Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409200207 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6409200207.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, U., zast. JUDr. Milan Gocník, LLM, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, U., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, 2/ M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, N., zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, KOVAL & spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 09. 2014 číslo konania 4C/266/2011 - 273, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu 446,11 Eur. Vo výrokoch o trovách prvostupňového konania m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou žiadala určiť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., Obec G., Okres Žiar nad Hronom, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, register "C", u Správy katastra Žiar nad Hronom, a to dvojizbového bytu č. X s príslušenstvom, ktorým je kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC, predsieň a šatňa, nachádzajúceho sa na L.. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpisného č. XXX, stojaceho na pozemku parcela č. XX/X, ktorý sa reálne v prírode nachádza na R. D. v 1/1, podielovou spoluvlastníčkou k spoločným častiam a zariadeniam domu v pomere 7979/46256-inách, podielovou spoluvlastníčkou k pozemku, na ktorom je obytný dom postavený, parcela č. XX/X - zastavané plochy na nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 7979/46256-inách, podielovou spoluvlastníčkou k priľahlému pozemku, parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 7979/46256- inách, ako aj návrh, ktorým mal súd určiť neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10. 02. 2006, uzavretej medzi N. Z. a G. G., v plnom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie sumu 446,11 Eur, ako trovy preddávkované zo štátnych prostriedkov, a taktiež jej uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ na účet právneho zástupcu trovy konania 3.579,60 Eur, ako trovy právneho zastúpenia. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ na účet právneho zástupcu sumu 3.820,76 Eur, ako trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že nebolo preukázané, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ išlo o simulovaný právny úkon, ktorý by zastieral iný právny úkon v konkrétnom danom prípade zmluvu o úvere. Súd mal za to, že uzatvorená kúpna zmluva má náležitosti riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorá je platná, preto nebolo možné vyvodiť neplatnosť právneho zákonu, či už v zmysle § 37 ods. 1 alebo § 39 Občianskeho zákonníka. Pretože žalovaní 1/, 2/ mali v konaní úspech, priznal im súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. aj náhradu trov konania. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Tvrdila, že súd neúplne zistil skutočný stav veci, ako aj z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver. V tejto súvislosti neustále poukazovala na to, že žalovaná 1/ jej nevyplatila časť finančných prostriedkov vo výške 260.000,- Sk, takéto finančné prostriedky od žalovanej 1/ nikdy neprevzala a príjmový pokladničný doklad zo dňa 06. 02. 2006 nikdy ani nepodpísala. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého dokazovania a záverov znalca M.. L. D., tak tento postup zo strany súdu prvej inštancie nebol správny, pretože predložila odborné stanovisko vyhotovené O.. W. D., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorá nepristúpila k vypracovaniu znaleckého posudku z dôvodu, že nemala k dispozícii originál spornej písomnosti a z tohto vyplýva, že záver, že by nebola možná identifikácia pisateľa. V danom prípade ide o podpis vyhotovený parafou, teda veľmi jednoduchý podpis, ktorý obsahuje minimálne množstvo identifikačných znakov, preto takýto podpis môže vyhotoviť hocikto. Vzhľadom na uvedené odborné stanovisko žiadala o doplnenie dokazovania, a to vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania, k čomu súd prvej inštancie nepristúpil, a preto takýto postup zo strany súdu prvej inštancie nebol správny, a pokiaľ sú spochybnené závery znaleckého posudku M.. D., tak nemožno vychádzať z toho, že bolo preukázané tvrdenie žalovanej 1/, že finančné prostriedky vo výške 260.000,- Sk žalobkyni táto odovzdala. Tvrdila, že v danom prípade išlo len o simulovaný právny úkon, a to vo forme získania úveru a poskytnutia tejto čiastky žalobkyni, ktorý úver splácala žalobkyňa. Žalovaná 1/ sa nikdy nesprávala ako vlastníčka bytu a tieto okolnosti neboli riadnym spôsobom zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotené. Tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie preto nie sú správne. Okrem toho napadla rozsudok súdu aj vo výroku o trovách štátu, ako aj vo výroku o trovách konania. Podľa jej názoru sú na strane žalobkyne splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto nesprávne súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov štátu vo výške 441,11 Eur. Okrem toho namietala aj priznanie trov právneho zastúpenia pre žalovaných 1/ a 2/. V tomto smere namietala výšku priznaných trov, pretože bola toho názoru, že súd mal na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z dôvodu, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie a predmetom sporu bolo aj určenie platnosti kúpnej zmluvy, kedy hodnotu právneho úkonu - prevodu bytu, a teda hodnotu práva, nie je možné určiť. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu. 3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a nahradiť trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. 4. Žalovaný 2/ taktiež v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia uvádzané žalobkyňou v podanom odvolaní nepovažoval žalovaný 2/ za dôvodné, pretože v konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bola uzatvorená riadna kúpna zmluva so všetkými náležitosťami. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná 1/ vyplatila žalobkyni aj kúpnu cenu za odpredaj predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že úmyslom žalobkyne bolo previesť vlastnícke právo k predmetnému bytu, pretože žalobkyňa zabezpečila i vzdanie sa vecného bremena svojej matky spočívajúceho na doživotnom užívaní k predmetnému bytu. Správne preto súd prvej inštancie vyvodil záver, že nešlo o simulovaný absolútne neplatný právny úkon, ale o riadny právny úkon predaja nehnuteľností kúpnou zmluvou. Taktiež nepovažoval za dôvodné tvrdenie, že znalecký posudok M.. L. D., znalca z odboru písmoznalectva, je nepoužiteľný, pretože tento znalec uviedol, že so zreteľom na sporný podpis vo fotokópii nie je možné určiť stupeň, teda jednoznačnosť podpisu, ale iba stupeň II. vysokú pravdepodobnosť. Pokiaľ predložila odborné stanovisko žalobkyňa v priebehu konania, tak treba poukázať na to, že takýto úkon súd nenavrhol, a pokiaľ takýto dôkaz neuznal a vychádzal zo znaleckého posudku znalca M.. L. D., tak takýto postup súdu prvej inštancie bol správny. Za správny preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda vrátane aj trov prvostupňového konania. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Krajský súd len poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový procesný predpis. V ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP sú zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Z prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. vyplýva jeho okamžitá účinnosť aj na právne vzťahy, ktoré začali plynúť jeho účinnosťou, teda pred 01. 07. 2016. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že aj keď z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva okamžitá aplikabilita uvedeného procesného právneho predpisu, tak treba poukázať na to, že v danej veci išlo o konanie začaté do 30. 06. 2015. Do tohto termínu bolo aj súdom prvej inštancie rozhodnuté, bol podaný opravný prostriedok ako aj vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ k podanému odvolaniu zo strany žalobkyne. Za daných okolností preto odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci už za použitia zákona č. 160/2015 Z. z. musel uplatniť nový procesný predpis v takom rozsahu, ktorý bol použiteľný, pričom však bolo potrebné vzhľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. prihliadnuť aj na legitímne očakávania strán sporu, že ich vec bude posúdená podľa právneho stavu, za ktorého bolo vo veci konané, vykonávané procesné úkony - dokazovanie vo veci rozhodnuté a podané opravné prostriedky. Krajský súd preto v danom prípade musel prihliadnuť aj na uvedený procesný stav vo veci do 30. 06. 2015. 8. Z obsahu spisu je nesporné, že na pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia dal sudca stranám sporu poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., teda vtedy platného ustanovenia O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomto poučení zo strany súdu prvej inštancie právni zástupcovia žalovanej 1/ a žalovaného 2/ prehlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala vykonať dokazovanie, a to kontrolným znaleckým posudkom vzhľadom na obsah odborného vyjadrenia znalkyne O.. W. D.. 9. Po tomto vyjadrení súd prvej inštancie návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a dokazovanie uznesením vyhlásil za skončené. Procesný postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p. 10. V zmysle podaného odvolania zo strany žalobkyne, ktoré bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p., musel súd skúmať účinky podaného odvolania aj z hľadiska nového procesného predpisu, teda zákona č. 160/2015 Zb. 11. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Bol tiež viazaný v zmysle § 213 ods. 1 O. s. p. aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. 12. Vzhľadom na platnosť nového procesného predpisu musel skúmať, či ustanovenie § 212 od. 1 a § 213 ods. 1 O. s. p. má úpravu aj v novom procesnom poriadku. Porovnaním obidvoch právnych predpisov zistil, že ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. má úpravu v ustanovení § 380 ods. 1 CSP, z ktorej vyplýva, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Tým bola prevzatá doterajšia úprava. Taktiež ustanovenie § 213 ods. 1 O. s. p. má úpravu v ustanovení § 383 CSP, z ktorej vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Ide o prevzatú doterajšiu úpravu, ktorá je formulačne upravená, avšak obsahovo zhodná. 13. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil dôvod na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie dokazovania podľa ustanovení platných právnych predpisov v čase podania opravného prostriedku a nebol k tomu dôvod ani podľa novej procesnej právnej úpravy, tak krajský súd, ako súd odvolací, vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 14. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne preskúmal krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu danom podaným odvolaním a konanie, ktoré mu predchádzalo a po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil aj v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v čase vydania rozsudku podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto dôvody aj poukazuje. 16. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa naďalej namietala to, že okresný súd nesprávne vo veci procesne postupoval, keď nevykonal navrhnutý dôkaz, a to vykonanie kontrolného znaleckého posudku, pretože žalobkyňa mala za to, že nebolo možné v konaní vychádzať zo znaleckého posudku podaného M.. L. D., pretože tento znalecký posudok a jeho záver bol spochybnený Odborným stanoviskom č. 7/2014, vyhotoveným na žiadosť žalobkyne O.. W. D., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. 17. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak súd sa tým, prečo nenariadil vykonanie kontrolného znaleckého posudku, zaoberal a mal za to, že záver znaleckého posudku znalca M.. L. D. nebol spochybnený ani odborným stanoviskom O.. W. D.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie správne vzal do úvahy znalecký posudok znalca M.. L. D., z ktorého vyplýva, že aj keď sporný podpis s príjmovým dokladom je len vo fotokópii, tak je s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom žalobkyne N. Z.. Zo záveru znaleckého posudku znalca totiž vyplýva, že sporný - šifrovaný podpis „Z.“ na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 02. 2006 je s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom žalobkyne N. Z., nar. XX. XX. XXXX. Do záveru znaleckého posudku uviedol, že ide o stupeň „vysoká pravdepodobnosť“, uviedol len preto, že sporný podpis je vo fotokópii. Znalec pritom v podanom znaleckom posudku nespochybnil, že ide o podpis žalobkyne. Na str. 24 znaleckého posudku je totiž uvedené, že šifrovaný podpis „Z.“ na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 02. 2006 má charakter kategórie I., teda ide o jednoznačnú individualizáciu žalobkyne N. Z., avšak vzhľadom na fotokópiu sporného podpisu mohol určiť len stupeň II., teda vysokú pravdepodobnosť tohto podpisu a nie stupeň I. jednoznačnosť. Záver znaleckého posudku znalca, ktorý vo veci podal znalecký posudok, je teda jednoznačný a nespochybniteľný, a preto súd prvej inštancie správne z takto podaného znaleckého posudku v danej veci aj vychádzal. 18. Záver znaleckého posudku teda potvrdzuje to, že žalobkyňa sumu 260.000,- Sk uvedenú na tomto príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 02. 2006 ako zálohu za kúpnu cenu bytu aj skutočne prevzala, keďže uvedený doklad podpísala. 19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že znalec pri podávaní znaleckého posudku vychádzal aj z toho, predmetný príjmový doklad súhlasí s originálom. Toto totiž potvrdila T. P. N. v N. v súvislosti s predmetným príjmovým dokladom. Ak sa teda originál predmetného príjmového pokladničného dokladu aj nezachoval, ale je tu príjmový doklad, ktorý súhlasí s originálom a znalecký posudok znalca jednoznačne identifikoval podpis žalobkyne na tomto príjmovom doklade a považoval ho za jej podpis, tak potom treba mať za to, že ide o nespochybniteľný dôkaz o tom, že žalobkyňa finančné prostriedky vo výške 260.000,- Sk na základe tohto príjmového dokladu aj prevzala. Uvedenú okolnosť totiž žalobkyňa v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie naďalej spochybňovala, a to v súvislosti s tým, že jej nebola vyplatená celá kúpna cena, tak mohla od uvedenej kúpnej zmluvy odstúpiť. 20. Aj touto okolnosťou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaoberal, keď vychádzal z toho, že kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ je platnou kúpnou zmluvou. Súd mal pritom za to, že sa nepreukázali tvrdenia žalobkyne o simulovanom právnom úkone, že v danom prípade sa malo jednať o nie skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale o získanie finančných prostriedkov vo forme úveru s tým, že bude vykonaný spätný prevod vlastníctva bytu na žalobkyňu. 21. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil keď mal za to, že vôľa žalobkyne smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom získania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal z výpovede svedka M. F., bývalého manžela žalobkyne, ktorý nepotvrdil výpoveď žalobkyne, ktorá sa mala týkať simulovaného právneho úkonu so spätným prevodom nehnuteľností. Vo svojej výpovedi uviedol, že byt kupovala žalovaná 1/ od žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa sa rozhodla predať byt z dôvodu, že mala dlhy a tieto bolo potrebné splácať. Okrem iného z jeho výpovede vyplynulo, že tieto mal splácať aj on, pretože úvery boli brané aj na jeho meno, napriek tomu, že sa týkali podnikania žalobkyne. Preto aj finančné prostriedky boli posielané bankou na jeho účet a ďalšia časť finančných prostriedkov pre žalobkyňu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj vydaný príjmový doklad. To, že malo ísť skutočne o riadne uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu smerovala aj jej vôľa, správne uviedol okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku aj poukázaním na to, že to bola právne žalobkyňa, ktorá iniciatívne zabezpečovala aj prehlásenie svojej matky, že sa vzdáva doživotného užívacieho práva v predmetnom dvojizbovom byte, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. 22. Všetky uvedené okolnosti správne súd prvej inštancie jednak po skutkovej stránke, ako aj právnej stránke vyhodnotil, keď mal za to, že v danom prípade medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ išlo o riadnu kúpnu zmluvu ohľadom predaja bytu, ktorý bol predmetom súdneho konania. Nešlo teda o žiaden simulovaný právny úkon, kúpna cena bola v zmysle kúpnej zmluvy riadnym spôsobom aj vyplatená, čo vyplýva z obsahu spisu a potom súd prvej inštancie správne vyvodil aj záver, že v takomto prípade nebol ani právny dôvod na odstúpenie od takejto kúpnej zmluvy a takéto odstúpenie je právne neúčinné, pretože právny dôvod k tomu za daných okolností neexistoval. 23. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala alternatívne určenia aj neplatnosti kúpnej zmluvy, tak správne súd na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že takýto právny dôvod na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebol, pretože všetky okolnosti vykonané v priebehu konania svedčia tomu, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bola uzatvorená platne. 24. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu vo veci samej ako správne potvrdil. Ako správny potvrdil tiež výrok o trovách štátu, ktoré boli preddávkované za účelom vykonania znaleckého dokazovania a na tieto trovy bola zaviazaná správne žalobkyňa vo výške 446,11 Eur, pretože v konaní nebola úspešná. Pokiaľ ju teda súd prvej inštancie zaviazal podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. na náhradu trov, tak rozhodol správne. 25. Podaným odvolaním zo strany žalobkyne však boli napadnuté aj výroky o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 1/ ako aj k žalovanému 2/. V dôvodoch odvolania poukazovala žalobkyňa na to, že pri výpočte trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie nesprávne postupoval, a preto aj výška prisúdených trov nie je správna. 26. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v rámci podaného odvolania podľa platného právneho stavu, teda zákona č. 99/1963 Zb. mohla byť v rámci podaného odvolania napadnutá aj výška trov konania bez toho, že by bol namietaný základ nároku na náhradu trov konania. V čase rozhodovania krajského súdu, tento však musel vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP prihliadnuť už na nové znenie procesného predpisu, pričom z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Je nesporné, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, keď na základe úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Aj krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na úspech v konaní zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/ majú títo právo na náhradu trov prvostupňového konania. S ohľadom na znenie § 262 ods. 1 CSP však v danom prípade musel krajský súd napriek podanému odvolaniu, ktoré bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v čase rozhodovania, posúdiť len základ nároku na náhradu trov. Vzhľadom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalovanej 1/ a žalovanému 2/ podľa uvedeného ustanovenia náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, a teda v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto vo výroku o trovách konania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. 28. Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ mali úspech aj v odvolacom konaní, tak v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP majú títo nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Výšku trov tak prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania posúdi súd prvej inštancie s ohľadom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP a vydá o tom súdne rozhodnutie. 30. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 31. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).