Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/1526/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205182 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414205182.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa V. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom L. J., L. D. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s .r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o 2.677,61 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/69/2014-38 zo dňa 06. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2.677,61 € spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 28. 04. 2014 až do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, zamietol, keď mal za dokázané, že navrhovateľ plnil odporcovi žalovanú istinu zo zmluvy č. 6730148 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08. 07. 2008 sp. zn. SR 06167/08, ktorý bol podkladom pre nariadenie exekúcie v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Er/946/2008. Navrhovateľ odporcovi plnil to, čo bolo predmetom exekúcie, a preto sumu, ktorú získal odporca, nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu alebo plnenie z neplatného právneho úkonu, alebo za plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne za majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na strane odporcu, teda, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 OZ. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ, z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p. Uviedol, že zmluva, ktorú uzatváral navrhovateľ s odporcom, obsahovala väčšie množstvo ustanovení v neprospech spotrebiteľa, okrem iného obsahovala aj dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá bola zakomponovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Rozhodcovskou doložkou došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana, resp. spotrebiteľa. Úverovú zmluvu ani všeobecné podmienky navrhovateľ nemohol nijako ovplyvniť, nakoľko zmluva bola vopred predformulovaná. S odkazom na judikatúru všeobecných súdov, podľa ktorej sa adhézne zmluvy vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy považujú za neprijateľné, poukázal na neprijateľnosť v tejto úverovej zmluve uvedenej podmienky. V prípade, ak je neplatná rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola daná právomoc rozhodcovského súdu, je nutné konštatovať neplatnosť celého rozhodcovského rozsudku, nie len jeho časti. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktoré sa stalo exekučným titulom, je neplatná, pretože nespĺňa zákonné náležitosti vyžadované zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd Žiar nad Hronom by nemal poverenie na vykonanie exekúcie vydať, ak by správne preskúmal a zistil zjavný rozpor „exekučného titulu“ so zákonom. Takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok je nutné vnímať ako nulitný právny akt. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeniť a návrhu vyhovieť. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, okrem iného, že všeobecný súd v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je oprávnený konštatovať neplatnosť, resp. nulitnosť rozsudku a rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len v lehote a z dôvodov taxatívne určených v § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, prípadne exekučným súdom v exekučnom konaní. Rozhodcovský rozsudok nebol navrhovateľom napadnutý. Z uvedeného vyplýva, že odporca disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu, ktoré je potrebné postaviť na úroveň rozsudku vydávaným v konaní vedenom na všeobecných súdoch, a ktorým súd prejudikoval platnosť zmluvy o úvere ako celku. Poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave (č. k. 8Co/437/2013-131 zo dňa 31. 03. 2014), v zmysle ktorého platnosť rozhodcovskej doložky, resp. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, môže byť skúmaná v rámci posudzovania existencie vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní, prípadne v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny žiadal potvrdiť. Krajský súd, ako súdu odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie podané v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkam ust. § 157 ods. 2 O. s. p. kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citované právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery primerane vysvetlil, a tiež vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o nutnosti zamietnutia návrhu v súdenej veci. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. § toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich správnosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 435/2013-25, v zmysle ktorého „rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia...). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku). Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka generálneho prokurátora týkajúca sa neprípustnosti posudzovania splnenia náležitostí exekučného titulu všeobecným súdom v konaní podľa § 80 písm. c) O. s. p. tak bola plne opodstatnená, pretože takéto oprávnenie prináleží výlučne exekučnému súdu v exekučnom konaní, ktorému táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, kedy exekučný súd má v takom konaní k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých je schopný získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave veci. Inak odvolací súd sa pridržiava aj právnych záverov Krajského súdu v Bratislave uvedených v rozhodnutí č. k. 8Co/437/2013-131 zo dňa 31. 03. 2014, v zmysle ktorého platnosť rozhodcovskej doložky, resp. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, môže byť skúmaná len v rámci posudzovania existencie vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní, prípadne v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, ktorý si ale právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a hoci by mal právo na ich náhradu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní, krajský súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.