Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/720/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409205962 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6409205962.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, proti povinnému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, E. O. XXX, XXX XX E. O., o vymoženie pohľadávky vo výške 429,30 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.Box 199, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 203/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/602/2009-21 zo dňa 14. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/602/2009-21 zo dňa 14. septembra 2015 v prvej časti výroku p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 263,49 Eur. V odôvodnení uviedol, že okresný súd poveril dňa 08.07.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 285,71 Eur. Okresný súd uviedol, že zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý má evidentný záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Na to, aby exekúcia z tohto dôvodu nebola zastavená však musí mať oprávnený reálny podklad, čo podľa názoru súdu nemá. Na základe predložených listinných podkladov súdnym exekútorom mal súd za dostatočne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie a na ich zaplatenie zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 26.06.2009 bol súdnemu exekútorovi predložený návrh na vykonanie exekúcie. Od uvedeného dátumu až do októbra 2015 bolo oprávnenému doručené len upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.08.2009, exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 07.09.2009 a príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov v roku 2010 a 2013. Pobočka pritom nemala od podania návrhu na vykonanie exekúcie až do septembra 2015 žiadnu vedomosť o iných úkonoch súdneho exekútora. Až dňa 23.09.2015 bolo pobočke doručené uznesenie o zastavení exekúcie. Oprávnený je preto presvedčený, že súdny exekútor počas doby trvania exekúcie nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Uviedol, že vzhľadom na vek povinného je možné predpokladať, že v budúcnosti nadobudne majetok a tým uspokojí pohľadávku Sociálnej poisťovne. Zastavením exekúcie by sa oprávnený dostal do nevýhodného postavenia, pretože by nastalo plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia majetku povinným po zastavení exekúcie by už mohla byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd by opätovne začatú exekúciu zastavil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a v exekúcií sa pokračovalo za účelom vymoženia pohľadávky. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie súdny exekútor, ktorý uviedol, že bolo preukázané, že povinný dlhodobo nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nemá žiadne aktívne účty v bankách, nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, nie je v žiadnom pracovnoprávnom alebo inom obdobnom pracovnom pomere a ani nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia. Jediným majetkom povinného sú dve staršie motorové vozidlá, pričom jedno sa v rámci šetrenia ani nepodarilo nájsť. Uviedol, že vykonal všetky zákonné možnosti oprávňujúce ho nájsť a zexekvovať majetok povinného. Súdny exekútor pritom nemá žiadnu povinnosť informovať oprávneného o podaní podnetu na zastavenie exekúcie, ak na jeho podanie existujú zákonné dôvody. Oprávnený mohol taktiež kedykoľvek prísť a nahliadnuť do spisu a využiť tak svoje zákonné právo. Je zároveň toho názoru, že ďalšie pokračovanie vo vykonávaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti exekučného konania, čím by dochádzalo k zvyšovaniu trov exekúcie. Súdny exekútor je na základe uvedeného toho názoru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia vo veci zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v prvej časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 26.06.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 07.07.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe tejto žiadosti súd vydal dňa 08.07.2009 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22.10.2014 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v ktorom zároveň uviedol, že žiada, aby súd rozhodol o trovách exekúcie v súlade s ust. § 200 a ust. § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávneného zaviaže nahradiť trovy exekúcie vo výške 282,71 Eur vrátane DPH. Pri zisťovaní majetkových pomerov zistil, že exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 94 a nasl. Exekučného poriadku nie je možné vykonať, pretože žiadna banka nevedie aktívny účet povinného. Okresný dopravný inšpektorát v Žiari nad Hronom oznámil súdnemu exekútorovi, že povinný je vlastníkom motorového vozidla (rok výroby 1985), na ktoré však majú zriadené blokácie iní súdni exekútori. V roku 2014 zistil, že povinný je vlastníkom aj druhého motorového vozidla s rokom výroby 1992. S poukazom na rok výroby oboch motorových vozidiel v spojení so skutočnosťou, že jedno z motorových vozidiel sa ani nepodarilo nájsť, bolo súdnemu exekútorovi zrejmé, že ich dražba by bola neefektívna, pretože náklady spojené s jej realizáciou by boli v nepomere s výťažkom, ktorý by sa dražbou dosiahol. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať exekúciu ani predajom hnuteľných vecí v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 116 a nasl. Exekučného poriadku. Na základe poskytnutej súčinnosti Správy katastra Žiar nad Hronom bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, preto nebolo možné vykonať exekúciu ani predajom nehnuteľnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) v spojení s ust. § 134 a nasl. Exekučného poriadku. V rokoch 2010 a 2013 bolo Sociálnou poisťovňou zistené, že povinnému nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy z dôvodu výšky jeho príjmov. V tomto období bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce, pričom pracoval, len keď bolo viac práce, niektoré mesiace vôbec. V roku 2014 vyplynulo, že povinný je nezamestnaný, preto nemožno vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy a iných príjmov, t.j. z dôchodku povinného. Z uvedených dôvodov nebolo možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 v spojení s ust. § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Odvolací súd posúdil dôvody odvolania oprávneného, ako aj dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil dôvody a podmienky zastavenia exekučného konania. Odvolací súd mal na základe dokladov o vykonanom šetrení, ktoré sú súčasťou exekučného spisu za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom a nemá ani žiadny príjem. Momentálne býva so svojou družkou v rodinnom dome jeho rodičov, ktorý je v zlom technickom stave, pričom v ňom obývajú dve izby. Zistenia súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného považoval okresný súd za dostatočné na to, aby zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd stotožňuje s názorom okresného súdu, pretože z vykonaného šetrenia súdnym exekútorom je zrejmé, že využil všetky zákonné možnosti smerujúce k úspešnému vymoženiu pohľadávky pre oprávneného. K odvolacej námietke oprávneného o tom, že povinný ako fyzická osoba vzhľadom k svojmu veku ešte môže nadobudnúť majetok, odvolací súd uvádza, že pokiaľ oprávnený trval na tom, aby exekúcia pokračovala napriek nemajetnosti povinného, mohol súdnemu exekútorovi zaplatiť preddavok na odmenu súdneho exekútora, na ktorý má podľa ust. § 24 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nárok. Súdny exekútor vykonal dostatočné zisťovanie majetkových pomerov u povinného na to, aby odvolací súd považoval za preukázané, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nebráni tomu, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie ak sa zistí, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v prvej výrokovej vete podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené všetkými členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie