Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712214536 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712214536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX/XX, W., zastúpená Q. U., bytom S. O. XXX, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 352/2012-167 zo dňa 15.10.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C 352/2012-171 zo dňa 4.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 17C/352/2012 - 167 zo dňa 15.10.2014. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 17C/352/2012 - 171 zo dňa 04.11.2014. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 17C/352/2012 - 167 zo dňa 15.10.2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.411,05 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 250,41 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd rozsudok odôvodnil ustanovením §§ 39, 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, 451 ods. 1, 2, 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) cit.: „Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou a právnym názorom odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 28.01.2009, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500,-- eur. Keďže žalobkyňa svoj dlh riadne neuhrádzala, vo veci prebehlo rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841,04 Bratislava pod sp. zn. SR 19787/09, kde rozhodca dňa 25.11.2009 vydal rozhodcovský rozsudok, podľa ktorého žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.228,-- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.228,-- eur od 13.07.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.228,-- eur od 28.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 278,15 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právomoc rozhodcovský súd založil na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Keďže žalobkyňa ani na základe tohto rozhodcovského rozsudku nesplnila svoj dlh voči žalovanému, bolo voči nej vedené exekučné konanie pod EX 10085/10 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava, ktorý vyúčtoval spolu exekučnú pohľadávku na sumu 1.911,08 eur. Keďže vo veci prebiehalo exekučné konanie, je možné predpokladať, že rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným, teda ho nebolo ani možné preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. Preto podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. mal nadobudnúť pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovanej platné k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a zistil, že rozhodcovský rozsudok vydaný 25.11.2009 nie je exekučným titulom, keď právomoc rozhodcovského súdu nebola založená rozhodcovskou doložkou v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka platným k 28.01.2009. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka upravená v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá bola základom založenia právomoci rozhodcovského súdu a základom vydaného rozhodcovského rozsudku je v rozpore s citovaným § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného k 28.01.2009, a je neprijateľnou zmluvou podmienkou, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a podľa ktorej síce spotrebiteľ mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho možnosť vybrať si je teda len iluzórna. Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pretože rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok vydal bez právomoci na konanie, rozhodcovský rozsudok nebol vydaný v perfektnom rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníkov konania na plnenie. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok nie je vo vzťahu k predmetu konania prekážkou rozsúdenej veci. Súd ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval platnosť Zmluvy o úvere a dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny úkon uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi obsahujúci neprijateľné zmluvné podmienky. Rozpor s dobrými mravmi súd videl v obsahu úverovej zmluvy, ktorá má znaky úžery. Výška poskytnutého úveru žalobkyni predstavuje 500,-- eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanej do 08.03.2010 sumu 984,-- eur, t. j. cca o 100 % vyššiu sumu. Úroky vo výške cca 100 % majú jednoznačne charakter úrokov úžerníckych. Obsah úverovej zmluvy žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť. Ide o formulárom zmluvu predloženú žalobkyni na podpis žalovanou bez toho, aby žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Zmluva s obsahom zásadne v rozpore so záujmami spotrebiteľa je právny úkon uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi i v rozpore so zákonom (ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv). Pokiaľ zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, vzniká titulom bezdôvodného obohatenia právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná titulom úverovej zmluvy poskytla žalobkyni úver vo výške 500,-- eur a žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 1.911,08 eur, v rozsahu sumy 1.411,08 eur ide o bezdôvodné obohatenie vzniknuté titulom neplatného právneho úkonu, kedy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Prijaté plnenie žalovanou nad rámec sumy 500,-- eur súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za bezdôvodné obohatenie žalovanou na úkor žalobkyne, preto žalovanú zaviazal v tomto rozsudku na plnenie.“ O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal, že rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci rozsúdenej. Disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré je postavené na roveň rozsudku vydaného v konaní vedenom na všeobecných súdoch, a ktorým súd prejudikoval platnosť zmluvy o úvere ako celku. Prekážka veci rozsúdenej predstavuje závažný nedostatok podmienok konania. Poukázal tiež na to, že sa prvostupňový súd aspektmi posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Dal do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 7Cob 43/2010-72 zo dňa 31.11.2011 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 437/2013-131 zo dňa 31.3.2014. Podľa jeho názoru plnenie žalobcu, na čo bol zaviazaný právoplatným rozsudkom nie je obohatením žalovaného, nakoľko nešlo k majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, prípadne plnením z neplatného právneho úkonu či plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 17C/352/2012 - 171 zo dňa 04.11.2014 prvostupňový súd v zmysle ust. §§ 2 ods. 2 veta prvá, 4 ods. 2 písm. za), 5 ods. 1 písm. h), Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „poplatkový zákon“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 84,50 eur na účet Okresného súdu Poprad v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože aj napriek tomu, že žalobca je od poplatku oslobodený, je potrebné aj na tento prípad aplikovať zásadu úspechu v civilnom konaní. Voči rozsudku podal odvolanie, preto ani konania nemožno považovať za právoplatne ukončené, a teda nie je vylúčený ani plný úspech žalovaného vo veci samej. Rozhodnutie je preto vydané predčasne a navrhol ho zrušiť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením. Podľa § 39 OZ účinného k 28.01.2009, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného k 28.01.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného k 28.01.2009, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného k 28.01.2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné: Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že vydaný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku veci rozsúdenej. Krajský súd v Prešove už v minulosti v právnej veci práve žalovanej explicitne v rozsudku sp. zn. 21Co 25/2012 zo dňa 18.6.2013 konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. ,,Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.1.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 9.2.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“ Obdobne tiež Uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Je potrebné prisvedčiť záveru prvostupňového súdu, že rozhodcovský rozsudok, od ktorého žalovaný usudzuje existenciu prekážky veci rozsúdenej, je založený na rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská doložka inkorporovaná vo všeobecných obchodných podmienkach záver o individuálnosti jej dojednania nenapĺňa (čl. 116). Naviac odvolací súd poukazuje na konštatovanie Ústavného súdu Českej republiky o význame všeobecných obchodným podmienok cit.: „V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová. Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu. V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně, nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na nepoměr ve vyjednávací síle dodavatele a spotřebitele je na první pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem připravených smluvních ujednání.“ (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013). Majúc na zreteli vyššie uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky o existencii prekážky veci rozsúdenej ako nedôvodné. Je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku absentovala a takýto paakt preto nemôže byť spôsobilý byť neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a dôvodom na jeho zastavenie v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. Ako už odvolací súd vyššie uviedol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve je nulitný, ničotný akt, potom aj plnenie na jeho základe nemôže požívať legitimitu rozsudku všeobecného súdu. Prijatie plnenie na jeho základe nie je ničím iným ako plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Plnenie, na ktoré žalovaný nemal právo, je preto jeho bezdôvodným obohatením voči žalobkyni, ktoré je jej povinný vydať (§ 457 OZ). Za tohto stavu, keďže odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si dôvodov ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Následne odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že uznesenie je správne. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovení poplatok z návrhu (§ 2 ods. 1 písm. a) poplatkového zákona). Podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Predmetný spor je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto naň prvostupňový súd správne aplikoval osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) poplatkového zákona (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo 45/2012, v ktorom bol vyslovený záver, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia a má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Naviac uviedol, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa aby tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka). Žalobkyňa ako navrhovateľ poplatkového úkonu je ako spotrebiteľ osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Vychádzajúc zo stavu, podľa ktorého žalovaný v konaní nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol v konaní neúspešný v plnom rozsahu, vznikla žalovanému postupom podľa citovaného ust. § 2 ods. 2 veta prvá poplatkového zákona povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 84,50 Eur. Táto povinnosť je osobitnou povinnosťou odlišnou od povinnosti nahradiť úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Správny bol preto postup prvostupňového súdu, keď vznikom poplatkovej povinnosti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výška vyrubeného súdneho poplatku 6 % z priznanej istiny je správna a predstavuje 84,50 Eur (§ 17 ods. 1 v spojení s položkou č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov poplatkového zákona). Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.