Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406205808 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6406205808.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B., R. Q. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi v 1./ rade Mestská nemocnica Banská Štiavnica, nezisková organizácia v likvidácii, Banská Štiavnica, Bratská 17, IČO: 31908993, zast. advokátom Mgr. Petrom Máčajom, Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, v 2./ rade Správa majetku a záväzkov, rozpočtová organizácia, so sídlom Nám. Republiky 5, Lučenec, IČO: 45020116, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu v 2./ rade KOOPERATIVA poisťovňa, VIENNA INSURANCE GROUP, a.s., so sídlom Bratislava, Ul. Štefanovičova 4, o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 1./ rade a o odvolaní odporcu v 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/186/2006-691 zo dňa 25.08.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/186/2006-739 zo dňa 10.12.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke bolestné vo výške 1 103,55 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo výroku, ktorým súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu 472,95 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo výrokoch o trovách štátu a trovách konania vo vzťahu k navrhovateľke p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke bolestné vo výške 1 103,55 Eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu spolu 472,95 Eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Zároveň uložil povinnosť odporcom v 1./ a 2./ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 2 649,51 Eur a nahradiť navrhovateľke trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky vo výške 1 188,22 Eur. Prvostupňový súd vo veci rozhodol opakovane, keď rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 5C/186/2006-540 zo dňa 16.01.2012 bol uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 14Co/241/2012-588 zo dňa 27.11.2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 1, písm. f) a h) O.s.p. Prvostupňový súd v následnom konaní doplnil dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že bolestným sa odškodňujú bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Poukázal na to, že druhá W. u navrhovateľky bola vykonaná dňa 06.05.2004, túto vykonala K.H. K. Z., F. R.. Do domáceho ošetrenia bola navrhovateľka prepustená dňom 11.05.2004. Následne vznikla v rane infekcia, ktorá bola v liečbe chirurga a vyústila do opakovaných operácií v celkovej anestézii, a to dňa 05.02.2005 a 03.05.2005 z dôvodu potreby uzavrieť E. Z. Y. v rámci O. W.. Ku komplikovanému hojeniu operačnej rany došlo z dôvodu invázie nemocničného bakteriálneho kmeňa Q., rezistentný kmeň W., ktorého nález v rane bol potvrdený pri odbere na kultivačné vyšetrenie dňa 24.01.2005. Poukázal na to, že prítomnosť uvedeného nemocničného kmeňa vyššie uvedenej baktérie v rane spôsobilo zhoršenie schopnosti hojenia rany, pričom ide o medicínske riziko ošetrovania rán v nemocničnom prostredí, ktoré však neúmerne predlžuje a komplikuje ďalšiu liečbu, a to nad rámec bežného rizika ranovej infekcie. Operácia, ktorá bola dňa 05.02.2005 vykonaná odporcom v 1./ rade (pričom sa jednalo o operáciu E. v rane), bola vykonaná v celkovej anestézii po F. operácii. Následná operácia, ktorá bola vykonaná dňa 03.05.2005, bola opätovne operácia E. v rane po F. operácii, ktorá bola rovnako vykonaná u odporcu v 1./ rade. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pokiaľ sa týka hľadiska odškodnenia bolestného, jedná sa o jeden súvislý nárok trvajúci až do odstránenia nepriaznivých dôsledkov neúmyselného zavlečenia infekčného agensu počas operácie, pričom k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľky v tejto súvislosti prispela aj nie celkom premyslená a nie celkom účinná antibiotická liečba v rámci starostlivosti odporcu v 1./ rade antibiotikami, pričom nie je možné rozdeliť bolesti vytrpené do začatia chirurgických zákrokov a na bolesti po nich. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie je možné jednoznačne konštatovať, kde (v ktorom nemocničnom zariadení) bol do rany navrhovateľky vznesený bacil, ktorý spôsobil infekcie a prispel k následnému zhoršenému hojeniu rany. Súd dospel k názoru, že je tu daná príčinná súvislosť medzi konaniami odporcov v 1./ a v 2./ rade a zdravotným stavom navrhovateľky, čo sa týka odškodnenia bolestného, nakoľko odporca v 2./ rade vykonal zlú druhú laparoskopickú (správne má znieť laparotomickú) operáciu a následne odporca v 1./ rade použil nie celkom premyslenú a účinnú antibiotickú liečbu. Z uvedeného je zrejmé, že čo sa týka odškodnenia bolestného, zodpovedajú za odškodnenie obaja odporcovia spoločne a nerozdielne. Poukázal na to, že riešenie otázky príčinnej súvislosti v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti, spôsobenej v súvislosti so skutkovým dejom, na ktorom sa zúčastnilo viacero zdravotníckych zariadení, je každý následok výsledkom viacerých príčin, pričom za príčinu následku treba považovať každé konanie, bez ktorého by následok nenastal. Príčinná súvislosť medzi konaním prvotného škodcu a vyvolaným následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu škodcu pristúpila ďalšia skutočnosť, spolupôsobiaca pri vzniku následku tak, že konanie škodcu zostáva skutočnosťou, bez ktorej by následok nenastal. Príčinná súvislosť je daná aj v tom prípade, keď popri príčine, bezprostredne spôsobujúcej následok, ujmu na zdraví, pôsobila aj ďalšia príčina. Vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že jazvy pri opakovaných operačných zákrokoch nie je možné rozčleniť na obdobie F. zákrokov a zvlášť na obdobie odstraňovania následkov infekcie chirurgickými postupmi a s tým súvisiacou liečbou. Odporca v 2./ rade vykonal dňa 06.05.2004 laparoskopickú (správne má znieť laparotomickú) operáciu, pričom rana začala hnisať, zle sa hojila a následne v tom istom mieste bolo nutné vykonať opakované chirurgické zákroky, ktoré smerovali k odstráneniu infekcie a toto vykonal v rámci operácií odporca v 1./ rade. Odporca v 1./ rade robil síce len operácie v súvislosti s odstraňovaním následkov, pričom vykonal chirurgické operácie dňa 05.02.2005 a 06.05.2005. Tieto operačné zákroky na brušnej dutine, tak ako aj pôvodná W., viedli k vzniku jaziev na brušnej dutine navrhovateľky. Jazvy, ktoré vznikli po chirurgických zákrokoch na brušnej stene navrhovateľky, vznikli operáciami odporcu v 1./ rade, ktorý však len reparoval predchádzajúci zlý zdravotný stav navrhovateľky, pričom tento úkon bol vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky nutný. Opätovne však treba poukázať na to, že ani vykonaním znaleckého dokazovania nebolo možné jednoznačne určiť, ktoré zdravotnícke zariadenie, či odporca v 1./ rade alebo odporca v 2./ rade spôsobili zavlečenie bacila do rany navrhovateľky. Súd dospel k názoru, že aj pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, je daná zodpovednosť tak odporcu v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade s poukazom na uvedené zavlečenie bacila s tým, že po vykonaní W., ktorú vykonával odporca v 2./ rade, sa rana nehojila štandardným spôsobom, pričom treba uviesť, že na následnej liečbe navrhovateľky sa podieľal aj odporca v 1./ rade, kde podľa vyjadrenia znalca k zdravotnému stavu navrhovateľky mohla prispieť aj neracionálna antibiotická terapia, ktorú nasadil odporca v 1./ rade a týkala sa podávania určitého druhu antibiotík. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, podľa názoru súdu v danej veci je daná pasívna vecná legitimácia odporcov v 1./ a 2./ rade, nakoľko obaja odporcovia sú subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, nakoľko sú nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pri ustálení výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie. Podľa záverov kontrolného znalecké dokazovania finančná čiastka za odškodnenie bolesti pre navrhovateľku predstavuje sumu 1 103,55 Eur a finančná náhrada odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pre navrhovateľku predstavuje 472,95 Eur a k takejto náhrade súd odporcu v 1./ a 2./ rade aj zaviazal. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v súlade s ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, pričom solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody, rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu. Súd môže svojim rozhodnutím v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť upravenú v odstavci 1 § 438 OZ tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých škodcov. Uvedené riešenie obsiahnuté v odstavci 2 § 438 je výnimkou zo zásady ustanovenej v odstavci 1, prichádza do úvahy len v odôvodnených prípadoch. Podľa názoru súdu v danej veci nejde o odôvodnený prípad, kedy by súd rozhodol o tom, že je daná delená zodpovednosť a že by sa odporcovia v 1./ a 2./ rade mali podieľať takýmto spôsobom na náhrade škody. Posúdenie spoločnej zodpovednosti takýmto spôsobom neodôvodňujú ani sociálne pomery škodcov, ani iné skutočnosti. Z týchto dôvodov preto súd odporcov v 1./ a 2./ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľke bolestné sťaženie spoločenského uplatnenia spoločne a nerozdielne. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a 3 a § 444 Občianskeho zákonníka. Bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vykonané podľa zákona č. 437/2004 Z. z. V prevyšujúcej časti, keďže navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala náhrady škody titulom bolestného vo výške 2 818,- Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1 557,- Eur, návrh zamietol. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal k úhrade trov konania vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu v plnom rozsahu odporcov v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne. O trovách konania vzniknutých účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a aj keď navrhovateľka mala úspech len čiastočný, priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Spolu priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1 888,22 Eur, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval jednotlivé úkony právnej služby. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie odporca v 1./ rade, ako aj odporca v 2./ rade. Odporca v 1./ rade v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav. Poukázal na to, že prvostupňový súd rozsudok oprel o znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic.sk, inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., Bratislava, jeho doplnenie, ako aj výpoveď znalca - zamestnanca tejto organizácie, pričom jeho výpoveď mala objasniť nejasnosti ohľadom príčiny vzniku škody a zodpovednosti za ňu. Ani po doplnení dokazovania nie je zrejmé, akého postupu, ktorý by nebol lege artis, sa mal odporca v 1./ rade dopustiť. Pokiaľ znalecká organizácia vyčítala odporcovi v 1./ rade nie celkom „premyslenú“ liečbu, nešpecifikovala však a nepovedala aká mala byť premyslená liečba. V ďalšom namietal nekompetentnosť znalca, ktorý sa zúčastnil výsluchu v konaní pred súdom, navrhol doplnenie a prepracovanie znaleckého posudku tretím znalcom - takým, ktorý má odborné vzdelanie v danom odbore. Za nesprávne považuje, že znalec hodnotí odškodné až od vzniku ranovej infekcie, pričom považuje ranovú infekciu iba od dôkazu výskytu Q. rezistentného kmeňa. Sama navrhovateľka však vo výpovedi uvádzala, že bola opakovane po operácii ošetrovaná pre hnisanie v rane a na chirurgiu k odporcovi v 1./ rade prišla až o 6 mesiacov od operácie, pričom rana jej sústavne hnisala a tiekla. Z medicínskeho hľadiska ide o E., ktorá bola prítomná aj pred ošetrením na chirurgickej ambulancii odporcu v 1./ rade a jej príčinnou bola W. E. - intolerancia pacientky na šicí materiál. Po odstránení stehu pri druhej chirurgickej operácii u odporcu v 1./ rade sa rana zahojila napriek tomu, že bola použitá podľa znalca nie celkom premyslená antibiotická liečba. Súd neskúmal spoluzavinenie navrhovateľky, resp. jej obvodnej lekárky, ktorá odporúčala liečebné postupy ako vytieranie si rany harmančekom. Je absolútne nezodpovedné nechať hnisať ranu 6 mesiacov a je možné odôvodnene predpokladať, že práve tento dlhý čas bez odborného zákroku sa podpísal pod pomalé hojenie. Poukázal na to, že prvotnou príčinou zlého hojenia rany bola operácia odporcu v 2./ rade. Odporca v 1./ rade nezodpovedá za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré malo byť v dôsledku jazvy po dvoch operáciách, ktoré vykonal odporca v 2./ rade. Pri operácii, ktorú realizoval odporca v 1./ rade tento iba otvoril starú zahnisanú ranu a odstránil stehy. Ranu kvantitatívne ani kvalitatívne nezmenil v neprospech pacientky. Týmito operáciami nesťažil jej spoločenské uplatnenie. Príčinou dlhodobej liečby je W. E., ktorá sa prejavila dlhodobým hnisaním a tečením rany hneď po laparotomickej W. u odporcu v 2./ rade. K zlému hojeniu rany prispela najmä samotná navrhovateľka, prípadne jej obvodná lekárka. Za významný fakt považuje aj to, že navrhovateľka mohla dostať infekciu rany Q. rezistentného kmeňa pri návštevách svojej obvodnej lekárky, ktoré sa taktiež konali v nemocničnom prostredí, čo znalec ignoroval. Poukázal na to, že odporca v 1./ rade odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1./ rade uviedla, že vo vzťahu k námietke odporcu, že znalec návštevy navrhovateľky u obvodnej lekárky ignoroval, uviedla, že znalec bol vo vzťahu k tejto otázke konfrontovaný, pričom vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pri preskúmaní nejakej dodatočnej dokumentácie alebo dodatočných záverov si nemyslí, že by boli závery iné, pretože sa opierali o výsledok kultivácie (zo dňa 24.01.2005) a o operačné výkony, ktoré boli pri hodnotení zohľadnené (výkony z februára a mája 2005). Poukázala na to (vo vzťahu k vyjadreniu odporcu, že rana sústavne hnisala a tiekla), že sa jedná len o subjektívny pocit navrhovateľky, ktorý je objektívne zachytený v lekárskych správach, v ktorých nie je uvádzané tvrdené sústavné hnisanie, ale len zlé hojenie rany, k čomu sa znalec náležite vyjadril. Odporca v 1./ rade zavádza (navrhovateľka to neuvádza ani vo svojich výpovediach, ani v písomných podaniach), keď uvádza, že konkrétne rana bola ošetrovaná aj u praktickej lekárky, teda je vylúčené, že by navrhovateľka mohla dostať infekciu u nej. Praktická lekárka radila lieky od bolesti a vytieranie si rany harmančekom, poslala navrhovateľku na odborné vyšetrenie vtedy, keď už bolo zrejmé, že ňou odporúčané liečebné postupy síce priniesli prechodné zlepšenie, no neviedli k zhojeniu rany. Skutočnosť, že znalec nevyhodnotil ani jeden postup ako non lege artis nevylučuje objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia spočívajúcu v neúmernom predĺžení a komplikovaní ďalšej liečby nad rámec bežného rizika ranovej infekcie, čo skonštatoval aj znalec v znaleckom posudku. K poškodeniu zdravia navrhovateľky viedli viaceré príčiny (čo má oporu v znaleckom dokazovaní), príčinná súvislosť je kumulatívna, keďže sa jedná o viac škodových udalostí a škodcov, následkom čoho bolo poškodenie zdravia navrhovateľky konštatované znaleckým posúdením. Podľa názoru navrhovateľky súd náležite zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, správne zhodnotil dôkazy, podrobne opísal akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a jeho rozhodnutie spĺňa všetky atribúty spravodlivého rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odporca v 2./ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1./ rade uviedol, že laparotomická (klasická) W. vykonaná 06.05.2004, ktorú vykonával odporca v 2./ rade, bola vykonaná správne, bez zistenia chybného či nesprávneho postupu a jej vykonanie bolo medicínsky riadne indikované, a preto nesúhlasí s tvrdením odporcu v 1./ rade, ktoré je uvedené v jeho odvolaní, že prvotnou príčinou zlého hojenia rany u navrhovateľky bola táto operácia. Zastáva názor, že takýto odborný záver v rámci dokazovania nikto jednoznačne nepotvrdil a poukazuje na to, že v čase skončenia hospitalizácie navrhovateľky u odporcu v 2./ rade bola navrhovateľka prepustená do domáceho ošetrenia v stave bez zdravotných komplikácií. Poukázal na to, že aj prípadný vznik E. v rane spadá do škály medicínskeho rizika po chirurgickom výkone a takéto riziko nemôže byť dôvodom na vznik odškodnenia navrhovateľky. Súhlasí s argumentáciou odporcu v 1./ rade, že k zlému hojeniu operačnej rany, ktoré by už mohlo byť dôvodom na odškodnenie navrhovateľky, sa mohla jednoznačne pričiniť samotná navrhovateľka, prípadne jej obvodná lekárka, ktoré v čase po 11.05.2004 až do 29.11.2004 údajne silno hnisajúcej pooperačnej rane nevenovali náležitú odbornú pozornosť a nevykonali v období cca 6 mesiacov úkony, ktoré by smerovali k riadnemu zahojeniu rany. Práve týmto pričinením navrhovateľky, prípadne jej obvodnej lekárky je úplne pretrhnutá príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním odporcu v 2./ rade súvisiacim s vykonávaním laparotomickej W. dňa 06.05.2004 a prípadným poškodením zdravia navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zmene napadnutých častí výrokov rozsudku prvostupňového súdu tak, ako to odporca v 2./ rade navrhol v jeho odvolaní zo dňa 10.10.2014. Odporca v 2./ rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky, ktoré podala k odvolaniu odporcu v 1./ rade, uviedol, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 10.10.2014. Znalecká organizácia za rozhodujúci moment pre možnosť nároku na odškodnenie považovala až moment, keď došlo ku komplikovanému hojeniu operačnej rany, a to inváziou nemocničného bakteriálneho kmeňa, ktorého nález bol potvrdený pri odbere dňa 24.01.2005. Nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľky o možnej objektívnej zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia v tomto prípade, ktoré navrhovateľka zdôvodňuje aj prípadnou povinnosťou zdravotníckeho zariadenia mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Má za to, že v prípade posudzovania škody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné vychádzať z ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade nebolo zistené na strane odporcu v 2./ rade akékoľvek porušenie povinností, ktoré by zakladalo nárok na odškodnenie navrhovateľky. Odporca v 2./ rade v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti prvému, druhému, štvrtému a piatemu výroku rozsudku prvostupňového súdu. Navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok čo do uplatneného nároku na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia voči odporcovi v 2./ rade návrh zamietol a v súvislosti so zmenou rozsudku rozhodol, že odporca v 2./ rade nie je povinný platiť trovy štátu a rozhodol tiež, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi v 2./ rade náhradu trov prvostupňového konania. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že pokiaľ prvostupňový súd aj doplnil dokazovanie a v rámci doplneného dokazovania zistil odborné podklady pre svoje rozhodnutie, tieto nesprávne vyhodnotil a nesprávne určil, že príčinou dlhodobého liečenia navrhovateľky bolo aj konanie odporcu v 2./ rade. Moment, ktorý považuje súd prvého stupňa za významný pre posúdenie veci, sa dá jednoznačne považovať za zistenie, ktoré zdravotnícke zariadenie spôsobilo zavlečenie bacila - Q., rezistentný kmeň W. do operačnej rany navrhovateľky, pričom ohľadne tohto zistenia prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne konštatovať, kde (v ktorom zdravotníckom zariadení) bol do rany navrhovateľky zavlečený bacil. Tento skutkový záver súdu prvého stupňa podľa odporcu v 2./ rade však nevychádza z vykonaného dokazovania. Je preukázané, že bacil - Q., rezistentný kmeň W. bol u navrhovateľky zistený až dňa 24.01.2005, kedy jej odporca v 2./ rade neposkytoval zdravotnú starostlivosť. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že sa znaleckej organizácii zdá z odborného hľadiska veľmi dlhý čas medzi vykonaním operácie a medzi tým, kedy sa začala táto ranová infekcia tak výrazne komplikovať. Následne sa vyjadril znalec tak, že skôr zastáva názor, že to bola ranová infekcia v neskoršom období a že to s operáciou nemá súvis, a preto ani túto operáciu nezahrnuli do odškodnenia. Znalec uviedol, že analyzovali medicínske výkony, ktoré boli realizované u odporcu v 2./ rade a nenašli žiadny taký postup, ktorý by mal byť označený ako postup chybný alebo postup non lege artis. Aj z písomného znaleckého posudku znaleckej organizácie vyplýva, že laparotomická W. vykonaná v máji 2004, ktorú vykonával odporca v 2./ rade, bola vykonaná správne, bez zistenia chybného, či nesprávneho postupu a znalecká organizácia za rozhodujúci moment pre možnosť nároku na odškodnenie považovala až moment, keď došlo ku komplikovanému hojeniu operačnej rany, a to inváziou nemocničného bakteriálneho kmeňa - Q., rezistentný kmeň W., ktorého nález v rane bol potvrdený dňa 24.01.2005. Do tohto času bol v rane dokumentovaný len kmeň W. A., čo nie je bakteriálny kmeň typický a výlučne nemocničný. Ďalej poukázal na list znaleckej organizácie zo dňa 13.05.2011, kde je konštatované, že presný čas zanesenia infekcie do rany sa dá odvodiť od kultivačného vyšetrenia zo steru z rany zo dňa 24.01.2005, ktorý dokazuje zmenu v bakteriálnom spektre oproti predchádzajúcim vyšetreniam. Pokiaľ prvostupňový súd vyššie uvedené odborné konštatovania nebral do úvahy, spôsobuje to, že skutkové závery prvostupňového súdu, z ktorých vychádzal pri určovaní príčin poškodenia zdravia navrhovateľky, sú nesprávne, a preto je nesprávny aj záver o tom, že odporca v 2./ rade sa podieľal na poškodení zdravia navrhovateľky. Ani žiadne iné konanie odporcu v 2./ rade sa nedá považovať za konanie v rozpore s jeho právnou povinnosťou poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľka dňa 11.05.2004, kedy bola prepustená do domáceho liečenia od odporcu v 2./ rade bola bez teploty a bez ťažkostí, s hojením rany per priman a pokiaľ mala navrhovateľka nejaké problémy, tak tieto sa dali považovať aj podľa záverov znaleckého posudku, aj podľa výpovede znalca za bežné medicínske riziko. Podstatná je aj skutočnosť, ktorá vyplýva z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.08.2014, ktorá uviedla, že v čase po 11.05.2004 až do 29.11.2004 navrhovateľka bola v zdravotníckej starostlivosti jej všeobecnej lekárky Q.. O., ktorá jej predpísala lieky proti bolesti a zároveň odporučila vymývanie rany repíkom a následne jej odporučila obrátiť sa na chirurgické oddelenie. Za preukázania tejto skutočnosti je podľa názoru odporcu v 2./ rade úplne pretrhnutá akákoľvek príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním odporcu v 2./ rade súvisiacim s vykonávaním laparotomickej W. dňa 06.05.2004, následným prepustením navrhovateľky do domácej starostlivosti dňa 11.05.2004 bez zdravotných problémov a s následkom, ktorý sa prejavil u navrhovateľky najskôr dňa 29.11.2004, kedy navrhovateľka opätovne vyhľadala odbornú pomoc v súvislosti s hnisom v rane. Ani dňa 30.11.2004 v rane navrhovateľky nebol zistený bacil - Q., rezistentný kmeň W., s ktorým jedine spája znalecká organizácia možnosť odškodnenia navrhovateľky a zároveň odporca v 2./ rade opakuje, že navrhovateľke po 30.11.2004 žiadnu zdravotnú starostlivosť neposkytoval. V rámci vykonaného dokazovania nebolo zistené porušenie právnej povinnosti na strane odporcu v 2./ rade a všetky jeho úkony boli znaleckou organizáciou hodnotené ako vykonané lege artis, bez zistenia chybného, či nesprávneho postupu a bez zistenia akéhokoľvek momentu, ktorý by zakladal dôvod na odškodnenie navrhovateľky. Pokiaľ prvostupňový súd bez takéhoto relevantného zistenia porušenia právnej povinnosti na strane odporcu v 2./ rade zaviazal odporcu v 2./ rade spoločne a nerozdielne s odporcom v 1./ rade na náhradu škody, vykonal tak bez opory v zákone. S poukazom na nesprávne rozhodnutie ohľadom prvého a druhého výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol v merite veci, sú nesprávne aj súvisiaci štvrtý a piaty výrok napadnutého rozsudku. Pokiaľ by súd správne rozhodol v prvom a druhom výroku napadnutého rozsudku a odporcu v 2./ rade nezaviazal na plnenie, tak má v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazať na náhradu trov štátu len odporcu v 1./ rade, pokiaľ by bol ustálil, že za poškodenie zdravia navrhovateľky zodpovedá odporca v 1./ rade. Pokiaľ by bol súd správne rozhodol v prvom a druhom výroku napadnutého rozsudku a odporcu v 2./ rade nezaviazal na plnenie, tak by bola navrhovateľka voči odporcovi v 2./ rade neúspešná so svojou žalobou v plnom rozsahu a konajúci súd ju mal zaviazať na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi v 2./ rade v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania. Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu v 2./ rade v písomnom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním odporcu v 2./ rade. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2./ rade uviedla, že pokiaľ odporca v 2./ rade uvádza, že znalec vyjadril, že skôr zastáva názor, že to bola ranová infekcia v neskoršom období a že to s operáciou nemá súvislosť, a preto ani túto operáciu nezahrnuli do odškodnenia, rovnako uvádza, že znalec nezistil, že by táto operácia bola non lege artis, to však vôbec nevylučuje skutočnosť, že táto operácia bola prvotnou príčinou poškodenia zdravia navrhovateľky a táto príčina nemohla stratiť povahu príčiny len preto, že sa k nej neskoršie pridružili ostatné príčiny. Argument odporcu v 2./ rade o pretrhnutí príčinnej súvislosti (skutočnosti o zdravotnej starostlivosti od prepustenia od odporcu v 2./ rade po dátume 11.05.2004 do návštevy odporcu v 1./ rade) sú absolútne zavádzajúce. Nimi uvádzané skutočnosti o návšteve praktickej lekárky len dosvedčujú tú skutočnosť, že rana sa po operácii odporcom v 2./ rade nehojila dobre. Odporca v 2./ rade sa snaží navodiť nelogickú situáciu - navrhovateľka prepustená zdravá a v poriadku na vzdory neskorším zisteniam znalca konštatujúcim poškodenie zdravia navrhovateľky a logickému vyvodeniu zodpovednosti, keďže prvotnou príčinou nadmerného strádania navrhovateľky bola práve táto operácia. Argument, že operácia nebola zahrnutá do odškodnenia, neznamená automaticky tú skutočnosť, že nebola prvotnou príčinou vedúcou k poškodeniu zdravia navrhovateľky. K poškodeniu zdravia navrhovateľka viedli viaceré príčiny, príčinná súvislosť je kumulatívna, keďže sa jedná o viac škodových udalostí a škodcov, následkom čoho bolo poškodenie zdravia navrhovateľky konštatované znaleckým posúdením. Konajúci súd náležite zhodnotil všetky relevantné skutočnosti a správne zhodnotil dôkazy, podrobne opísal akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, jeho rozhodnutie spĺňa všetky atribúty spravodlivého rozhodnutia. Suma bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ani zďaleka neposkytuje navrhovateľke satisfakciu za utrpené bolesti po toľkých rokoch súdneho sporu, avšak spravodlivé rozhodnutie je pre ňu aspoň morálnym zadosťučinením. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcov v 1./ a 2./ rade v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutej veci uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi. Námietky odporcov v 1./ a 2./ rade uvedené v odvolaniach odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pretože prvostupňový súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, odporcovia v 1./ a 2./ rade v podaných odvolaniach neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Zároveň neuvádzajú v odvolaniach žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je založená na splnení štyroch podmienok, a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a ďalej predpokladaným zavinením. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu) ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu. Chybný zdravotný zákrok, a to konkrétne vo vzťahu k vykonaným operáciám laparotomickej W., ktorú vykonal odporca v 2./ rade a operácie, ktoré opakovane vykonal odporca v 1./ rade za účelom odstránenia vzniknutých fistúl v operačnej rane po operácii vykonanej odporcom v 2./ rade tak, ako vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania zistený nebol. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k zavlečeniu nemocničného bakteriálneho kmeňa - Q., rezistentný kmeň W. však nepochybne vyplýva, že zdravotná starostlivosť navrhovateľke bola poskytnutá v rozpore s ust. § 415 a došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zdravotníckeho zariadenia, v dôsledku čoho u navrhovateľky vznikli neprimerané zdravotné komplikácie, s čím súvisela neprimeraná dĺžka liečby, k čomu prispela aj zvolená (podľa znaleckého ústavu nie celkom premyslená) antibiotická liečba zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti odporcom v 1./ rade. Nepochybne zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca na pojednávaní pred súdom vyplýva, že u navrhovateľky po druhej sterilizácii (ktorý operačný zákrok vykonal odporca v 2./ rade) išlo o komplikovaný spôsob liečby, zdravotný stav navrhovateľky, ktorý nastal po operačnom výkone v máji 2004, prevýšil úmernú mieru rizika, ktorý by takýto výkon sám o sebe mal predstavovať. Zároveň operačné zákroky, ktoré absolvovala navrhovateľka, nemožno síce považovať za bežné, avšak za rutinné. Napriek tomu, že samotné medicínske výkony ako také neboli znalcami hodnotené ako výkony non lege artis, zdravotný stav navrhovateľky s prihliadnutím na vykonaný operačný zákrok, kedy podstúpila laparotomickú W. po tomto operačnom zákroku nebol dobrý. U navrhovateľky vznikla zdravotná komplikácia, bol jej zistený bakteriálny kmeň z S. vyšetrenia vykonaného dňa 24.01.2005 a navrhovateľka sa následne podrobila ďalším dvom operáciám zameraným na odstránenie zdravotných problémov, ktoré operácie vykonal odporca v 1./ rade. Odvolací súd poukazuje na to, že právom každého človeka je právo na ochranu zdravia, pričom odporcovia, resp. ich právni predchodcovia sú zdravotnícke organizácie zriadené za účelom poskytovania zdravotníckej starostlivosti a ako takých je ich prvoradou úlohou zabezpečovať ochranu zdravia pacientov. Za situácie, že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná navrhovateľke obidvomi odporcami, resp. ich právnymi predchodcami a nebolo možné jednoznačne zistiť, v ktorom zdravotníckom zariadení, či u odporcu v 1./ rade alebo u odporcu v 2./ rade došlo k zavlečeniu nozokomiálnej nemocničnej nákazy do rany, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca v 2./ rade poskytoval zdravotnú starostlivosť navrhovateľke aj pred vykonaním operácií (dňa 05.02.2005 a 03.05.2005), bolo v súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zásadou spravodlivosti správne prvostupňovým súdom vykonané právne posúdenie, že za poškodenie zdravia zodpovedajú odporcovi a v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne, a to vo vzťahu jednak k priznanému bolestnému, ako aj vo vzťahu k priznanému sťaženiu spoločenského uplatnenia. Za účelové považuje odvolací súd námietky odporcu v 2./ rade, že nenesie zodpovednosť, pretože on iba vykonal laparotomickú W. v mesiaci máj 2004 a nemocničný bakteriálny kmeň bol u navrhovateľky potvrdený až dňa 24.01.2005 odvolávajúc sa na výpoveď znalca, že znaleckej organizácii sa zdá z odborného hľadiska veľmi dlhý čas medzi vykonaním operácie a medzi tým, kedy sa začala táto ranová infekcia tak výrazne komplikovať a že skôr zastáva názor, že to bola ranová infekcia v neskoršom období a s operáciou to nemá súvislosť. Odvolací súd poukazuje aj na výpoveď znalca v konaní na pojednávaní, keď znalec na otázku, či je možné vykonať nejaké dokazovanie za účelom zistenia tej skutočnosti, kedy a kde sa do rany navrhovateľky dostal nemocničný bakteriálny kmeň Q., znalec odpovedal, že v súčasnosti sa to dokázať nedá vzhľadom k tomu, že by sa jednalo o objasnenie udalostí z rokov 2004 a 2005, pričom poukázal na to, že čo sa týka zodpovednosti či už jednej alebo druhej nemocnice, nedá sa to jednoznačne zistiť žiadnym skúmaním, a to z toho dôvodu, že bakteriálny kmeň Q. bol zistený až dňa 24.01.2005 s tým, že pokiaľ v predchádzajúcom období navrhovateľka absolvovala ošetrenie alebo liečbu či už u jedného, druhého alebo u obidvoch odporcov, nebolo by zrejmé, či v tom čase alebo v ktorom čase by tento bakteriálny kmeň sa vyskytoval u niektorého z nich, a to aj v skoršom období. Nedá sa ani povedať v skoršom období kde a u ktorého z odporcov mohla navrhovateľka tento bakteriálny kmeň Q. získať. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol podaný súdnym znalcom Q.. D. a ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že počas operácie (laparotomická W. vykonaná odporcom v 2./ rade v máji 2004) bol do operačného poľa zavlečený infekčný agens, znalec pred súdom vypovedal vo vzťahu k znaleckému posudku č. 17/2011, že nemôžu potvrdiť, že by už počas operácie v máji 2004 došlo k zavlečeniu tohto kmeňa do rany, pričom však znalec zároveň uviedol, že to mohlo byť počas operácie, ale mohlo to byť aj neskôr, nie je to možné preukázať. Odvolací súd k ostatným námietkam, či už odporcu v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade uvádza, že tieto námietky odvolací súd nepovažuje za dôvodné s prihliadnutím na rozsah vykonaného dokazovania vykonaným prvostupňovým súdom, ktorý bol dostatočný pre náležité zistenie skutkového stavu a správne právne posúdenie vykonané prvostupňovým súdom. Rovnako odvolací súd má za to, že námietky či už odporcu v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade v tom smere, že by samotná navrhovateľka svojim konaním bola spoluzodpovedná za vznik poškodenia jej zdravia, prípadne jej obvodná lekárka, je potrebné považovať iba za účelové, pretože žiadnym spôsobom v konaní pred súdom tieto tvrdenia preukázané neboli. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva jednak z písomných dokladov, ako aj z výpovede zástupcu odporcu v 1./ rade v konaní pred prvostupňovým súdom, že navrhovateľka bola na ošetrení u odporcu v 1./ rade dňa 14.05.2004 s hnisavou ranou, odporca v 1./ rade ju liečil ešte dňa 18.05.2004, potom následne dňa 30.11.2014. Z výpovede navrhovateľky tiež vyplýva, že táto vzhľadom k tomu, že mala zdravotné problémy po vykonanej operácii, navštívila aj obvodnú lekárku a postupovala podľa jej pokynov. V konaní však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa ošetrujúca obvodná lekárka navrhovateľky dopustila nesprávneho liečebného postupu, resp. že by v ordinácii tejto lekárky pri nejakom liečebnom zákroku (ktorý však v konaní ani tvrdený a preukázaný nebol) bol zavlečený nemocničný bakteriálny kmeň Q., rezistentný W.. V tejto súvislosti nebolo možné námietky odporcov hodnotiť inak ako účelové, v snahe odvrátiť zodpovednosť za poškodenie zdravia navrhovateľky. Na základe už hore uvedeného teda odvolací súd uzatvára, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne, pričom prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vec správne právne posúdil a dospel k správnemu názoru, že u odporcov v 1./ a 2./ rade sa jedná o solidárnu zodpovednosť, a to vo vzťahu k bolestnému, ako aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, pričom solidárnu zodpovednosť vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil. Pri rozhodnutí ohľadom výšky priznanej náhrady z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňový súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/2011, ktorý podal Inštitút forenzných expertíz, s.r.o., Bratislava, znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo, farmácia; odvetvie súdne lekárstvo, chirurgia, traumatológia, interná medicína. Vo vzťahu k výške bodového ohodnotenia či už bolestného alebo sťaženého uplatnenia a výške odškodnenia odporcami v podaných odvolaniach námietky uplatnené neboli. Navrhovateľka proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie nepodala, preto odvolací súd rozsudok vo výrokoch, ktorými prvostupňový súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu vecne správnosti potvrdil. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, odvolaním napadnutý nebol, preto tento v súlade s ust. § 206 O.s.p. zostáva nedotknutý. Rovnako súd správne s prihliadnutím na rozhodnutie vo veci samej aplikoval ust. § 148 O.s.p. a odporcom v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli štátu v súvislosti s podaním znaleckých posudkov vo výške 264,51 Eur. Vo vzťahu k trovám konania účastníkov prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a hoci navrhovateľka nebola v plnom rozsahu úspešná, avšak vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, súd správne priznal plnú náhradu trov konania navrhovateľke, pričom výška priznanej náhrady odporcami v odvolaní žiadnym spôsobom namietaná nebola. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, nenavrhla priznať jej trovy odvolacieho konania, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.