Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/475/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411216470 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6411216470.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. A., č. XX, o zaplatenie 638,65 € s príslušenstvom, o odvolaní odvolateľa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Cb/37/2012-67 zo dňa 12.11.2012, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) vo vzťahu k odvolateľovi m e n í tak, že občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Občianskemu združeniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok) a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok v sume 31,37 € prostredníctvom príslušného daňového úradu (tretí výrok). V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 638,65 € s príslušenstvom; dňa 13.09.2012 vstúpil do konania odvolateľ ako vedľajší účastník na strane žalovaného; pred prvým pojednávaním vzal žalobca žalobu späť a preto súd konanie zastavil; v dôsledku zastavenia konania žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 19.11.2012 (č.l. 70-74 spisu); napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi odvolateľa doručené do vlastných rúk dňa 19.11.2012 prostredníctvom pošty (č.l. 68 spisu), keď predmetné odvolanie doručil odvolateľ súdu prvej inštancie dňa 20.11.2012 ako elektronické podanie zo dňa 19.11.2012 autorizované zaručeným elektronickým podpisom (č.l. 80-81 spisu). Odvolateľ nesúhlasil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania; poukázal na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť a procesne zavinil zastavenie konania po jeho vstupe do konania, ktorý bol sám o sebe účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Preto navrhol zmenu napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie a priznanie náhrady trov konania. 2.1 Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 2.2. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.10.2016 (č.l. 116-117 spisu) k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že v prípade uplatnených trov konania odvolateľa nemožno hovoriť o trovách vynaložených účelne na uplatnenie alebo bránenie práva. Odvolateľ v postavení vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby s predmetom činnosti ochrana práv spotrebiteľov má byť zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnom konaní a nemá sa dávať zastupovať advokátom. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemal odvolateľ ako vedľajší účastník žiadnu vedomosť o prejednávanom spore a len z označenia strán usudzoval, že ide o spotrebiteľskú vec. Zo strany odvolateľa ako vedľajšieho účastníka išlo o opakovanie obsahovo totožných jednoduchých podaní bez uvedenia procesne významných skutočností; v tejto súvislosti tiež odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dňa 24.03.2015, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia odvolateľa ako vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom konaní, do ktorého vstúpi. Uzavrel, že trovy konania odvolateľa ako vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne, tento sa síce mohol nechať v spore zastúpiť advokát, trovy právneho zastúpenia však nemožno považovať za vynaložené účelne. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 4.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 5. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 30.12.2011 doručil žalobca súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 638,65 € s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 3609070942 zo dňa 12.09.2006. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom zo dňa 03.04.2012, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 22.08.2012, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Dňa 13.09.2012 bolo súdu doručené elektronické podanie odvolateľa, ktorým oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Dňa 02.10.2012 doručil súd oznámenie o vstupe do konania právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie. Dňa 31.10.2012 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby a vyjadril sa nároku na náhradu trov konania odvolateľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Následne napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania, o náhrade trov konania a o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. 6. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania je potrebné zmeniť vo vzťahu k odvolateľovi ako pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. Pokiaľ ide o postavenie pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre účely ďalšieho konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). Odvolací súd preto nemohol s pôvodným vedľajším účastníkom na strane žalovaného bez ďalšieho pokračovať v konaní ako s osobitným subjektom podľa § 95 ods. 1 C.s.p. (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že rozhoduje o odvolaní odvolateľa, ktorý však do 30.06.2016 vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného), na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní odvolateľa pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania ako aj o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k odvolateľovi ako k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. 7. Odvolanie odvolateľa proti výroku napadnutého uznesenia o trovách konania je dôvodné. 7.1 V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016 vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 7.2 Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. 7.3 Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam. 7.4 Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. 7.5 Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby, t.j. v dôsledku zavinenia žalobcu, podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému a v rovnakom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia. Nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania, nárok na náhradu trov konania vznikol okrem žalovaného aj pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného. 7.6 Pokiaľ ide o konkrétne námietky žalobcu vo vzťahu k účelnosti uplatnených trov konania pôvodného vedľajšieho účastníka, s týmito sa vysporiada súd prvej inštancie pri rozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania. Keďže vedľajšie účastníctvo podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 bolo formou účastníctva v konaní, odvolací súd formuláciu napadnutého výroku, ktorou súd prvej inštancie právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, vztiahol aj na pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nakoľko aj z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom rozhodoval aj o trovách konania pôvodného vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania odvolateľovi je potrebné vo vzťahu k nemu zmeniť a priznať mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (nakoľko v prejednávanom spore bol po 01.07.2016 odvolací súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok, mohol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania); o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 7.7 Pre účely ďalšieho konania a pred rozhodnutím o samotnej výške náhrady trov konania posúdi súd prvej inštancie aj dôvodnosť návrhu na postup podľa § 95 ods. 1 C.s.p. (č.l. 95-96 spisu). Ako bolo uvedené vyššie v ďalšom konaní súd nemôže s odvolateľom ako pôvodným vedľajším účastníkom na strane žalovaného bez ďalšieho v konaní pokračovať, pretože vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 sa zmenou právnej úpravy zo zákona nezmenil na intervenienta podľa § 81 a nasledujúce Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 ani na iný subjekt konania (§ 93 a nasledujúce Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016); v tejto súvislosti bude preto pre účely ďalšieho konania nevyhnutné, aby súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o procesnom návrhu zo dňa 04.07.2016 (č.l. 95-96 spisu) vyzval žalovaného na oznámenie súhlasu s pribratím odvolateľa do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 C.s.p. 7.8 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolateľ ako pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania odvolateľa ako pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).