ust. § 41 OZ, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/771/2005. 16. Žalobca namietol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil Dohodu o pristúpení k záväzku, keď aplikoval § 37 ods. 1 OZ, ale nezohľadnil aplikáciu § 41 OZ, pričom sa ani v odôvodnení svojho zamietajúceho rozsudku nezaoberal možnosťou čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. Prvostupňový súd sa teda nevysporiadal s otázkou oddeliteľnosti, či neoddeliteľnosti jednotlivých záväzkov, vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Nakoľko žalobu v celom rozsahu zamietol, možno predpokladať, že jednotlivé záväzky, a teda ustanovenia úverovej zmluvy posúdil ako neoddeliteľné, avšak takéto rozhodnutia a postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. Napriek tomu, že žalovaný pristúpil iba k záväzku vyplývajúcemu priamo zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorý bol vyjadrený dostatočne určito, ak by aj pristúpil k záväzku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, nedostatočná konkretizácia jedného zo záväzkov nespôsobuje neplatnosť celej Dohody o pristúpení k týmto záväzkom. Podľa výkladu prvostupňového súdu, ktorý vyplýva z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že v tomto prípade šlo o dva rôzne a oddeliteľné záväzky, a to o záväzok zo Zmluvy o splátkovom úvere a o druhý záväzok zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorého vznik bol podmienený odkladacou podmienkou. Je nepochybné, že tieto záväzky, a teda aj jednotlivé ustanovenia Dohody o pristúpení k záväzku, resp. úverovej zmluvy sú od seba oddeliteľné. Žalobca tiež poukázal na ust. bodu 19.1 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorých bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá tzv. Salvátorská klauzula. V zmysle tohto ustanovenia, ak je určité ustanovenie zmluvy neplatné, táto čiastočná neplatnosť nemá vplyv na platnosť ostatných ustanovení zmluvy a tieto zostávajú naďalej platné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v rozsahu výrokových častí II. a III. rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje v plnom rozsahu s výrokom a aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vyslovil správny právny názor. Odôvodnenie rozsudku označil za dostatočné a presvedčivé a uviedol, že súd procesne nepochybil, keď odročil pojednávanie za účelom zisťovania skutočností, ktoré považoval za potrebné a ktoré mohli svedčiť v prospech aj v neprospech žalobcu. Jeho námietku o údajnom „odňatí práva konať pred súdom“ označil za účelovú a právne nepodloženú. Uviedol, že Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 20.10.2010 je absolútne neplatný právny úkon aj z dôvodu nedostatočnej konkretizácie záväzku, ktorý v čase uzavretia neexistoval, a teda žalovaný nemohol platne pristúpiť k záväzku - neexistujúcemu dlhu, analogicky rovnako nemožno neexistujúci dlh uznať. V konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky boli poukázané žalovanému I/ po 20.02.2010, teda po uzavretí sporného úkonu, preto je pristúpenie k záväzku zo dňa 20.10.2010 neplatným právnym úkonom. 18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel dňa 20.10.2010 so žalovaným I/ Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej aj Úverová zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie prevádzkového preklenovacieho splátkového úveru dlžníkovi ako mikropodnikateľovi vo výške 13.000 Eur s dohodnutou výškou úrokovej sadzby referenčná sadzba base rate ktk nezabezpečené + úroková marža 6,60% ročne. Strany dohodli úroky z omeškania v výške 10% ročne + výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania. Výška splátky bola v sume 362 Eur, splatnosť prvej splátky istiny dňa 27.10.2010 a konečná splatnosť úveru dňa 27.09.2013. 20. Slovenská sporiteľňa, a.s. zároveň dňa 20.10.201 uzavrela so žalovaným II/ Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorý je podrobne vymedzený v ust. čl. II. bod 1 Dohody. Zmluvné strany sa v Úverovej zmluve aj v Dohode o pristúpení k záväzku dohodli, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto dohode sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok, všeobecných obchodných podmienok, Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. 21. Finančné prostriedky boli v zmysle Úverovej zmluvy poukázané žalovanému I/ na účet dňa 22.10.2010. 22. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 24. Podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. 25. Z článku I. Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 20.10.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému I/ úver vo výške 13 000,- Eur. 26. Z článku II. Dohody o pristúpení k záväzku vyplýva, že pristupujúci dlžník a banka - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorili túto dohodu za účelom splatenia pohľadávky banky, a to: a) pohľadávky banky z úverovej zmluvy na splatenie úveru; b) pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy; c) pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním; d) pohľadávky a jej príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, príp. vznikla v dôsledku plnenia banky pôvodnému dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol; e) pohľadávky na uhradenie nákladov a zaplatenie zmluvných pokút podľa úverovej zmluvy a všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi bankou a pôvodným dlžníkom, príp. pristupujúcim dlžníkom; pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá vznikne na základe zmeny právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou, (t.j. napr. pohľadávka, vyplývajúca zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.) alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom, t.j. v prípade privátnej novácie právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou (ďalej pre všetky horeuvedené prípady alebo ktorýkoľvek z nich „Pohľadávka“). Všetky prípady uvedené v písm. a) až f) môžu nastať samostatne alebo niektoré alebo všetky súbežne. 27. Žalovaný podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované. 28. Okresný súd zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že Dohodu o pristúpení k záväzku vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Zo spisového materiálu však vyplýva, že otázka určitosti právneho úkonu nebola v priebehu konania pred okresným súdom žiadnou zo sporových strán ani súdom spochybnená. Žalovaný II/ sa v konaní bránil od začiatku tvrdením, že Dohoda o pristúpení k záväzku nie je platná z dôvodu, že k pripísaniu finančných prostriedkov na účet žalovaného I/ došlo dňa 22.10.2010, pričom k dohode pristúpil už dňa 20.10.2010. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.02.2016 namietol premlčanie pohľadávky žalobcu a nie celkom jednoznačne namietol aj svoju aktívnu a zároveň pasívnu vecnú legitimáciu. Neurčitosť záväzku však ani raz nenamietol. 29. S otázkou premlčania pohľadávky sa okresný súd správne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, keď ustálil, že k uplynutiu premlčacej doby v čase podania žaloby na súd nedošlo. 30. K dôvodu, pre ktorý okresný súd návrh zamietol je nutné uviesť, že zo zápisníc z pojednávaní konaných v dňoch 07.04.2016 a 12.05.2016 nevyplýva, že by okresný súd vykonával dokazovanie k otázke určitosti alebo neurčitosti právneho úkonu. Keďže určitosť Dohody o pristúpení k záväzku žalovaným II/ ani jedna zo sporových strán nenamietala a v priebehu konania pred vynesením rozhodnutia vo veci samej ju nespochybňoval ani okresný súd, bolo jeho rozhodnutie pre sporové strany prekvapivé a nepredvídateľné. Žalobca správne v odvolaní poukázal na skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť predložiť vlastnú argumentáciu k otázke prípadnej neurčitosti záväzku žalovaného II/. Okresný súd tak svojim postupom odňal žalobcovi právo konať pred súdom, keď mu neumožnil vyjadriť sa k zásadnej právnej otázke, ktorá bola podľa názoru súdu pre rozhodnutie vo veci samej podstatná. O to viac, že túto právnu otázku v priebehu konania ani jedna zo sporových strán nepovažovala za spornú. 31. Okresný súd sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal s primárnou otázkou, a to, či je možné platne pristúpiť k Zmluve o splátkovom úvere formou Dohody o pristúpení k záväzku, pokiaľ je táto uzavretá dva dni predtým, ako sú dlžníkovi reálne poskytnuté peňažné prostriedky. Argumentácia žalovaného II/ pritom poukazuje na rozhodnutia, ktoré súvisia s uznaním dlhu, ktorý je osobitným právnym inštitútom, upraveným v § 558 OZ a z hľadiska svojej podstaty plní iný účel a význam, ako pristúpenie k záväzku, ktoré je upravené v § 533 OZ. Inštitút uznania dlhu umožňuje subjektom, aby pristúpili až k dlhu, ktorý v čase uznania tohto dlhu trvá, to znamená, že nevyhnutným predpokladom uznania dlhu je, aby v čase jeho uznania tento dlh skutočne existoval. 32. Pristúpenie k záväzku upravené v § 533 OZ a nasl. umožňuje, aby aj bez súhlasu dlžníka nový subjekt pristúpil k zväzku voči veriteľovi za predpokladu, že sa písomne s veriteľom dohodne, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok. Vtedy sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný II/ pristúpil k záväzku dlžníka zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorá vzhľadom na to, že bola uzavretá medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti mala obchodnoprávny charakter, preto ide o zmluvu o úvere, ktorá sa v celom rozsahu, vrátane širšieho právneho režimu riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere na rozdiel od zmluvy o pôžičke je tzv. konsenzuálnou zmluvou, čo znamená, že záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky je založený už uzavretím zmluvy (dosiahnutím konsenzu) a nie je viazaný na reálne poskytnutie peňažných prostriedkov. Samozrejme povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky je aktivovaná až v momente, keď sú tieto prostriedky reálne dlžníkovi pripísané na účet. Znamená to, že pokiaľ by neboli žalovanému I/ zo strany veriteľa poskytnuté žiadne finančné prostriedky, nemohol by mu ako dlžníkovi z úverovej zmluvy vzniknúť záväzok tieto vrátiť. V takom prípade by nemohla nadobudnúť účinnosť ani Dohoda o pristúpení k záväzku. Záväzok vrátiť finančné prostriedky vznikol dlžníkovi z úverovej zmluvy už v momente, kedy ju uzavrel. Čas, kedy boli reálne finančné prostriedky pripísané na účet dlžníka pritom nie je podstatný. Ak by veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytol, nemohol by sa domáhať od dlžníka ich vrátenia. Finančné prostriedky však boli na účet žalovaného I/ poskytnuté ku dňa 22.10.2010, preto záväzok dlžníka, ktorý na seba prevzal už dňom uzavretia úverovej zmluvy, a nie až dňom pripísania finančných prostriedkov na účet bol platne založený a dlžník je povinný poskytnuté peniaze vrátiť. Preto je pristúpenie k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy možné realizovať už ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, keďže už k tomuto dňu vznikol dlžníkovi záväzok vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu budú v rámci úveru poskytnuté. Rovnaká povinnosť vrátiť tie prostriedky, ktoré budú poskytnuté môže zaťažiť ten subjekt, ktorý dobrovoľne k takémuto záväzku dlžníka pristúpi. 33. Vzhľadom na právnu argumentáciu žalovaného II/ je nutné poukázať na rozdiely medzi zmluvou o úvere a zmluvou o pôžičke. Zmluva o pôžičke je uzavretá až reálnym poskytnutím peňazí, a preto pred ich pripísaním na účet dlžníka ako zmluva ešte neexistuje, takže sa k nej nedá pristúpiť. Preto platí, že ak by žalovaný I/ uzavrel s veriteľom zmluvu o pôžičke, argumentácii žalovaného II/, že nie je možné pristúpiť k záväzku, ktorý ešte nevznikol, by bolo nutné prisvedčiť. Avšak ako bolo vyššie uvedené, v prípade zmluvy o úvere záväzok veriteľa poskytnúť v budúcnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške, rovnako ako záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, vzniká už uzavretím zmluvy, takže pristúpenie k takémuto záväzku je pre tretiu osobu možné už pri jej uzavretí. Záväzok je možné založiť aj do budúcnosti a aj preto je možné pristúpiť k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti. 34. Vzhľadom na vymedzenie obsahu záväzku žalovaného I/ v Zmluve o splátkovom úvere dospel odvolací súd k záveru, že tento je vymedzený jednoznačne a jednoznačne vymedzený je aj vzťah k predchádzajúcej Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX/2009 (Zmluvy o kontokorentnom úvere), keď v bode I. bod 3 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že odo dňa účinnosti tejto úverovej zmluvy sa týmto menia alebo dopĺňajú základné ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX nasledovne: výška úveru: 0 Eur, konečná splatnosť úveru: deň účinnosti tejto úverovej zmluvy, to neplatí, ak v zmysle úverovej zmluvy konečná splatnosť úveru už uplynula. 35. Zo vzťahu medzi úverovou zmluvou a predchádzajúcou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX/ XXXX je zrejmé, že išlo o opätovné reťazové poskytovanie úveru (tzv. kontokorentné úvery), ktoré sú v podnikateľskom prostredí bežné, keďže z ekonomického hľadiska umožňujú podnikateľovi, aby čerpaním nového úveru vyrovnal svoje záväzky z predchádzajúcich úverov, čo má vplyv aj na prípadné omeškanie s platením úveru a výšku a spôsob platenia príslušenstva. Takéto dohody sú v zmysle slovenského právneho poriadku povolené a nie sú v rozpore s ustanoveniami so Zmluvou o úvere, pričom žalovaný I/ bol s týmto spôsobom úverovania oboznámený. Vzhľadom na úzku prepojenosť medzi žalovaným II/ a žalovaným I/ je zároveň zrejmé, že žalovaný II/ si bol vedomý podstaty poskytovania kontokorentných úverov a ich splácania. Žalovaný II/ pritom pristupoval k úverovej zmluve dobrovoľne. 36. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil Dohodu o pristúpení k záväzku ako neurčitú, k takémuto záveru nie je možné dospieť, pretože rozsah záväzku je jednoznačne vymedzený v ustanovení Dohody v odsekoch I a II, ktoré nezameniteľne vymedzujú, k akému záväzku, z ktorej konkrétnej zmluvy o úvere a v akom konkrétnom rozsahu žalovaný II/ pristúpil. Preto záver o neurčitosti právneho úkonu nie je odôvodnený. 37. Vzhľadom na to, že rozhodnutie okresného súdu nemalo podklad vo vykonanom dokazovaní a bolo vydané na základe dôvodu, ktorý ani jedna zo sporových strán v priebehu sporu nenamietala, je takéto rozhodnutie prekvapivé a nepredvídateľné, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné a žalobcovi ním bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 38. Okresný súd bude v ďalšom konaní posudzovať platnosť Dohody o pristúpení žalovaného II/ k záväzku aj z ostatných aspektov, ktoré boli v priebehu konania namietnuté žalobcom alebo žalovaným II/, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvedie, aké dôvody ho k tomu viedli tak, aby bolo možné jeho rozhodnutie preskúmať. 39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 40. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).