Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/437/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109241859 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109241859.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: W. H., bytom U. XXX, H., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Ľudová 14, Košice, adresa na doručovanie: Nerudova 14, Košice, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie 1.327,75 €, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 11. marca 2013, č.k. 12C 253/2009-87, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa, podľa § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p., konanie vo veci s odôvodnením, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyhlásenia Zmluvy o úvere č. 8053818 zo dňa 24.10.2006 za neplatnú a zároveň sa domáhala proti odporcovi zaplatenia 1.327,75 €, keď z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 2680/07 zo dňa 10.05.2007 zistil, že odporca - POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa návrhom zo dňa 10.04.2007 domáhal od navrhovateľky - W. H., zaplatenia sumy 45.840,- Sk s príslušenstvom, a to z titulu úveru, ktorý poskytol navrhovateľke na základe Zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2006, pričom predmetným rozsudkom zo dňa 10.05.2007; právoplatným dňa 18.06.2007; rozhodcovský súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 45.840,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 45.600,- Sk od 26.11.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 9.669,- Sk. Poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaký účinok ako právoplatný rozsudok súdu. Dospel teda k záveru, že právoplatný rozsudok na plnenie z hľadiska identity predmetu konania, tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie o návrhu na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu. V predmetnom konaní ako i v konaní pred rozhodcovským súdom ide o tých istých účastníkov a zároveň rovnaký predmet konania, ktorým je Zmluva o úvere zo dňa 24.10.2006 a ide teda o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jej názoru sa súd prvého stupňa mal zaoberať tým, či rozhodnutie rozhodcovského súdu je platným a záväzným rozhodnutím, mal skúmať na základe akých skutočností a okolností bol vydaný a ako bola založená jeho právomoc. Namietala, že rozhodcovský rozsudok je absolútne neplatným právnym úkonom - ničotný akt, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej k vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo, nebola dohodnutá platne, čím nemohol byť vydaný ani zaväzujúci rozsudok, ktorý by predstavoval prekážku res judicata. Poukázala na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 a § 39 Obč. zákonníka a uviedla, že rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana, resp. spotrebiteľa, a pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným od jeho bydliska, a teda dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľmi a spotrebiteľom ide aj z toho dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v preformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil, pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu, pričom spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ani úverovú zmluvu, pretože bola predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Ďalej poukázala na judikatúru všeobecných súdov, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili, resp. zastavili a na judikatúru, podľa ktorej sa adhézne zmluvy (obsahujúce rozhodcovskú doložku) vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy považujú za neprijateľné a poukázala na neprijateľnosť v tejto úverovej zmluve uvedenej podmienky. Podľa jej názoru bolo preukázané, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodnutie, ktoré sa stalo exekučným titulom, je neplatná, pretože nespĺňa základné zákonné náležitosti vyžadované zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 146/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Coe/175/2012-118 z 26.10.2012, ktorým krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastavil exekúciu proti spotrebiteľovi, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Coe/326/2010 z 09.08.2011, ktorým Krajský súd potvrdil zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka sa v konaní domáha určovacím návrhom určenia, že predmetná zmluva o úvere je neplatná, pričom otázka platnosti, či neplatnosti zmluvy o úvere ako celku bola už prejednaná v konaní na plnenie, a to stálym rozhodcovským súdom. Prejednaniu návrhu navrhovateľky teda bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Podľa jeho názoru ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t.j. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako odporca, má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Poukázal aj na odbornú literatúru a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 100/2001 zo dňa 28.05.2002 a sp.zn. 3Cdo 42/2006, z ktorých vyplýva, že právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo nie je, bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o návrhu na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou uzatvoril nevýhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany zaviazali riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 8053818 buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným všeobecným súdom SR. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá návrh o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z predmetnej zmluvy o úvere, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku rozhodcovskej doložky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku upravuje ust. § 43 cit. zákona, pričom podľa ods. 1, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom je bezvýznamné, či osoby v novom konaní majú totožné alebo rozdielne procesné postavenie. Prekážka veci rozhodnutej nastáva nielen vtedy, ak o tej istej veci rozhodol súd v občianskom súdnom konaní, ale aj právoplatným priznaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní alebo v konaní o priestupku, ako aj právoplatným rozhodcovským rozsudkom. Podľa ustálenej súdnej judikatúry právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe o splnenie povinnosti, tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči návrhu o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu takýto právny vzťah je alebo nie je, bola alebo musela byť posúdená pri rozhodovaní o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal plnenia z tohto právneho vzťahu alebo práva. V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že v tomto konaní, v ktorom sa navrhovateľka domáhala vyhlásenia Zmluvy o úvere č. 8053818 zo dňa 24.10.2006 za neplatnú, ako aj v konaní pred stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, v ktorom bola navrhovateľka rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 10.05.2007 sp.zn. SR 2680/07 zaviazaná zaplatiť odporcovi žalovanú istinu s príslušenstvom, z titulu plnenia zo zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2006, ide o tú istú vec, keď v rozhodcovskom konaní sa odporca ako navrhovateľ domáhal proti navrhovateľke ako odporkyni plnenia z tej istej úverovej zmluvy zo dňa 24.10.2006, ktorú navrhovateľka v tomto konaní žiada vyhlásiť za neplatnú. Zároveň ide aj o tých istých účastníkov, pričom nie je rozhodujúce, že v tomto konaní majú rozdielne procesné postavenie ako mali v rozhodcovskom konaní. Správne preto dospel k záveru, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a vedie k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s týmto záverom ako aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v tomto konaní nemožno skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej v konaní o návrhu na plnenie rozhodol rozhodcovský súd, pretože pri posudzovaní prekážky právoplatne rozhodnutej veci; ako jednej z podmienok konania; je rozhodujúca existencia právoplatného rozhodcovského rozsudku, totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov a v tomto konaní rovnako nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, preto odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa neplatnosti rozhodcovského rozsudku a neplatnosti rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej doložky, resp. neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, môže byť podľa názoru odvolacieho súdu skúmaná v rámci posudzovania existencie vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov, na ktoré navrhovateľka poukázala vo svojom odvolaní; prípadne v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zák.č. 244/2002 Z.z. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní mu trovy ani nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.