Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/231/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413207418 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413207418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. U., D. XXX/XX, XXX XX S. republika, zastúpená JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, proti žalovaným: 1/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, 2/ U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, obaja zastúpení JUDr. Mariánom Slosjárom, advokátom, so sídlom Bakossova 14464/3G, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 192 781, o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaných zo dňa 18. 02. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/88/2013-138 zo dňa 12. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. o d ô v o d n e n i e : 1. Procesný súd určil, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX, uzavretá medzi žalobkyňou E. A., ako predávajúcou a žalovanými 1/ R. F. a 2/ U. F., ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., a to v celosti pozemku KN-C par. č. XXX/XX - druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, vypracovaná K.. C. L. dňa XX. XX. XXXX, úradne overený dňa XX. XX. XXXX odčlenením z KN- C par. č. XXX/X - druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej na LV číslo XXX, na základe ktorej bol XX. XX. XXXX L. katastra A. povolený pod číslom V XXX/XX vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1/ a 2/ v X/X - iné, je v celom rozsahu neplatná. Žalovaní 1/a 2/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume X XXX,XX € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na číslo účtu právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaním 1/ a 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom preddavkované trovy konania vo výške XXX,XX €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu s poukazom na skutočnosť, že odporcovi v 1. a 2. rade sú správou katastra A. evidovaní, ako bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísaní na LV číslo XXX okres A., obec V., katastrálne územie V. a to k pozemku, uvedená parcela registračné číslo C parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2. Vyššie uvedená nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXX bod B1 na odporcov v celosti to jest podiel 1 vzhľadom k celku. Titulom nadobudnutia predmetného pozemku je kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, podpísaná dňa XX.XX.XXXX - V XXX/XX zo XX.XX.XXXX- VZ XXXX. V danom prípade právny zástupca navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mienila predať odporcom časť pôvodnej parcely KN-C parcelné číslo XXX/X, ktorého celková pôvodná výmera bola XXX m2, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a však nie tú časť, ktorá je identifikovaná v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX podpísanej dňa XX.XX.XXXX. Podľa dohody navrhovateľky a odporcov, sa malo jednať o časť vyššie uvedenej parcely, ktorej hranica s parcelou KN-C parcelné číslo XXX/X mala prechádzať presne stredom medzi rodinným domom postaveným na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X a plotom postaveným na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X. Odpredávaná časť pozemku mala končiť na úrovni zadnej časti rodinného domu navrhovateľky, postaveného na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X, ďalej len dohoda. Uvedená dohoda zodpovedala doterajšiemu spôsobu užívania pozemkov medzi rodinnými domami, kedy v prípade potreby autá navrhovateľky parkovali na pravej strane pri plote a odporcove popri nich prechádzali autom ľavou stranou zo zadnej časti dvora. V danom prípade bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. Za týmto účelom odporcovia zabezpečili geodeta. Pri špecifikácií objednávky na mieste sama bola prítomná aj navrhovateľka, ktorá špecifikovala požiadavku na vypracovanie geometrického plánu. Dňa XX.XX.XXXX odporkyňa v 2. rade telefonicky kontaktovala navrhovateľku s tým, že ju požiadala, aby urýchlene sa dostavila na obecný úrad Kľak. Na obecnom úrade bola navrhovateľke predložená kúpna zmluva, ktorú navrhovateľka odmietla podpísať z dôvodu, že k nej nebol pripojený geometrický plán a nevedela čo vlastne predáva. Pod tlakom okolností však navrhovateľka kúpnu zmluvu podpísala s tým, že jej vôľou bolo predať časť pozemku na, ktorej sa ústne dohodla s odporcami vo vyššie podpísanom článku dva tohto návrhu. Kúpna zmluva bola datovaná dňa XX.XX.XXXX. Podpísaním predmetnej zmluvy navrhovateľkou došlo dňa XX.XX.XXXX, geometricky plán číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX. Autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX a správa katastra ho úradne overila dňa XX.XX.XXXX. Geometrický plán bol doručený na správu katastra Žarnovica, za účelom jeho úradného overenia dňa XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu je zrejmé, že geometrický plán sa v deň podpisu kúpnej zmluvy nachádzal na správe katastra A. a teda nemohol byť ani neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že predmetnú kúpnu zmluvu navrhovateľka podpísala To je prejav spočívajúci v podpise právneho úkonu, v ktorom právnom úkone bol predmet prevodu špecifikovaný tak, že predávajúca predáva kupujúcemu diel X o výmere XX m2. Zvolený geometrický plán, ktorý nebol v čase podpísania kúpnej zmluvy súčasťou tejto zmluvy sa nezhoduje s vôľou navrhovateľky, nakoľko tá síce chcela pôvodne predať odporcom časť pozemku, ale nie tú, ktorá je identifikovaná v geometrickom pláne. Má za to, že kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 Obchodného zákonníka, s tým, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ako aj iné zmluvy pre, ktoré vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že úradne overený geometrický plán mal byť súčasťou kúpnej zmluvy už v čase jej podpísania. Požiadavka technickej hodnoty listiny však v tomto prípade nebola splnená. Dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy je aj jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť, z toho dôvodu, že geometrický plán v ktorom bola sporná parcela odčlenená od pôvodnej parcely netvorila so zmluvou jednu listinu a s poukazom na § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon teda nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje úkon a z toho dôvodu je neplatný. Právny zástupca poukázal na skutočnosť, že predmetný geometrický plán v čase podpisu kúpnej zmluvy to jest zo dňa XX.XX.XXXX nebol úradne overený a nebol použiteľný na právne úkony. Rovnako poukázal na skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX bol podaný na správu katastra v A. návrat na vklad vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX. Správa katastra vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva prerušila a vyzvala účastníkov na odstránenie nedostatku vykonania opravy. Navrhovateľka sa osobne dostavila na správu katastra A., kde prvý krát videla geometrický plán. Navrhovateľka odmietla vykonať akúkoľvek opravu nakoľko nemala záujem na odpredaji tej časti pozemku, to je z dielu X o výmere XX m2, ktorý bol vyznačený na geometrickom pláne, nakoľko nezodpovedal dohode uvedenej v článku 2 tohto návrhu. Uvedenú skutočnosť oznámila aj odporcom s tým, že očakávala, že celé konanie a povolenie vkladu bude zastavené. Odporca v 1. rade však vykonal opravu sám a to opravnou doložkou zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že pripojil aj opravný geometrický plán to jest plán, ktorý už nehovoril o diele X o výmere XX m2, ale o parcele KN-C parcelné číslo XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2. Odporcovia teda zabezpečili vyhotovenie nejakého opravného geometrického plánu ako ho nazvala správa katastra A., hoci vedeli, že navrhovateľka nemá záujem na v takomto predaji. Slovné spojenie opravný geometrický plán uvádza z toho dôvodu, že oba geometrické plány majú rovnaké číslo, obidva sú vyhotovené dňa XX.XX.XXXX, obidva sú autorizované, overené dňa XX.XX.XXXX, obidva sú overené dňa XX.XX.XXXX. Rovnako poukázala na skutočnosť, že geometrický plán v čase podpisu nebol súčasťou zmluvy prišiel pod jedným číslom. S rovnakým dátumom existujú dva rôzne geometrické plány. Dňa XX.XX.XXXX správa katastra A. vydala ďalšie rozhodnutie o prerušení konania. Navrhovateľka sa opätovne dostavila na správu katastra Žarnovica a žiadala o vysvetlenie prečo nie je konanie zastavené, aj keď ona žiadnu opravu v lehote na to určenej nevykonala. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka s opravou návrhu na vklad nesúhlasila. Právny zástupca navrhovateľa zároveň poukázal na skutočnosť, že neplatnosť kúpnej zmluvy vidí tiež v tom, že odporca v 1. rade uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX ručne nepodpísal. Zmluvu podpísala odporkyňa v 2. rade to aj za odporcu v 1. rade. Z tohto dôvodu právna zástupkyňa navrhovateľa navrhovateľky žiadala, aby súd rozhodol o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na to naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písmeno c). V danom prípade žiadal návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Žiadal, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXXuzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.,2. rade je v celom rozsahu neplatná, pridržiavala sa svojho písomného podania s tým, pri podpise kúpnej zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 27.08.2012 nebol priložený geometrický plán, ktorý bol vypracovaný dňa 21.08.2012 K.. C. L.. V danom prípade pri podpise kúpnej zmluvy samotná navrhovateľka prepisovala predaj dielu X o výmere XX m2. V prípade, že by bol pri podpise zmluvy predložený aj geometrický plán, predmetnú kúpnu zmluvu by nepodpísala. Rovnako poukázala na skutočnosť, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy túto kúpnu zmluvu podpísala len samotná navrhovateľka. Podpisy odporcov v 1 a 2. rade tam neboli. Čo sa týka ďalších dokladov, ktoré boli predložené zo strany navrhovateľa poukazuje na skutočnosť, že podpisy, ktoré sú uvedené na jednotlivých dokladoch nie sú rovnaké. Znamená to, že v prípade ak súd dospeje k záveru, aby nariadil znalecké dokazovanie nakoľko navrhovateľka má pochybnosti o podpise odporcu v 1. rade na kúpnej zmluve. Z tohto dôvodu má za to, že ak to nie je originál podpis odporcu v 1. rade je kúpna zmluva automaticky neplatná. Vzhľadom na tieto okolnosti žiadal návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť. Právny zástupca odporcov poukázal na skutočnosť, že sa jedná o neprávny úkon nakoľko k podpísaniu zmluvy medzi účastníkmi konania došlo dobrovoľne. Samotná navrhovateľka je spôsobilá na právne úkony, pri jej podpise je podpis overený, čo sa týka predmetu kúpnej zmluvy táto zodpovedá dohode, ktorá bola medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na tieto okolnosti žiada návrh zamietnuť. Rovnako poukázal na to, že žaloba ohľadom určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bola podaná zhruba pól roka po tom, ako bol predmetný pozemok, ktorý bol predmetom kúpi zavkladovaný do katastra, to znamená, že v danom prípade obsah kúpnej zmluvy zodpovedá dohode. Má za to, že došlo k zhoršeniu susedských vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcami a má za to, že zavkladovanie kúpnej zmluvy je platný právny úkon. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX právny zástupca navrhovateľky uviedol, že na podanom návrhu zotrváva v celom rozsahu. Rovnako poukázal na skutočnosť, že sa jedná o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti. Účastníkmi tejto kúpnej zmluvy boli odporca v 1. a 2. rade. Podľa Občianskeho zákonníka pokiaľ sú predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, kúpna zmluva musí mať písomnú formu. Inak je neplatná. V rámci písomnej formy zákon jednoznačne vyžaduje, aby teda právny úkon bol zachytený v písomnej forme a na listine, aby táto listina bola účastníkmi právneho úkonu podpísaná. Keďže účastník právneho úkonu odporca v 1. rade Jozef Bodnár predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísal chýba základná podmienka platnosti takejto kúpenej zmluvy. To znamená, že nie je potrebné skúmať iné dôvody, ktoré v návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu uvádzali, kde medzi tieto dôvody patrila tá skutočnosť, že pri podpise zmluvy nebol ešte overený geometrický plán, a teda nebol pri podpise zošitý, a nemal teda formulu jednej listiny. Je to bezpredmetné, nakoľko nie je potrebné skúmať obidva dôvody neplatnosti právneho úkonu, postačuje ak je splnený jeden dôvod, a to dôvod nedodržania písomnej formy, ktorý bol preukázaný a to aj napriek tvrdeniu odporcu v 1. rade, že vlastnoručne podpísal kúpnu zmluvu. V danom prípade poukázal na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sa nejedná o jeho podpis, t.z. že na kúpnej zmluve, chýba podpis účastníka právneho úkonu. Z tohto dôvodu je celá zmluva neplatná. Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na tom, ako je uvedené, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísal odporca v 1. rade R. F.. Čo sa týka samotnej žaloby, žaloba bola podaná o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. V rámci žaloby navrhovateľka žiadala viaceré skutočnosti, ktoré podľa jej tvrdení majú odôvodňovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Jedným z dôvodov neplatnosti bol samotný prejav vôle navrhovateľky, ktorý tvrdí, že táto nemala, nevedela a pod. Poukazujeme na to, že navrhovateľka bola tá ktorá iniciovala uzavretie kúpnej zmluvy, bola vždy a stále prítomná pri všetkých zameriavaniach, ktoré vypracoval K.. L., ako autor geometrického plánu a kúpnu zmluvu si preštudovala, podpísala, oboznámila sa s ňou a po kúpnej zmluve dokonca ešte aj oslavovala uzavretie u odporcov. Právny zástupca odporcov poukázal na to, že vôľa navrhovateľky bola jasne daná, prejavená dostatočne zrozumiteľne, určite, slobodne a vážne. Čo sa týka ďalšieho argumentu navrhovateľky týkajúce sa nedostatku prejavu vôle odporcu v 1. rade pána F., poukazujeme na ust. § 145 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že trvá na tom, že zmluvu podpísal pán F.. A. posudok a znalec, ako taký môže skúmať len samotný podpis, neskúma však prejav vôle účastníka. Znalec nemá oprávnenie nahradiť prejav vôle účastníka. S poukazom na § 145 Občianskeho zákonníka, pri bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Na ustanovenia, na ktoré sa odvoláva navrhovateľka hovorí o veciach ktoré sú spoločnými, pokiaľ sa jedná o kúpnu zmluvu judikatúra prezentuje právny názor, že pri kúpnej zmluve, ktorá má byť predmetom kúpy nepatrí do spoločnej a nie je spoločnou vecou, ktorá nepatrí do BSM, takže úkon účastníkov konania, teda manželov môže byť urobený aj samostatne. Čo sa týka vyplatenia kúpnej ceny, ako nakladania spoločnou vecou, s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM je potrebné skúmať, či sa jedná o bežnú vec, alebo nie. V každom individuálnom prípade. t.z. výšku ceny, spôsob vyplatenia, disponovanie s finančnými prostriedkami. Poukázal na skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená vo výške XXX eur, čo je absolútnou bežnou vecou v domácnosti odporcov v súvislosti s nakladaním finančnými prostriedkami. Právny zástupca odporcu mal za to, že neplatnosť kúpnej zmluvy nebola preukázaná ani nie je daná. Je ju nutné považovať ju za platnú. Rovnako poukázal na ustanovenia judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako ČR. Právny zástupca odporcu poukázal na tú skutočnosť, že nie sú splnené základné podmienky konania. Navrhovateľka nemá a nepreukázala naliehavý právny záujem na danej veci s poukazom na ostatné argumenty. Žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcom priznať náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľky po vyjadrení právneho zástupcu uviedol, že bolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu aj medzi predávajúcou navrhovateľkou a kupujúcou odporkyňou v 2. rade Bodnárovou Valériou, ale aj tak by v tomto prípade v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť spadala pod režim BSM, nakoľko odporca v 1. rade pán F. je na písomnom vyhotovení listiny uvedený, ako účastník právneho úkonu, tak odporca v 1. rade pre dodržanie písomnej formy by musel tento právny úkon aj podpísať. Z tohto dôvodu považuje vyjadrenie právneho zástupcu odporcov za irelevantné v predmetnej veci. Čo sa týka prejavu vôle, mám za to, že nikto nepopieral vôľu účastníkov kúpenej zmluvy na strane kupujúceho. Túto skutočnosť právny zástupca navrhovateľky nikdy namietal. Rovnako však poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka pri podpise kúpnej zmluvy nemala k dispozícii geometrický plán, a tým pádom nevedela čo podpisuje. Čo sa týka znaleckého posudku má za to, že znalec sa nevyjadroval k vôle účastníka, ale vyjadroval sa k forme, t.z. či je dodržaná písomná forma tým spôsobom, že by písomne vyhotovený právny úkon bol účastník právneho úkonu aj podpísal. Jeho odpoveď jednoznačne znie, že účastník, ktorý je odporca v 1. rade pán F., kúpnu zmluvu nepodpísal. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, má za to, že bol preukázaný v zmysle písomného podania. Právny zástupca odporcov sa vyjadril ku skutočnosti, že zo samotnej vôle, respektíve súhlasu vôle odporcu v 1. rade, zákon neustanovuje, akou formou má byť v týchto prípadoch daný súhlas v danej veci. Na samotnú otázku sudcu na odporkyňu v 2. rade, kto podpisoval túto zmluvu odporkyňa v 2. rade uviedla, že jej manžel, ona so znaleckým posudkom nesúhlasí. Súd previedol vo veci dokazovanie a to oboznámením sa s návrhom, pripojenými dokladmi, výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade, geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra, rozhodnutím správy katastra A. zo dňa XX.XX.XXXX, opravnou doložkou, geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XX/XXXX ako prílohou číslo 9, správou o rozhodnutí správy katastra A. zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra, žiadosťou o zápis parcely XXX/XX, vyjadrením sa právneho zástupcu odporu v 2. rade, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom R.. K. W., znalcom z odboru písmoznalectva číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie sa právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením sa znalca zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením sa k odvolaniu právneho zástupcu odporcu zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 12Co/740/2014. Na základe, ktorých súd zistil tento skutkový stav veci. Navrhovateľka nemá odpredať odporcom časť pôvodnej parcely KN-C parcelné číslo XXX/X, ktorej celková pôvodná výmera bola XXX mX a ktorá bola vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a však nie tú časť, ktorá je identifikovaná v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX podpísanej dňa XX.XX.XXXX. Podľa dohody navrhovateľky a odporcu sa malo jednať o časť vyššie uvedenej parcely, ktorej hranica s parcelou KN-C parcelným číslom XXX/X mala prechádzať presne stredom medzi rodinným domom postaveným na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X a plotom postaveným na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X. Odpredávaná časť pozemku mala končiť na úrovni zadnej časti rodinného domu navrhovateľky postaveného na parcele KN-C parcelné číslo XXX/X. Uvedená dohoda mala zodpovedať doterajšiemu spôsobu užívania pozemkov medzi rodinnými domami. Dňa XX.XX.XXXX bola navrhovateľka odporkyňou v 2. rade vyzvaná aby sa dostavila na obecný úrad za účelom podpisu kúpnej zmluvy, ktorú navrhovateľka odmietla podpísať z dôvodu, že k nej nebol pripojený geometrický plán a nevedela čo vlastne predáva. Na naliehavý záujem odporkyne v 2. rade a pod tlakom okolností navrhovateľka kúpnu zmluvu podpísala s tým, že jej vôľou bolo predať časť pozemku na, ktorej sa ústne dohodla s odporcami, čo však nezodpovedalo stavu uvedeného v geometrickom pláne, čo však navrhovateľka v čase podpisu kúpnej zmluvy nevedela. Kúpna zmluva bola datovaná dňa XX.XX.XXXX. Podpísaním predmetnej zmluvy zo strany navrhovateľky došlo dňa XX.XX.XXXX, pripojený ku kúpnej zmluve nebol geometricky plán číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX. Geometrický plán nebol pripojený z toho dôvodu, že v čase podpisu kúpnej zmluvy sa nachádzal na správe katastra Žarnovica a teda nemohol byť neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Rovnako dňa 30.08.2012 bol podaný na správu katastra Žarnovica návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa XX.XX.XXXX. Správa katastra vydala dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie, ktorým konanie pôvodného vkladu vlastníckeho práva vedené pod číslom V XXX/XXXX prerušila. Vyzvala účastníkov konania na odstránenie nedostatkov a vykonanie opravy. Samotná navrhovateľka odmietla vykonať opravu nakoľko nemala záujem na odpredaní tej časti pozemku to jest. z dielu X o výmere XX m2, ktorý bol vyznačený na geometrickom pláne, nakoľko nezodpovedal dohode uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcami v 1. a 2. rade . Odporca v 1. rade však vykonal opravu sám a to opravnou doložkou zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že pripojil aj opravený geometrický plán, to jest. plán, ktorý už nehovorí o diele X o výmere XX m2, ale o parcele KN-C parcelné číslo XXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2. V danom prípade navrhovateľka však s takouto opravou nikdy nesúhlasila. Rovnako poukázala na skutočnosť, že neplatnosť kúpnej zmluvy je aj v tom, že odporca v 1. rade uvedenú kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX vlastnoručne nepodpísal a z tohto dôvodu sa domáhala neplatnosti uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Odstave 2, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Odsek 2, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo znaleckého posudku mal súd jednoznačne preukázané, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX na strane kupujúceho označená ako S 1 s podpisom F. Jozef nepodpísal Jozef Bodnár, ale na miesto neho kúpnu zmluvu podpísala odporkyňa v 2. rade U. F.. Tá istá osoba, to jest U. F. podpísal namiesto R. F. aj návrh na vklad do vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX. Rovnako zo znaleckého posudku vyplýva, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX na strane vypísaným menom F. R., nepatrí odporcovi v 1. rade R. F., ale odporkyni 2. rade U. F.. A. znalec jednoznačne konštatuje bez akýchkoľvek pochybností, že podpis kupujúceho R. F. na kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nie je jeho. Na základe tohto znaleckého posudku, ako aj ďalších zistení mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodný a to vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade zo strany samotného odporcu v 1. rade nedošlo k podpísaniu kúpenej zmluvy, čím nie sú splnené náležitosti v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým súvisiacimi predpismi. Rovnako mal súd za preukázané, že k uzavretej kúpnej zmluve v čase podpisovania zo strany odporkyne nebol pripojený geometrický plán. Geometrický plán, ktorý bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX, správa katastra ho úradne overila dňa XX.XX.XXXX. Geometrický plán bol doručený na správu katastra A. za účelom jeho úradného overenia dňa XX.XX.XXXX. Úradne overený geometrický plán osobne prevzal pán F., ktorý je odporcom v 1. rade, dňa XX.XX.XXXX. Z týchto skutočností je zrejmé, že geometrický plán sa v deň podpisu kúpnej zmluvy nachádzal na správe katastra A.. Nemohol byť neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Rovnako ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako na jednom liste, alebo ak je súčasťou jej nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivé, aby tieto tvorili technicky (nevôľou) voči obsahu neoddeliteľný celok, teda jednu listinu a to už pred podpísaním zmluvy. Dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy je aj tá skutočnosť, že geometrický plán, ktorým bola sporná parcela odčlenená od pôvodnej parcely netvorí so zmluvou jednu listinu v zmysle ustanovení § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako v danom prípade súd mal preukázané v zmysle ustanovení § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona platí, že ak zmluva o podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, alebo počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložka na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V danom prípade však navrhovateľka s takouto opravou nesúhlasila. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 , § 149 ods. 1 O.s.p. trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške XX,XX eur, náhradu navrhovateľke za znalecké dokazovanie, ktoré bolo zložené, ako preddavkované trovy koania, trovy právneho zastúpenia spočívaju v dvoch úkonoch právnej pomoci po XX,XX eur, 2x režijný paušál vo výške X,XX eur. V 3 úkonoch právnej pomoci po XX,XX eur, 3x režijný paušál X,XX eur, náhrada za stratu 2x pól hodina vo výške XX,XX eur, náhrada cestovného vo výške XX,XX eur, 3 úkony právnej pomoci po XX,XX eur, 3x režijný paušál X,XX eur, náhrada za stratu času 2 pól hodiny po XX,XX vo výške XX,XX eur, náhrada cestovného XX,XX eur, 1 právny úkon vo výške XX,XX eur, 1x režijný paušál X,XX eur, náhrada za stratu častu 2 pól hodiny po XX,XX vo výške XX,XX eur, náhrada cestvoného vo výške XX,XX eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu XXX,XX eur. Súd zároveň zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť preddavkované trovy konania vo výške XXX,XX eur na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom“. 3. Proti rozsudku odvolanie podali žalovaní. Uviedli, že rozsudok považujú za nesprávny a nezákonný a to: a) poľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) zák. 99/1963 Zb., došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f), v zmysle ktorého účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b) podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) zák. č. 99/1963 Zb., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) zák. č. 99/1963 Zb., d) podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) zák. č. 99/19693 Zb. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. d), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) zák. č. 99/1963 Zb. 4. Odvolatelia vytýkajú súdu, že nepoučil účastníkov riadne v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, s tým, že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada, ale najmä, že konajúci súd vôbec nevyhlásil uznesenie, že vyhlasuje dokazovanie za skončené. Táto skutočnosť má vyplývať z priloženého prvostupňovým súdom vyhotoveného zvukového záznamu z pojednávania veci dňa XX. XX. XXXX, konkrétne v časti od XX minúty XX sekundy. Žalovaní tvrdia, že v prípade, ak by na predmetnom pojednávaní vyššie uvedené poučenie zo strany zákonného sudcu odznelo, odporcovia by boli v konaní navrhli vykonanie ďalších dôkazov (okrem výsluchu geodeta Ing. L.) týkajúcich sa okolností ohliadky nehnuteľnosti pred vypracovaním geometrického plánu a obsahu dohody účastníkov o rozsahu odčlenenej časti pozemku. 5. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobníčky na podaní prejednávanej žaloby. 6. Odvolatelia vytýkajú súdu prvého stupňa, že zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd ho bez zmeny prevzal výlučne z vyjadrení navrhovateľky, ktoré neboli podložené dôkazmi. Okrem toho, nakoľko prvostupňový súd nevykonal žalovanými navrhované dôkazy, skutkový stav zistil neúplne. 7. Odvolanie vytýka súdu aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke pripojenia geometrického plánu a dôsledky pochybností o okamihu jeho technického spojenia na platnosť zmluvy. Je nesprávny záver súdu, pretože aj z rozsudku NS SR sp. zn. 3Sž-o-KS 55/2006 vyplýva, že technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností ako právneho úkonu podľa OZ a príloh podľa katastrálneho zákona, nehodnotí ako podmienku platnosti právneho úkonu, ale ako nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. 8. Žalovaní považujú rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež za neurčité a poukazujú na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, že kúpna zmluva, na základe ktorej má byť vec získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci na platnosť kúpnej zmluvy nepotrebuje kupujúci manžel súhlas druhého manžela aj keď nejde o bežnú záležitosť. 9. Odvolatelia vytýkali ešte súdu, že rozhodol vo veci bez toho, aby jasne a výstižne vysvetlil z ktorých dôvodov a ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a nie ani prečo nevykonal žalovanými navrhované dôkazy. A tiež žalovaní v odvolaní tvrdili, že výška trov konania uvedená vo výroku napádaného rozhodnutia nie je v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a nezodpovedá výpočtu uvedenému v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rozhodnutie v časti trov konania je navyše neurčité a preto nepreskúmateľné. 10. Na základe odvolania navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila. Uviedla, že žalovaní tvrdia, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom a to z dôvodov, že dokazovanie nebolo vyhlásené za ukončené. Aj keď konanie zrejme podľa dôkazov doložených právnym zástupcom odporcov trpí procesnou vadou, vykonané dôkazy sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie a ani v odvolaní namietané a v dôsledku procesnej vady konania neodznené návrhy by na danom právnom stave zistenom počas konania prvostupňovým súdom nič nezmenili. 12. Právny zástupca žalovaných poukazuje, že v zmysle § 80 písm. c) OSP je podstatné preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany žalobníčky, k čomu v konaní nedošlo. Právny zástupca žalovaných poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, sp. zn. 2 Cdo 231/2007 a 1 Cdo 91/2006. Žalobkyňa však už v podanom návrhu naliehavosť právneho záujmu odôvodnila a uviedla, že za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje súdna prax aj žalobu o ručenie neplatnosti právneho úkonu. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri určovacích žalobách zásadne platí, že u žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pokiaľ by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, tak ako je to citované v § 80 spím. c) OSP. Určovacia žaloba okrem svojho preventívneho charakteru je na mieste tiež tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak s tým, že takáto žaloba je spravidla prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam, keďže rozsudok, ktorý vyhovie žalobnému návrhu, je podkladom na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pre žalobcu v príslušnom katastri a na základe priaznivého rozhodnutia dôjde k zápisu vlastníckeho práva v prospech účastníka konania. Právny záujem žalobníčky je naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany žalobkyninho práva. Bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy by bolo právo žalobkyne ohrozené a bez tohto určenia by bolo právne postavenie žalobníčky neisté. Žalobkyňa trvá na tom, že je síce v určitých prípadoch pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, ale poukazuje na ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z., t. j. Katastrálny zákon, podľa ktorého platí, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dražbou. To platí aj vtedy ak práva k nehnuteľnosti boli dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. V danom prípade, ak súd rozhodne o neplatnosti kúpnej zmluvy, dôjde k spätnému zápisu predávajúcej pani A. na LV a teda tým je daný naliehavý právny záujem, aby sa zápis v katastri nehnuteľností, ktorý je verejný, aby na LV bola zapísaná vlastníčka tejto nehnuteľnosti, ktorou je žalobkyňa. 13. Právny zástupca žalovaných zrejme pozabudol na zmenu katastrálneho zákona preto poukazuje na neaktuálnu a súčasnému právnemu predpisu nezodpovedajúcu judikatúru. Svoje stanovisko žalobkyňa opiera aj o rozhodnutie NS SR 3 Cdo 27/2011. Z tohto vyplýva, že bez ohľadu na uvedené, pokiaľ ide o poukaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. 06. 2007 sp. zn. 1Cdo/91/2006 (R 61/2007), sa žiada poznamenať, že rozhodnutie a uverejnená právna veta rieši predovšetkým otázku naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti z pohľadu spôsobilosti rozsudku určujúceho jej neplatnosť dosiahnuť záznamom v registri nehnuteľnosti obnovenie zapísaného vlastníckeho stavu pred neplatným úkonom. Rozhodnutie vychádza zo znenia § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení účinnom do 14. 10. 2008. Toto stanovenie však bolo podstatne zmenené zákonom č. 384/2008 Z. z., podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 14. Právny zástupca žalovaných tvrdí, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazuje, že súd sa nezaoberal nimi namietanými skutočnosťami a to najmä skutočnosťou, že žaloba bola podaná až pol roka po zavkladovaní kúpnej zmluvy a že súd nevykonal žalovanými navrhované dôkazy a preto skutkový stav nezistil. 15. Zo strany žalovaných bolo namietané, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere právny zástupca poukazuje predovšetkým na to, že právny záver súdu je nesprávny v otázke platnosti zmluvy aj v prípade, že by kúpnu zmluvu nepodpísal žalovaný 1/ ale len žalovaná 2/. K tejto argumentácii poukazuje žalobkyňa na právnu vetu z rozhodnutia NS ČR z 15. 06. 1973 sp. zn. 4Cz 29/1973, R 39/1974, ktorá znie: „Ak sú zmluvy o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obidvaja manželia, potom musia taktiež zmluvu podpísať. Nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti (porovnaj § 46 ods. 2 OZ) nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá čo aj len jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. 16. Podľa ust. § 46 ods. 1 sa na prevod nehnuteľností vyžaduje písomná forma. Požiadavka písomnej formy tohto právneho úkonu potom zahŕňa aj podpis všetkých účastníkov právneho úkonu, keďže podpis písomnej zmluvy je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu vôle. Ak ktorýkoľvek z účastníkov právneho úkonu o prevode nehnuteľností zmluvu nepodpíše, a tak neprejaví súhlas s týmto právnym úkonom, zmluvu nemožno považovať za uzavretú. 17. V konaní boli znalcovi pri zadaní znaleckého posudku položené jednoznačné otázky smerujúce k preukázaniu skutočnosti, či žalovaný 2/ ako účastník kúpnej zmluvy uvedený v jej záhlaví túto zmluvu vlastnoručne podpísal. Znalec na túto otázku jednoznačne odpovedal, že podpis na kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného 2/. Žalovaný závery znaleckého posudku nenamietali a vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku nenavrhovali. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry bolo teda zbytočné po preukázaní skutočnosti svedčiacej o neplatnosti kúpnej zmluvy vykonávať žalovanými navrhované dôkazy ako aj akékoľvek iné dôkazy. 18. Záverom žalobkyňa zastáva názor, že aj napriek procesnému pochybeniu súdu a napriek obmedzenému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súd dostatočne zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a na základe takéhoto posúdenia správne vo veci rozhodol. Nie je preto potrebné v konaní nariaďovať ďalšie dokazovanie ani zaoberať sa otázkou vykonávania bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí s manželom podľa ust. § 145 OZ. 19. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania. 20. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne. 21. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel žalobe. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k dôvodom podaného odvolania dodáva. 22. Žalovaní vytýkajú okresnému súdu procesné pochybenie, ktoré má spočívať v tom, že ich nepoučil riadne v zmysle ust. § 120 ods. 4 o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, s tým, že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Toto tvrdenie je nepravdivé. Zástupca žalovaných nebol zrejme oboznámený s celým spisom, pretože poučenie o tom, že vo všetkých veciach s výnimkou ust. § 120 ods. 2 OSP účastníci musia predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Toto poučenie je súčasťou predvolania žalovaných na pojednávanie na deň 14. 11. 2013, ktoré im bolo riadne doručené, resp. bolo doručené ich právnym zástupcom. 23. Žalovaní namietajú, že konajúci súd vôbec nevyhlásil uznesenie, ktorým vyhlasuje dokazovanie za skončené. Je však treba uviesť, že k vyhláseniu dokazovania za skončené dochádza až na základe porady súdu, ktorej súčasťou je aj zaznamenanie rozsudku. Táto porada je neverejná a preto nemôže byť súčasťou záznamu o pojednávaní. 24. K tvrdeniu, že vytýkaným postupom procesného súdu bola žalovaným odňatá možnosť konať, treba zrejme opätovne poskytnúť vysvetlenie, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu CSP dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Žalovaní namietali možnosť odňatia konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že neboli poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP. Odňatie možnosti konať pred súdom nemožno vidieť v tomto tvrdení, ktoré ako je zrejmé zo spisu, je nepravdivé a pokiaľ žalovaní tvrdia, že neboli vyzvaní na podanie návrhov na doplnenie dokazovania, je tiež opätovne potrebné poukázať, že v rámci dokazovania sa vytvára skutkový podklad pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ust. § 120 ods. 4 OSP ukladalo súdu povinnosť poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Nebolo povinnosťou a nie je povinnosťou súdu vyzývať účastníkov na „doplnenie podaní alebo označenie ďalších dôkazov“ ako sa mylne odvolatelia domnievajú. Účastník je predsa „dominus litis“ a súd nemá povinnosť viesť ho procesom „za ručičku“. 25. Procesný súd jednoznačne odôvodnil svoje rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy skutočnosťou, že táto nebola podpísaná vlastnoručne žalovaným 1/ R. F.. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaných uvádzané v odvolaní, podľa ust. § 145 OZ v zmysle ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný; z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z tohto ustanovenia žalovaní dedukujú, že na platnosť kúpnej zmluvy nepotrebuje kupujúci manžel súhlas druhého manžela, aj keď nejde o bežnú záležitosť a je z tejto zmluvy oprávnený a povinný iba on sám. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za plne zákonu zodpovedajúce stanovisko žalobkyne, ktoré uviedla aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu a je citované v rozsudku odvolacieho súdu. Ide o najmä o právnu vetu citovanú z rozhodnutia NS ČR z 15. 06. 1973 sp. zn.Cz 29/1973, R 39/1974, ktorá znie: „Ak sú podľa zmluvy o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obidvaja manželia, potom musia zmluvu tiež podpísať. Nedostatok podpisu jedného z kupujúcich manželov na listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti (porovnaj § 46 ods. 2 OZ) nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá čo aj len jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Ak sa teda podľa ust. § 46 ods. 1 OZ na prevod nehnuteľností vyžaduje písomná forma, požiadavka písomnej formy tohto právneho úkonu potom zahŕňa aj podpis všetkých účastníkov právneho úkonu. Podpis písomnej zmluvy je totiž pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu vôle. Ak ktorýkoľvek z účastníkov právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti zmluvu nepodpíše, a tak neprejaví súhlas s týmto právnym úkonom, zmluvu nemožno považovať za uzavretú. 26. Tvrdenie o nedostatočnom právnom záujme na strane žalobníčky popiera jej ústavné právo na vlastníctvo. Je pochopiteľné, že pokiaľ by nebolo rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy, by v dôsledku neplatného právneho úkonu žalobkyňa prišla o svoj majetok. 27. Odvolatelia zastávajú stanovisko, že rozhodnutie procesného súdu nezodpovedalo všetky ich otázky. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie alebo sú nevyhnutné pre riadne odôvodnenie prvoinštnačného rozhodnutia. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Sudca však neodôvodňuje písomné vyhotovenie vydaného rozsudku z dôvodu, aby nebol zrušený odvolacím súdom, prípadne aby presvedčil účastníkov, eventuálne ďalšie osoby, ktorým sa rozsudok dostane do ruky. Sudca verejne vyhlási rozsudok a v písomnom vyhotovení má vyložiť všetky právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Nie aby bol presvedčivý pre účastníkov, jeho potenciálnych čitateľov, ale jednoducho, aby bol jasný, zrozumiteľný a presvedčivý. Presvedčivosť sa nedosiahne kvetnatým štýlom ani poňatím odôvodnenia ako stručnejšej dizertačnej práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých najzákladnejších momentov, ktoré vo svojom súhrne viedli súd k vydaniu takéhoto rozsudku. Tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia nemožno používať ako prípravu na prípadné spochybnenie odvolacieho rozhodnutia k podaniu dovolania. Účastník musí uviesť prečo považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, z argumentov, ktoré súd uviedol a ktoré v konkrétnom prípade viedli k jednoznačnému záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy. Procesný súd mal jednoznačne preukázané, že kúpnu zmluvu, ktorá vyžaduje písomnú formu, nepodpísal R. F.. Kúpna zmluva je teda neplatná. Žiadne ďalšie dokazovanie týkajúce sa okolností uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy nemôžu viesť k zvráteniu záveru súdu prvej inštancie a preto nie je dôvodné sa nimi zaoberať. 28. Podľa ust. § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodnej aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa sut. § 255 dos. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatoval, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná. Priznal jej preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov. 30. Odvolatelia namietali aj výšku trov konania uvedenú vo výroku napádaného rozhodnutia, ktorá nemá byť v súlade s ustanovením vyhlášky MS SR č. 655/2004 a odôvodnenie v tejto časti považujú navyše za neurčité. Aj v tejto časti sa odvolatelia uspokojili s neurčitým všeobecným konštatovaním bez toho, aby konkrétne zdôvodnili v čom výška trov konania uvedená vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 a neuviedli ako by podľa nich mal správne výrok o trovách konania znieť. 31. Odvolatelia považujú odôvodnenie o trovách konania za neurčité, ale neuviedli v čom má byť jeho neurčitosť. Odvolanie žalovaných v tejto časti potom nedáva podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. 32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).