Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/495/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216893 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413216893.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne J. L., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/XX, V. P., zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C 187/2013-83 zo dňa 12.03.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno č. 8, sp. zn. SR 07219/13 zo dňa 12.11.2013. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobkyne AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho č. 29 vo výške XXX,XX Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd mal za preukázané dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby uvedenej v ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. platného ku dňu 31.12.2014, pričom žalobkyňa tvrdila, že došlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri prejednaní veci rozhodcovským súdom a namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne vyjednaná, keď žalobkyňa nemala žiadnu možnosť obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2011 akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, a preto uzavretie takejto rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, keď žalovaný ako dodávateľ si vynútil riešenie sporov v rámci rozhodcovského konania vo vopred dojednanom rozhodcovskom konaní pred presne konkretizovaným rozhodcom bez možnosti voľby žalobkyne ako spotrebiteľky ovplyvniť konkrétneho rozhodcu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere, keďže ako zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, neobsahuje údaje týkajúce sa doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravuje uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom (náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zákona), je zmluvou bezúročnou a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 cit. zákona. Oboznámením sa s obsahom samotnej rozhodcovskej zmluvy súd konštatoval, že pri dojednávaní zmluvných podmienok v súvislosti s uzatváraním zmluvy o úvere predložil žalovaný žalobkyni vopred formulárovú rozhodcovskú zmluvu s konkrétnym, vopred určeným rozhodcom, bez akejkoľvek možnosti ovplyvniť znenie takejto rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania s tým, že zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy využívanej žalovaným ako poskytovateľom úveru v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Takáto zmluva nie je individuálne dojednaná a predstavuje podmienku, ktorá zhoršuje výrazným spôsobom postavenie spotrebiteľa, a preto je nutné považovať ju za neprijateľnú podmienku. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Poukázal na to, že v prípade, ak zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, nemôžu byť pochybnosti o tom, že takúto zmluvnú podmienku je nutné považovať za podmienku, ktorá sa prieči dobrým mravom. Okresný súd rozhodcovskú zmluvu práve z týchto dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku s oslabením postavenia spotrebiteľa, koncipovanie samotnej rozhodcovskej zmluvy vytvorilo hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa. Súd zistil, že samotné rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. (zrejmou nesprávnosťou uvedené číslo zákona v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu 120/2010 Z. z.), keďže úverová zmluva neobsahovala zákonné náležitosti špecifikované v § 9 ods. 2, a preto podľa názoru okresného súdu je tiež daný dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa dovolávala zrušenia rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. 2. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu a priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., spolu vo výške 135,76 Eur. 3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že je toho názoru, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že okresný súd sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentáciou žalobkyne, ktoré sa obmedzovali na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Uviedol, že preskočí právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko tomuto sa v tomto odvolaní už venoval. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dôležité je to, či doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konania úplne, ale iba ho obmedziť. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, ktoré (ust. § 4 ods. 2, písm. r/ pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch - zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 9 ods. 2, písm. v/ zák. č. 129/2010 Z. z.) umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Poukázal na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere, následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobkyni riadne doručil všetky písomnosti, ku ktorým mala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma, a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Žalovaný sa nestotožňuje s výrokom, ktorým bol žalovaný povinný k zaplateniu trov konania, nakoľko predmetné rozhodnutie považuje za vydané predčasne a navyše nesprávne. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto nie je vylúčené, že úspešnou sa stane strana žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1, písm. h) Občianskeho súdneho poriadku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že „preskočí právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky,“ nakoľko tomuto sa v odvolaní už venoval, poukázala na tú skutočnosť, že žalovaný sa vo svojom odvolaní napriek uvedenému, postaveniu žalobkyne ako spotrebiteľky nevenoval vôbec; avšak v záujme zachovania právnej istoty a poznajúc argumentáciu žalovaného v obdobných sporoch uviedla, že žalobkyňa má v prejednávanej veci nepochybne postavenie spotrebiteľa, čo vyplýva z toho, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola predmetom sporu, sa viaže ku zmluve o úvere č. 601600026 zo dňa 18.11.2001, ktorú žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľ, a to napriek účelovým tvrdeniam žalovaného, že predmetný úver mal byť použitý na účel povolania. Uvedené vyplýva najmä z tej skutočnosti, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, vyplnená mandatárom žalovaného a takto predložená žalobkyni na podpis. Zmluvu a všetky vedľajšie právnej vzťahy, ktoré sa viažu k hlavnému záväzkovému vzťahu z predmetnej zmluvy je zároveň nevyhnutné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku a pod ostatné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že súd pochybil, keď sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zaoberal argumentami žalobkyne, ktoré sa obmedzovali na snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, s názorom žalovaného nesúhlasí, poukazuje na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého sa môže účastník konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa sa žalobným návrhom dovolávala okrem neplatnosti samotnej rozhodcovskej doložky aj tej skutočnosti, že rozhodcovský súd v spornom konaní porušil všeobecne právne záväzné ustanovenia zákonov na ochranu práv spotrebiteľov. Súd sa v zmysle uvedeného musí vysporiadať aj s hmotnoprávnym posúdením danej veci, aby mohol náležite právne posúdiť, či sa v konaní pred rozhodcom dostalo spotrebiteľovi právnej ochrany, ktorú mu poskytujú na to prijaté právne predpisy alebo nie. Z týchto dôvodov musí podrobiť právnej analýze a skúmaniu aj samotnú zmluvu o úvere, ku ktorej sa viazala rozhodcovská zmluva. Bez takéhoto posúdenia zmluvy by súd nemohol posúdiť, či v konaní pred rozhodcovským súdom došlo alebo nedošlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, akým je okrem iného zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve žalobkyňa uviedla, že túto nepovažuje za platnú, a preto sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v konaní prebiehajúcom na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v intenciách ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré smerujú k naplneniu účelu a cieľu Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola platne individuálne dojednaná. Uvedené platí aj napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená prostredníctvom samostatnej rozhodcovskej zmluvy, avšak táto bola vopred žalovaným predformulovaná, vyplnená a predložená žalobkyni na podpis akoby nevyhnutná súčasť uzatvorenia samotnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa nemala akúkoľvek možnosť zmeniť alebo upraviť samotné znenie rozhodcovskej zmluvy, určenie rozhodcu alebo iných jej obsahových náležitostí. Zároveň táto doložka má povahu bezvýhradnej doložky voči spotrebiteľovi, pretože tento nemá možnosť docieliť, aby prípadné spory, ktoré iniciuje žalovaný, boli prejednávané pred všeobecnými súdmi SR. Naopak, žalovaný v postavení dodávateľa voči spotrebiteľovi sa môže samovoľne rozhodnúť, že si svoje domnelé práva uplatní pred rozhodcovským súdom (ktorý si sám vybral a určil v ním predformulovanej zmluve). Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného nemohla nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd, ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd uvádza, že hoci žalovaný v odvolaní uviedol, že „preskočí právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky,“ nakoľko tomuto sa v tomto odvolaní už venoval, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v podanom odvolaní námietky vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky tak, ako to ustálil okresný súd, neuviedol žiadne konkrétne odvolacie dôvody. Z tohto dôvodu nebolo potrebné odvolacím súdom sa osobitne zaoberať postavením žalobkyne ako spotrebiteľky, pričom odvolací súd napriek tejto skutočnosti uvádza, že preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd správne posúdil postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky, vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá zmluva je zmluvou formulárového charakteru. Na zdôraznenie správnosti záverov okresného súdu v odvolaním napadnutom rozhodnutí odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1, písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo vzťahu k zmluve o úvere č. 601600026 zo dňa 18.11.2011 bola uzavretá osobitne, mimo písomne uzavretej zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že táto rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou, vopred naformulovanou práve veriteľom - žalovaným, keď do zmluvy sú doplňované iba údaje o dlžníkovi, číslo úverovej zmluvy, dátum podpisu zmluvy a meno a priezvisko mandatára, ktorý zastupuje veriteľa - žalovaného. Je tiež nepochybné, že rozhodnutie, ktorý konkrétny stály rozhodcovský súd bude rozhodcovským súdom, bolo výlučne k dispozícii veriteľa, keďže tento stály rozhodcovský súd je už uvedený vo vopred naformulovanom znení rozhodcovskej zmluvy. Hoci v článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že všetky spory zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, b) pred príslušným súdom SR, odvolací súd uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom SR, ale v prípade, ak by podľa tejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, tak ako v tomto prípade, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle článku 3 bod 2 rozhodcovskej zmluvy, sa zmluva mohla zmeniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k tejto zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán, teda rozhodcovskú zmluvu možno zrušiť alebo zmeniť výlučne písomnou dohodou, teda len za súhlasu veriteľa. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala ani možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. V kontexte hore uvedeného je preto potrebné prisvedčiť názoru okresného súdu, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol okresný súd. 11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentami žalobkyne, ktoré sa obmedzovali na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky, odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. S poukazom na ust. § 40 ods. 1, písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozsudku len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Je nepochybné, že príslušný súd konajúci o žalobe, ktorou sa účastník rozhodcovského konania domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, je povinný skúmať, či pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tiež je nepochybné, že rozhodcovský súd tým, že žalobkyni v rozhodcovskom konaní nepriznal postavenie spotrebiteľa, hoci takéto postavenie žalobkyňa má, pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy, keď neaplikoval ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri svojom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.US 335/2010, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd SR v tomto náleze práve poukazuje na to, že všeobecné súdy môžu zasiahnuť do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov v súlade s ut. § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je dôvod v zmysle § 40 ods. 1, písm. j) cit. zákona - porušenie právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, ktoré si nevyhnutne vyžaduje, aby všeobecný súd sa zaoberal aj hmotnoprávnym posúdením veci z dôvodu náležitého zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci, v ktorej má všeobecný súd rozhodnúť. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd má za to, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 12. V závere odvolací súd už len uvádza, že pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že argumentácia súdu sa odvoláva na Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdeným spôsobom žalovaného v odvolaní neargumentoval, preto odvolacím súdom nebolo potrebné sa k tejto časti odvolania žalovaného vyjadrovať, keďže táto časť odvolania nesmeruje k odvolaním napadnutému rozhodnutiu. 13. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k výroku o trovách konania, keď žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom, ktorým bol zaviazaný k zaplateniu trov konania, nakoľko predmetné rozhodnutie považuje za vydané predčasne a navyše nesprávne, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto nie je vylúčené, že úspešnou sa stane strana žalovaného, odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní vo veci samej postupoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhodol rozhodnutím, ktorým rozhodol aj vo veci samej. Z týchto dôvodov nemožno považovať odvolaciu námietku žalovaného, že by okresný súd predčasne rozhodol o trovách konania, za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný uviedol, že okresný súd o trovách konania rozhodol nesprávne, žiadnym spôsobom nekonkretizoval odvolací dôvod, pričom súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním pred súdom. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).