Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/113/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712214536 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712214536.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X. XXX/XX, W., zast. Q. U., bytom S. O. XXX proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/352/2012-67 zo dňa 27.03.2013 a proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 17C/352/2012-70 zo dňa 18.04.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa č.k.17C/352/2012-67 zo dňa 27. marca 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/352/2012-101 zo dňa 19. augusta 2013 a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 17C/352/2012-70 zo dňa 18. apríla 2013 a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28.01.2009 zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.411,08 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy 1.411,08 Eur, ktorú sumu žiadala uhradiť od žalovanej z dôvodu, že uzatvorila so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá zmluva neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov ( RPMN ). Žalovaná nesplnila záväzok z titulu zmluvy o úvere, vo veci prebehlo rozhodcovské konanie, žalovaná sa vyhrážala exekučným konaním, preto žalobkyňa uhradila žalobcovi sumu 1.911,08 Eur. Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 159 ods. 3 O. s. p., § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a ust. § 451 ods. 1, 2 OZ. Keďže žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť úverovej zmluvy z 28.01.2009, prvostupňový súd zistil, že o nároku žalobkyne rozhodoval už rozhodcovský súd, ktorý prejudiciálne riešil otázku neplatnosti úverovej zmluvy z 28.01.2009. V konaní pred Stálym rozhodcovským súdom a v prejednávanej veci ide o totožnosť účastníkov konania, totožnosť predmetu konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/100/2001 právoplatne rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu. Ak v konaní pred rozhodcovským súdom o tom istom predmete konania bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, rozhodnutie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, či daný právny vzťah, ktorý je titulom pre plnenie je platný alebo nie. Preto prvostupňový súd podľa § 103 O. s. p. konanie v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu zastavil. Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.411,08 Eur považuje za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel, pretože žalovaná na základe úverovej zmluvy poskytla žalobkyni úver vo výške 500 Eur, žalobkyňa zaplatila žalovanej 1.911,08 Eur, teda v rozsahu 1.411,08 Eur ide o bezdôvodné obohatenie, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov podľa § 451 ods. 2 OZ. Takéto prijaté plnenie je aj v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že žalobkyňa nesplácala poskytnutý úver riadne a včas. O povinnosti plniť rozhodol právoplatne rozhodcovský súd. Žalobkyňa nevyužila možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenej lehote. Sumu nad rámec 500 Eur spolu vo výške 1.411,08 Eur žalobkyňa zaplatila pod vplyvom prebiehajúceho exekučného konania na návrh žalovanej a pod vplyvom telefonických a písomných urgencií žalovanou, resp. spoločnosťou „Platiť sa oplatí s.r.o.“ Z výzvy z 10.05.2012 je zrejmý vyčíslený nárok z dôvodu úverovej zmluvy voči žalobkyni k 10.05.2012 vo výške 3.829,25 Eur. Túto sumu prihliadnuc na výšku poskytnutého úveru 500 Eur možno posúdiť ako neprimeranú, šikanóznu, majúcu znaky úžery. Preto prvostupňový súd žalobkyni ako spotrebiteľke poskytol ochranu pred nekalými praktikami spoločnosti poskytujúcej úver. Žalovaná ako nebankový subjekt môže zabezpečiť plnenie úveru prostriedkami vo vyššom rozsahu ako bankový subjekt, celková suma zaplatená z titulu poskytnutého úveru musí zodpovedať požiadavke primeranosti. Za poctivé zdroje, ktorými boli získané finančné prostriedky, nemožno považovať tie, ktoré na strane druhej vystavujú neprimeraným psychickým tlakom spotrebiteľa, v dôsledku ktorého spotrebiteľ plní úverovú zmluvu veriteľovi nad rámec poskytnutého úveru absolútne neprimeranou sumou. Takýmto rozhodnutím prvostupňový súd rešpektoval aj článok 38 Charty základných práv Európskej únie. Úlohou súdu je v súlade so dobrými mravmi vyrovnávať faktickú nerovnosť medzi spotrebiteľom a dodávateľom a poskytnúť spotrebiteľovi primeranú ochranu, ktorú môže očakávať od súdneho systému v právnom štáte. Je povinný zabezpečiť spotrebiteľovi vysokú úroveň ochrany. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnej žalobkyni, ktorá má právo na náhradu trov konania, tieto nepriznal, pretože jej zástupca v lehote troch dní tieto trovy nevyčíslil. Iné trovy konania žalobkyni z obsahu spisu nevyplývajú, a preto súd náhradu iných trov žalobkyni nepriznal. Keďže v súvislosti s vyhotovovaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa došlo zo strany prvostupňového súdu podľa § 164 O. s. p. k pisárskej vade, zrejme nesprávne opomenul v písomnom vyhotovení rozsudku vo výroku uviesť aj výrok o trovách konania, hoci bol rozsudok vyhlásený vrátane tohto výroku. Opravným uznesením č. k. 17C/352/2012-101 zo dňa 19.08.2013 doplnil tento chýbajúci výrok do výroku rozsudku súdu prvého stupňa tak, že tento výrok znie, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala postup súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaná poukázala na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania si v rozhodcovskej zmluve nedohodli možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok iným rozhodcom. Žalobkyňa vo svojej žalobnej odpovedi zaslanej Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. nepoprela a ani nespochybnila povinnosť plniť svoj záväzok voči žalovanému, ktorý si uplatňoval v rozhodcovskom konaní. Dokonca nevyužila ani právo podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti existuje už ustálená súdna prax, podľa ktorej prijatím plnenia v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu neprišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného podľa § 451 OZ. Poprel, že by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože napr. za neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov je potrebné považovať taký prospech, ktorý bol získaný konaním postihnuteľným podľa predpisov trestného práva. K takémuto konaniu zo strany žalovanej nedošlo. Taktiež nebol preukázaný ani vznik akéhokoľvek neoprávneného majetkového prospechu v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa plnila dobrovoľne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom namietal aj výšku bezdôvodného obohatenia, pretože suma 1.326,90 Eur bola poukázaná priamo žalovanému na účet. Suma vo výške 202,80 Eur nebola žalovanému zo strany súdneho exekútora poukázaná v celom rozsahu, ale len vo výške 117,38 Eur. Nebola poukázaná ani suma vo výške 381,38 Eur na účet žalovanej, pretože táto suma bola použitá exekútorom na jeho odmenu. Na účet žalovaného bolo poukázaných len 1.444,28 Eur. Preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu žalovanej sa do rozhodnutia odvolacieho súdu žalobkyňa písomne nevyjadrila. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že prvostupňový súd nezistil úplne skutkový stav, a preto nemal náležite zistené podklady pre rozhodnutie. Nemal, vzhľadom na nezistený skutkový stav, ani dostatok informácií, na základe ktorých by mohol správne aplikovať právne predpisy. Preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť. Odvolací súd skúmal len napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, teda výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.411,08 Eur a súvisiaci výrok o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania nebol výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti o zastavení konania o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 28.01.2009. Vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni uplatnenú sumu 1.411,08 Eur je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 28.01.2009, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 Eur. Keďže žalobkyňa svoj dlh riadne neuhrádzala, vo veci prebehlo rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pod sp. zn. SR 19787/09, kde rozhodca dňa 25.11.2009 vydal rozhodcovský rozsudok, podľa ktorého žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.228 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.228 Eur od 13.07.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.228 Eur od 28.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 278,15 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právomoc rozhodcovský súd založil na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná. Keďže žalobkyňa ani na základe tohto rozhodcovského rozsudku nesplnila svoj dlh voči žalovanému, bolo voči nej vedené exekučné konanie pod EX 10085/10 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Záhradnícka 60, Bratislava, ktorý vyúčtoval spolu exekučnú pohľadávku na sumu 1.911,08 Eur. Keďže vo veci prebiehalo exekučné konanie, je možné predpokladať, že rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným, teda ho nebolo ani možné preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. Preto podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. mal nadobudnúť pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Na to, aby mohol byť tento rozhodcovský rozsudok exekučným titulom a aby bol záväzný pre účastníkov rozhodcovského konania je potrebné, aby rozhodcovský rozsudok bol vydaný v perfektnom rozhodcovskom konaní, kde kompetencia rozhodcovského súdu je založená perfektnou rozhodcovskou doložkou, ktorá nebude v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd sa týmito okolnosťami v súvislosti s platnosťou rozhodcovského rozsudku a účinkami rozhodcovského rozsudku vôbec nezaoberal a nevyhodnotil, či rozhodcovský rozsudok vo vzťahu k predmetu konania je alebo nie je vec rozsúdená a tvorí prekážku konania. Je potrebné na to, aby prvostupňový súd správne vec posúdil zabezpečiť od účastníkov konania rozhodcovskú doložku, ktorá by mala byť súčasťou zmluvy o úvere. Až po tom, čo prvostupňový súd posúdi platnosť tejto rozhodcovskej doložky a kompetentnosť rozhodcovského súdu vo veci konať, bude môcť následne posúdiť, či v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkov konania na plnenie, na ktoré bola žalobkyňa v rozhodcovskom konaní zaviazaná a následne tento nárok uplatnený v žalobe bude dôvodný, alebo pokiaľ zistí, že rozhodcovský súd nekonal v rámci svojich kompetencií, bude musieť prvostupňový súd vyhodnotiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o úvere a následne dôvodnosť nároku uplatneného žalobkyňou z titulu bezdôvodného obohatenia. Obdobným spôsobom vo veci už konal a rozhodol Najvyšší súd SR v konaní pod sp.zn. 5Obdo/44/2011, kde poukázal na to, že v obdobných sporoch je potrebné skúmať platnosť a neplatnosť zmluvy o úvere, posúdiť platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej doložky, až následne sa vysporiadať s tým, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vecou právoplatne rozhodnutou vo vzťahu k predmetu sporu. Preto aj odvolaciemu súdu vzhľadom na uvedené závery Najvyššieho súdu SR, ale aj vzhľadom na existujúcu prax odvolacieho súdu ( napr. Krajský súd Prešov rozsudok č. k. 3Co/41/2012-151 alebo uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoE/308/2011-39 ) neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 1.411,08 Eur podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie o všeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú doložku, posúdiť uvedený rozhodcovský rozsudok v zmysle uvedených záverov odvolacieho súdu, vyhodnotiť či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vo vzťahu k predmetu konania prekážkou rozsúdenej veci a následne sa zaoberať prípadne aj uplatneným nárokom žalobkyňou, a to nielen čo do dôvodov, ale aj čo do výšky. Napadnutým uznesením č. k. 17C/352/2012-70 zo dňa 18.04.2013 prvostupňový súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 84,50 Eur na účet Okresného súdu Poprad v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Prvostupňový súd tak rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, keďže žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodená a zároveň, keďže prvostupňový súd jej nároku vyhovel. Tento poplatok prechádza podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch na odporcu, ktorý poplatok bol vyčíslený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 6 % z uplatneného nároku. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala postup prvostupňového súdu, keď rozhodol predčasne, skôr, ako vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Naviac, žalobca bol v konaní úspešný len v časti, a preto konštatovanie o plnom úspechu žalobcu je nesprávne. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti žalovanej je predčasné. Podľa § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch platí, že poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je od poplatku oslobodený. Vznik poplatkovej povinnosti žalovanej je závislý od rozhodnutia vo veci samej a poplatkovú povinnosť v takom prípade možno uložiť najskôr v rozhodnutí o veci samej. Poplatkovú povinnosť je možné uložiť nielen v rozhodnutí o veci samej, ale aj v samostatnom uznesení. Keďže v prejednávanej veci ešte nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, je uloženie poplatkovej povinnosti predčasné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.