Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/296/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215400 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413215400.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci žalobcov 1/ C. Q., nar. X. G. XXXX, bytom H., H. XXX/X, 2/ D. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/X, zastúpený žalobcom 1/ ako opatrovníkom, 3/ T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., H. XXX/X, 4/ maloletej Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, zastúpená žalobcom 1/ ako zákonným zástupcom a súčasne žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení advokátom Mgr. Petrom Piatnikom, so sídlom Nám. Sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, proti žalovaným 1/ G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. H., J. W. XX, 2/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. R., R. XX, 3/ B.. H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., L. XX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení KOTRUSZ & BENČÍK s. r. o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Kotrusz, advokát, v konaní o neplatnosť darovacích zmlúv o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/169/2013-97 z 26. januára 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou nebohou B. Q. a obdarovanou žalovanou 1/ G. N., ktorej vklad povolil Okresný úrad R.F., odbor katastrálny dňa 24. 01. 2007 pod sp. zn. V 25/2007 a zároveň žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi darkyňou žalovanou 1/ G. N. a obdarovanými žalovanými 2/ a 3/, vklad ktorej povolil Okresný úrad R.F., odbor katastrálny pod sp. zn. V 278/2012, zamietol. Žalobcom 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov konania vo výške 1 042,45 Eur spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1 Súd prvej inštancie zistil, že nebohá B. Q. (manželka žalobcu 1/ a matka žalobcov 2/ až 4/) zastúpená žalobcom 1/ na základe plnej moci uzavrela so svojou sestrou žalovanou 1/ dňa 16. januára 2007 darovaciu zmluvu, ktorou darovala svojej sestre spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade R. H., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R. H. ako parcela KN XXXX/XX trvalé trávnaté porasty o výmere 887 m2, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R. H. ako parcela KN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, KN XXXX/X trvalé trávnaté porasty a na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie R. H. ako dom súpisného čísla XXX na parcele KN XXXX a súpisného čísla XXXX na parcele KN XXXX a hospodársku budovu súpisného čísla XXXX na parcele KN XXXX. Dôvodom uzavretia darovacej zmluvy podľa tvrdenia žalobcov bola skutočnosť, že nebohá B. Q. mala dlhy, na splatenie ktorých chcela zarobiť prácou v zahraničí. Už v decembri 2006 odletela do zahraničia, preto darovaciu zmluvu vyhotovenú advokátkou JUDr. Dagmar Šamudovskou v mene darkyne podpisoval jej manžel žalobca 1/. B. Q. zomrela XX. januára XXXX. Žalobcovia aj po smrti B. Q. bývali v dome súpisného čísla XXX, stavbe súpisného čísla XXXX a užívali hospodársku budovu súpisného čísla XXXX, všetky postavené na pozemku s parcelným číslom XXXX v katastrálnom území R. H., z ktorých sa museli vysťahovať na základe rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom vydaného v konaní sp. zn. 5C/69/2013. Vlastníkom stavieb súpisného čísla XXX, XXXX a XXXX v tom čase už boli žalovaní 2/ a 3/ B.. H. R. a H. H., ktorí nadobudli tieto nehnuteľnosti od žalovanej 1/ G. N. na základe darovacej zmluvy z 10. apríla 2012. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že darovacia zmluva uzavretá medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/ je platným právnym úkonom. Darkyňa B. Q. mala vôľu uzavrieť so svojou sestrou darovaciu zmluvu, darovacou zmluvou nič nesimulovala, darovaciu zmluvu uzavrela nebohá B. Q. na základe svojej slobodnej vôle. Motív, ktorý ju viedol k uzavretiu darovacej zmluvy nie je pre uzavretie darovacej zmluvy rozhodujúci. K tomuto záveru dospel aj bez výsluchu tretej žalobkyne a žalovaných, ktorým umožnil dvakrát zúčastniť sa nariadeného pojednávania, ale označené strany sporu nemali záujem využiť svoje právo vypovedať pred súdom. Ich výpoveďou by sa na skutkových okolnostiach potvrdených svedkyňou JUDr. Dagmar Šamudovskou podľa názoru súdu prvej inštancie aj tak nič nezmenilo. Ak žalobcovia odvodzovali neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ len z tej skutočnosti, že mala byť neplatná prvá darovacia zmluva uzavretá medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/, nebola dôvodná ani žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V 278/2012 uzavretej medzi žalovanými. 1.2 O povinnosti žalobcov nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Výšku trov konania podrobne zdôvodnil. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali dňa 6. marca 2015 odvolanie žalobcovia. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). 2.1 Žalobcovia tvrdili, že neuskutočnením výsluchu žalobkyne 3/ a žalovaných súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Výsluch žalovanej 1/ bol pre zistenie skutočnej vôle zmluvných strán kľúčový, keďže žalovaná 1/ bola ako obdarovaná priamou účastníčkou prvej darovacej zmluvy a mohla sa podrobne vyjadriť k okolnostiam jej uzavretia. Súd prvej inštancie tým, že odmietol vykonať výsluch žalobkyne 3/, odňal žalobkyni 3/ možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa 3/ sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 26. 01. 2015 z dôvodu absolvovania odborného lekárskeho vyšetrenia. Jej neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca. Žalobkyňa 3/ mala záujem vypovedať na najbližšom pojednávaní a vyjadriť sa k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy medzi jej právnou predchodkyňou a žalovanou 1/, o ktorých má vedomosť a ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu. Na podporu svojej argumentácie poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/95/2009. 2.2 Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. nevyporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorá mala význam pre správne právne posúdenie veci. V odôvodnení rozsudku absentuje úvaha súdu napríklad o tom, prečo nevzal do úvahy obsah telefonického rozhovoru medzi nebohou B. Q. a jej sestrou žalovanou 1/, ktorej nebohá B. Q. navrhla uzavrieť darovaciu zmluvu za účelom ochrany jej majetku pred veriteľmi s tým, že keď sa vráti a splatí dlhy, tak jej žalovaná 1/ darované majetky vráti. Skutočnosť, že žalovaná 1/ s takýmto postupom súhlasila vyplynulo z toho, že nadiktovala svoje osobné údaje svedkyni JUDr. Dagmar Šamudovskej a darovaciu zmluvu podpísala. Absencia riadneho odôvodnenia robí rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným. Nedodržaním postupu pri odôvodňovaní rozhodnutia odňal súd prvej inštancie všetkým žalobcom možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Obo/16/2009 zo 16. 02. 2010 vyslovil záver, že pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia. 2.3 Právny názor súdu prvej inštancie, že nebohá B. Q. darovacou zmluvou v prospech žalovanej 1/ nič nesimulovala a mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, nie je správny. Účastníci darovacej zmluvy V 25/2007 v čase uskutočnenia tohto úkonu nemali vôľu predmetné nehnuteľnosti previesť na žalovanú 1/ natrvalo. Je pravdou, že darovacia zmluva z 24. 01. 2007 uzavretá v písomnej forme neobsahovala doložku o práve spätnej kúpy, resp. zmluvu o budúcej darovacej zmluve alebo podobné vedľajšie dojednanie, faktom však je, že medzi účastníčkami právneho úkonu existovala ústna dohoda o tom, že po splnení rozväzovacej podmienky splatenia dlhov B. Q. dôjde k spätnému prevodu (darovaniu) predmetných nehnuteľností späť z obdarovanej na darkyňu. Ústna dohoda sa nestala obsahom písomnej darovacej zmluvy z dôvodu, že by zakladala možnosť napadnúť takýto právny úkon zo strany veriteľov odporovacou žalobou. Písomná darovacia zmluva bez vedľajšieho dojednania je simulovaným právnym úkonom a disimulovaným (zastretým) právnym úkonom je ústna darovacia zmluva obsahujúca dohodu o spätnom prevode darovaných nehnuteľností späť na darkyňu. Ústna darovacia zmluva ako disimulovaný právny úkon uzavretá medzi nebohou B. Q. - žalovanou 1/, ktorá obsahovala dohodu o spätnom prevode nespĺňala z hľadiska formy zákonné požiadavky, preto je s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná pre nedostatok formy. 2.4 Aj keby bol rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny v prvom výroku, výrok o náhrade trov konania je neprimerane tvrdý voči žalobcom 1/ až 4/, u ktorých sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre to, aby im súd povinnosť nahradiť trovy konania druhej sporovej strane neuložil. Žalobca 2/ je ťažko zdravotne postihnutý (po fyzickej i mentálnej stránke) v konaní je zastúpený opatrovníkom - žalobcom 1. Žalovaný 2/ o svojom vstupe do konania sám nemohol rozhodnúť z dôvodu, že je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Vznik trov konania nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je teda neprimerane tvrdé a nespravodlivé zaviazať ho na náhradu trov konania. Obdobný záver platí aj pre žalobkyňu 4/, ktorá je maloletým 5 ročným dieťaťom, navyše zdravotne postihnutým. Žalobkyňa 3/ je na prahu plnoletosti. Je študentkou strednej školy odkázaná výživou na svojho otca žalobcu 1/. Nie je zárobkovo činnou osobou. Jej majetkové pomery a sociálny status neumožňujú zaplatiť náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu 1/ sú nepriaznivá majetková a sociálna situácia. Jeho jediným relevantným príjmom je vdovský dôchodok vo výške 145,80 Eur a nemá možnosť zarobiť si z dôvodu osobnej starostlivosti o žalobcu 2/ a žalobkyňu 4/. V jeho osobnej starostlivosti je aj žalobkyňa 3/ plne odkázaná na neho výživou. Pre prípad úspechu v konaní si žalobcovia uplatnili náhradu trov konania vo výške 1 104,46 Eur. 2.5 Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, žalovaným uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Pre prípad, že by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, navrhli pripustiť dovolanie podľa § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku s odôvodnením, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov vytýkali žalobcom, že uplatnili odvolacie dôvody aj podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) a d) O. s. p., ale žiadnym spôsobom nešpecifikovali vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ani vytýkané nesprávne skutkové zistenia. 3.1 Tvrdenie žalobcov o tom, že medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/ malo dôjsť k dohode o budúcom spätnom prevode vlastníctva na nebohú B. Q. nie je textom darovacej zmluvy V 25/2007 podložené. Text darovacej zmluvy vyhotovovala advokátka. Z texte darovacej zmluvy V 25/2007 nie je možné takúto dohodu medzi zmluvnými stranami vyvodiť. Neobstojí argument svedkyne JUDr. Šamudovskej, že dohodu o spätnom prevode nehnuteľnosti neuviedla do darovacej zmluvy len z dôvodu, aby veritelia nemohli odporovať tomuto právnemu úkonu. Nebohá B. Q. a žalovaná 1/ boli osobami blízkymi, definovanými v § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Je preto zrejmé, že v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka mohli veritelia aj bez textu dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti tomuto právnemu úkonu odporovať. Žalobcami tvrdená vôľa zmluvných strán darovacej zmluvy V 25/2007 previesť späť za určitých okolností nehnuteľnosti na darkyňu nie je ničím preukázaná. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno v otázke svojich tvrdení, keďže ani výsluchom svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej nebolo preukázané, že by účastníci darovacej zmluvy V 25/2007 nemali vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu. Práve naopak, svedkyňa uviedla, že s požiadavkou vypracovania darovacej zmluvy ju kontaktovala priamo nebohá B. Q. ako právna predchodkyňa žalobcov. Pochybnosť o vážnosti vôle nebohej B. Q. nevyplýva ani z následného konania darkyne, ktorá splnomocnila na uzavretie darovacej zmluvy svojho manžela. Nebohá B. Q. za svojho života a ani žalobcovia ako jej právny nástupcovia po jej smrti neuskutočnili žiadne také úkony, z ktorých by bolo zrejmé, že sa domáhajú navrátenia spoluvlastníckych podielov darovaných žalovanej 1/. Darovacia zmluva V 25/2007 má všetky zákonné náležitosti platného právneho úkonu. 3.2 Žalovaná 3/ bezdôvodne namieta, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Mohla sa zúčastniť pojednávania konaného dňa 27. 10. 2014 a nepožiadala ani o odročenie pojednávania nariadeného na deň 26. 01. 2015. Žalobkyňa 3/ sa mohla vo veci vyjadriť v priebehu konania aj písomne. Právny zástupca žalobkyne 3/ na poslednom pojednávaní ani neuviedol, z akého dôvodu považuje výsluch žalobkyne 3/ za potrebný a aké skutočnosti by sa jej výsluchom mali preukázať. Žalobkyňa 3/ nebola účastníčkou darovacej zmluvy a nebola prítomná ani pri rozhovore svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej s nebohou B. Q.. V decembri 2006, kedy malo dôjsť k tomuto rozhovoru mala žalobkyňa 3/ len 11 rokov. Preto ani nemohla pochopiť obsah rozhovoru medzi svedkyňou Šamudovskou a jej nebohou matkou. 3.3 Žalovaní považujú svoje písomné vyjadrenie v predmetnom konaní za dostatočné. Žalobcovia ani neuviedli, z akého dôvodu považujú výsluch žalovaných za nevyhnutný. Žalovaní neuznávajú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu 1/, pre ktoré by mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a žalobcom uložiť povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. 4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4.1 Odvolací súd je podľa § 379 a § 380 C. s. p. rovnako ako to upravoval Občiansky súdny poriadok v § 212 ods. 1 viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania. Zákonné výnimky, kedy rozsahom a dôvodmi odvolania odvolací súd viazaný nie je, sa v prejednávanej veci neuplatnia. 4.2 Žalobcovia v odvolaní vymenovali okrem jedného všetky odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 O. s. p., ale v podstate súdu prvej inštancie vytýkajú nesprávny procesný postup pri zisťovaní skutkového stavu v tom, že netrval na výsluchu žalovaných, zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na výsluch žalobkyne 3/, v dôvodoch rozhodnutia sa nevyporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorá mala význam pre správne právne posúdenie veci (telefonickým rozhovorom medzi nebohou B. Q. a jej sestrou v prítomnosti svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej), nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, že darovacia zmluva V 25/2007 nebola simulovaným právnym úkonom a z toho plynúci nesprávny právny záver o platnosti darovacej zmluvy a nakoniec neprimerané tvrdé a teda nesprávne rozhodnutie o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený dôvodne. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie nielen vo výroku, ale aj v jeho dôvodoch, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdzuje a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a odpovede na námietky žalobcov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. 5. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Doplnenie ani opakovanie dokazovania odvolacím súdom nebolo potrebné z dôvodu, že súd prvej inštancie pre správne rozhodnutie vo veci zistil skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu. 6. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že štyria žalobcovia ako právni nástupcovia nebohej B. Q., ktorá zomrela XX. januára XXXX, sa domáhajú v konaní určenia neplatnosti dvoch darovacích zmlúv - prvej uzavretej nebohou B. Q. so žalovanou 1/ jej sestrou G. N. a druhej, ktorou žalovaná 1/ darovala časť týchto nehnuteľností žalovaným 2/ a 3/. Skutočnosť, že sa predmet darovacích zmlúv nezhoduje, nie je v tejto veci právne významná. Neplatnosť prvej darovacej zmluvy odôvodňujú žalobcovia tým, že k darovaniu nehnuteľností B. Q. v prospech žalovanej 1/ malo dôjsť iba na dočasné obdobie, kým nebohá B. Q. nesplatí svoje dlhy voči veriteľom a účelom tohto úkonu malo byť ochránenie majetku pred veriteľmi. Svoje tvrdenia o ústnej dohode medzi žalovanou 1/ a nebohou B. Q. o tom, že v budúcnosti mali byť darované nehnuteľnosti navrátené do vlastníctva darkyne B. Q. preukazujú žalobcovia iba výpoveďou svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej, ktorá mala byť svedkom rozhovoru nebohej B. Q. a žalovanej 1/ cez telefón v decembri 2006, kde žalovaná 1/ s takýmto návrhom súhlasila. Súd prvej inštancie vypočul svedkyňu advokátku JUDr. Dagmar Šamudovskú, ktorá na požiadanie nebohej B. Q. darovaciu zmluvu V 25/2007 vyhotovila. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či nebohá B. Q. mala vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou 1/, či jej vôľa bola slobodná, či darovacia zmluva V 25/2007 spĺňala všetky formálne náležitosti, či je určitá a zrozumiteľná. Svoje skutkové zistenia súd prvej inštancie podriadil pod ustanovenie § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 8. Darovacia zmluva V 25/2007 v kópii bola doložená do súdneho spisu. Z nej je zistiteľné, že 16. januára 2007 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darkyňou B. Q., v mene ktorej konal jej splnomocnený zástupca X/)Q. (žalobca 1/) a obdarovanou žalovanou 1/, ktorou darkyňa darovala obdarovanej svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných v katastrálnom území R. H. na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX. V časti VI. sú vyhlásenia zmluvných strán, že svoju vôľu v zmluve prejavili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a s obsahom zmluvy súhlasia bez výhrad. 9. Dôkazom o skutočnej a slobodnej vôli darkyne nebohej B. Q. uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou 1/ nie je len vyhlásenie v článku VI. darovacej zmluvy V 25/2007, ale predovšetkým postupnosť jej konaní. Svedkyňa JUDr. Dagmar Šamudovská potvrdila, že ju v decembri 2006 navštívila B. Q. za účelom porady ako ochrániť svoj nehnuteľný majetok pred veriteľmi a aj spísania potrebnej zmluvy z dôvodu, že ihneď na druhý deň odlietala za prácou do cudziny. Advokátka JUDr. Dagmar Šamudovská v deň návštevy B. Q. pre krátkosť času nevyhotovila darovaciu zmluvu, ale spísala plnomocenstvo, ktorým B. Q. splnomocnila svojho manžela nielen na podpis darovacej zmluvy, ale aj zastúpenie jej osoby pri vkladovom konaní. Žalobca v tom čase vôľu svojej manželky bez výhrad rešpektoval, pri uzavretí darovacej zmluvy ju zastúpil, v jej mene ju podpísal a platnosť darovacej zmluvy nespochybňoval až do konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5C/69/2013 začatého na návrh B.. H. R. - žalovaný 2/ v tomto konaní a H. H. - žalovaná 3/ v tomto konaní o vypratanie nehnuteľností, ktoré získali darom od žalovanej 1/ G. N. na základe zmluvy V 278/2012, ktorej platnosť napádajú žalobcovia v tomto konaní. Vo veci sp. zn. 5C/69/2013 bol uzavretý súdny zmier, v ktorom sa terajší štyria žalobcovia zaviazali vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území R. H. ako stavby súpisného čísla XXX, súpisného čísla XXXX a súpisného čísla XXXX postavené na pozemku KN XXXX. Žalobcovia nevysvetlili rozpor v svojom konaní, keď vo veci sp. zn. 5C/69/2013 uznali vlastnícke právo B.. H. XX. a H. H. k domovým nehnuteľnostiam (tým, že žalobe o vypratanie nehnuteľností z dôvodu ochrany vlastníckeho práva sa nebránili) a spochybňovaním platnosti nadobúdacieho titulu v prejednávanej veci sp. zn. 4C/169/2013. 10. Pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy V 25/2007 z 24. 01. 2007 nebolo podstatné, či medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/ došlo k nejakej dohode o osude darovaných nehnuteľností v budúcnosti. V konaní bolo preukázané práve výsluchom svedkyne JUDr. Dagmar Šamudovskej, že nebohá B. Q. mala vôľu darovať nehnuteľnosti svojej sestre a odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že motív tohto úkonu nie je pre jeho platnosť dôležitý iba vysvetľujúci, že tak koná z dôvodu potreby ochrániť svoj majetok pred veriteľmi. Darovacia zmluva V 25/2007 bola uzavretá v písomnej forme ako to vyžaduje Občiansky zákonník v § 46 ods. 1, je určitá a zrozumiteľná v súlade s vôľou jej účastníkov. Darovaciu zmluvu V 25/2007 nie je možné preto považovať za simulovaný právny úkon (§ 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka). 11. Vo vzťahu k darovacej zmluve uzavretej medzi darkyňou - žalovanou 1/ G. N. a obdarovanými žalovanými 2/ a 3/ pod V 278/2012 žalobcovia uviedli len to, že ak obdarovaná G. N. sa nestala na základe neplatnej darovacej zmluvy V 25/2007 vlastníčkou prevádzaných nehnuteľností, nemohla nimi ďalej disponovať a previesť na žalovaných 2/ a 3/ vlastnícke právo k niektorým z darovaných nehnuteľností, pretože nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než sám má. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o platnosti prvej darovacej zmluvy V 25/2007 a na základe tohto čiastkového záveru aj k ďalšiemu, že nie je dôvodná ani žaloba o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy V 278/2012, keďže zmluvná voľnosť G. N. nebola pri uzatváraní tejto darovacej zmluvy ničím obmedzená. 12. Žalobcovia uplatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. namietali existenciu vady vymedzenej v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkaz výsluchom žalobkyne 3/, ktorá sa nemohla zúčastniť pojednávania dňa 26. januára 2015 z dôvodu absolvovania odborného lekárskeho vyšetrenia a mala záujem vypovedať na najbližšom pojednávaní a vyjadriť sa k okolnostiam uzavretia darovacej zmluvy medzi jej nebohou matkou a žalovanou 1/ ako aj tým, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s vtedy účinným ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. 12.1 K odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 mohlo dôjsť nesprávnym procesným postupom súdu, v dôsledku ktorého došlo k vylúčeniu účastníka konania z možnosti uplatnenia niektorého z procesných práv. Medzi procesné práva účastníka podľa § 115 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 patrilo aj právo byť predvolaný na nariadené pojednávanie s dostatočným časovým predstihom na prípravu a predniesť alebo doplniť svoje návrhy (§ 118 ods. 1 O. s. p.). Súčasne, ak si účastníci konania neplnili svoju povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, dovoľoval Občiansky súdny poriadok pokračovať v konaní, aj keď boli účastníci nečinní. Podľa § 101 ods. 2 mohol súd, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka a vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Žalobkyňa 3/ svoje práva účastníka konania podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu prejednania veci súdom prvej inštancie nevyužila. V konaní bola nečinná a pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom žalobkyne 3/ (podľa § 120 ods. 1 O. s. p. súd rozhodoval o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná), mohol vec prejednať v jej neprítomnosti a vo veci rozhodnúť. Žalobkyňa 3/ mala v čase začatia sporu dňa 22. 11. 2013 presne 18 rokov, bola dospelá s plnou spôsobilosťou vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) podľa § 8 Občianskeho zákonníka a aj procesnú spôsobilosť konať pred súdom samostatne ako účastník (§ 20 O. s. p.). Prvé pojednávanie vo veci nariadil Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 27. októbra 2014, na ktoré žalobkyňu 3/ riadne predvolal. Žalobkyňa 3/ doručila súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 27. 10. 2014 z dôvodu plnenia si školských povinností. Súdu zároveň oznámila, že na konanie vo veci splnomocnila svojho otca (žalobcu 1/) a žiadala, aby súd jej neúčasť ospravedlnil a konal v jej neprítomnosti. Plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne 3/ žalobcom 1/ je založené na č. l. 80 súdneho spisu a podľa jeho textu bol prvý žalobca žalobkyňou 3/ splnomocnený na všetky úkony a prijímanie písomností pre celé konanie. V súlade s týmto splnomocnením na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 12. januára 2015 doručil súd prvej inštancie predvolanie už len žalobcovi 1/ ako splnomocnenému zástupcovi žalobkyne 3/ a zákonnému zástupcovi žalobkyne 4/, súčasne opatrovníkovi žalobcu 2/. Na žiadosť zástupcu žalovaných bolo pojednávanie odročené na 26. januára 2015, termín tohto pojednávania oznámený znovu len žalobcovi 1/ z dôvodov uvedených vyššie. Na pojednávanie dňa 26. 01. 2015 sa ustanovil žalobca 1/ spolu s advokátom Mgr. Petrom Piatnikom, ktorého na zastupovanie v konaní splnomocnili všetci štyria žalobcovia. Stalo sa tak iba 25. januára 2015. Podľa zápisnice o pojednávaní z 26. 01. 2015 súd prvej inštancie konštatoval zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania, vypočul svedkyňu Dagmar Šamudovskú a po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a návrh právneho zástupcu žalobcov vypočuť ako účastníkov konania žalobkyňu 3/ a žalovaných 1/ až 3/ uznesením zamietol. V zápisnici o pojednávaní nie je zaznamenané ospravedlnenie neprítomnosti žalobkyne 3/ z dôvodu účasti na odbornom lekárskom vyšetrení a súčasťou spisu nie je jej ospravedlnenie neúčasti spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu prekážky. Naopak, žalobkyňa 3/ už 26. októbra 2014 dala súdu najavo, že sa nemieni ako účastník konania zúčastňovať prejednania veci pred súdom prvej inštancie s tým, že splnomocnila na svoje zastupovanie žalobcu 1/, neskôr právneho zástupcu advokáta JUDr. Piatnika a výslovne žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti. 12.2 Rovnako nebol dôvod, aby súd prvej inštancie trval na účasti žalovaných 1/ až 3/, ktorí sa písomne k veci vyjadrili, na svoje zastupovanie v konaní si zvolili právneho zástupcu, ktorý v ich mene realizoval ich procesné práva. Žalovaní 1/ až 3/ sa mohli podľa § 25 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 dať zastúpiť advokátom. Súd prvej inštancie nenariadil dôkaz výsluchom žalovaných 1/ až 3/ (§ 131 ods. 1 O. s. p.), preto títo neboli povinní ustanoviť sa na pojednávanie. I vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ platilo ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.. 13. Žalobcovia bezdôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že neuskutočnením výsluchu žalobkyne 3/ a žalovaných 1/ až 3/ nedostatočne zistil skutkový stav veci. Skutkový stav pre posúdenie žaloby o neplatnosť darovacích zmlúv bol súdom prvej inštancie zistený v dostatočnom rozsahu. Relevantným skutkovým základom pre právny záver o (ne)platnosti dvoch darovacích zmlúv bolo zistenie, že nebohá XX. Neobstojí Q. prišla dobrovoľne za advokátkou JUDr. Dagmar Šamudovskou so žiadosťou o spísanie darovacej zmluvy, ktorá v ten deň za osobnej účasti právnej predchodkyne žalobcov nebola vyhotovená len z dôvodu časovej tiesne. Nebohá B. Q. urobila všetky kroky potrebné na to, aby darovacia zmluva v jej mene so žalovanou 1/ uzavretá bola - splnomocnila na tento úkon svojho manžela a až do svojej smrti nebohá B. Q. nikdy svoju vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu so žalovanou 1/ nespochybnila. 14. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, čoho sa domáhali žalobcovia, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané (tretí odsek tretej strany odôvodnenia), ktoré nie (simulovanie právneho úkonu nebohou B. Q.), ako vyhodnotil dôkazy a z akého dôvodu nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy aj ako vec právne posúdil. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov v odvolaní, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy obsah telefonického rozhovoru medzi nebohou B. Q. a žalovanou 1/, ktorej nebohá B. Q. navrhla uzavrieť darovaciu zmluvu za účelom ochrany svojho majetku pred veriteľmi s tým, že po návrate z cudziny, keď splatí svoje dlhy, tak žalovaná 1/ jej darované majetky vráti. Na štvrtej strane odôvodnenia rozsudku v druhom odseku súd prvej inštancie výslovne uviedol, že motív, ktorý viedol nebohú B. Q. k darovaniu nehnuteľností žalovanej 1/ neprihliadol z dôvodu, že je to pre uzavretie darovacej zmluvy nie rozhodujúci faktor. S týmto názorom odvolací súd súhlasí. Odkaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/95/2009 z 29. apríla 2010 nie je priliehavý z dôvodu, že súd prvej inštancie zistil vo veci všetky rozhodné (právne relevantné) skutočnosti potrebné pre správne posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. a umožňovalo odvolaciemu súdu preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia. 15. Žalobcovia pre prípad, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne, žiadali zmeniť aspoň rozhodnutie o ich povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu trov konania s tvrdením, že na ich strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v ich osobných a majetkových pomeroch. Z dôvodu nepriaznivých osobných a majetkových pomerov žiadali žalobcovia aj súd prvej inštancie o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. K svojej žiadosti v roku 2014 doložili aj tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého odvolací súd zistil, že žalobca 1/ je poberateľom vdovského dôchodku. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo 4. decembra 2014 doloženého k odvolaniu mu bol vyplácaný v sume 145,80 Eur, žalobca 2/ je poberateľom invalidného dôchodku podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie zo 4. decembra 2014 v sume 192,70 Eur mesačne, žalobkyňa 3/ bola v čase podania odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie študentkou strednej školy s predpokladaným dátumom ukončenia štúdia v roku 2015 a poberateľkou sirotského dôchodku v sume 95,10 Eur a v rovnakej výške 95,10 Eur sa podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo 4. decembra 2014 vyplácal sirotský dôchodok aj v prospech maloletej Y. Q.. 15.1 Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie účinný Občiansky súdny poriadok v § 142 ods. 1 ukladal súdu priznať účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a súčasne umožňoval z dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti podľa § 150 ods. 1 O. s. p. nepriznať a to v zmysle konštantnej judikatúry nielen z dôvodov vymenovaných v § 150 ods. 1 O. s. p., ale aj vzhľadom na osobné, majetkové a sociálne pomery neúspešného účastníka. Rovnaké ustanovenie o možnosti výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, obsahuje aj Civilný sporový poriadok (§ 257). 15.2 Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov nesúhlasili so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie ani vo výroku o trovách konania s tvrdením, že len samotná skutočnosť, že žalobca 1/ je poberateľom vdovského dôchodku nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. a súd by mal zohľadniť nielen majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery žalobcov, ale aj žalovaných. Zdôraznili, že žalovaní si v záujme hospodárnosti konania zvolili totožného právneho zástupcu. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5MCdo/7/2010, 18/2010 s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. decembra 2004 vyslovil záver, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať nielen za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O. s. p.. V dôvodoch rozhodnutia najvyšší súd rozvinul obsah slovného spojenia dôvody hodné osobitného zreteľa tak, že v prípade nepriznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi (teraz strane sporu) musí ísť o celkom výnimočné okolnosti vychádzajúce zo zvláštnosti jednotlivého konkrétneho prípadu a okrem osobných a majetkových pomerov účastníka musí súd zohľadňovať aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov a priebeh konania. 16.1 Zo žaloby nie je zistiteľné, čo viedlo žalobcov k uplatneniu nároku na súde, keď v konaní sp. zn. 5C/69/2013, ktoré skončilo schválením súdneho zmieru vykonateľného 31. 10. 2013 o vysťahovaní žalobcov 1/ až 4/ z nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom území R. H. získaných v tomto konaní sp. zn. 4C/169/2013 napádanou darovacou zmluvou V 278/2012, v ktorom fakticky uzavretím zmieru o vysťahovaní sa z rodinného domu a priľahlých stavieb vo vlastníctve žalovaných H. H. a H. R. žalobcovia uznali právo týchto vlastníkov na ochranu ich vlastníckeho práva. Žalobcovia 1/ a 3/ s plnou procesnou spôsobilosťou, vedomí si svojich osobných a majetkových pomerov vstúpili do sporu so žalovanými a dokonca v priebehu konania na svoje zastupovanie splnomocnili advokáta za odmenu a nepožiadali o ustanovenie advokáta Centrum právnej pomoci, z čoho odvolací súd vyvodzuje schopnosť žalobcov 1/ a 3/ hradiť trovy právneho zastupovania a tým nielen vlastné, ale poskytnúť aj náhradu úspešnej strane sporu. Žalobcovia 1/ a 3/ sa z vlastnej vôle stali účastníkmi sporu, žalobcovia 2/ a 4/ na základe rozhodnutia ich zákonného zástupcu; ako účastníci konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a strany sporu podľa Civilného sporového poriadku zodpovedajú za výsledok konania. Len všeobecné tvrdenia o nepriaznivej majetkovej situácii žalobcov nepostačuje pre posúdenie ich prípadu ako výnimočného, odôvodňujúceho aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie alebo § 257 C. s. p.. Žalovaní 1/ až 3/ boli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní v plnom rozsahu. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účinného ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie im vzniklo právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považuje odvolací súd za vecne správne. Výška trov konania osobitne namietaná nebola. 17. Žalovaní uspeli aj v odvolacom konaní. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. im vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. 18. Žalobcovia svoj návrh na pripustenie dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 nekonkretizovali v čom považujú rozhodnutie v tejto veci za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Prípustnosť dovolania ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu upravuje Civilný sporový poriadok v § 421 a splnenie zákonných predpokladov pre podanie dovolania posudzuje len dovolací súd. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).