Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/109/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010656 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného H. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,3 písm. c) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2016, prerokoval odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 30.08.2016 sp.zn. 2T/219/2015 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom peňažnom treste. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému H. I. podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. u k l a d á úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 30.08.2016 sp.zn. 2T/219/2015 bol obžalovaný H. I. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18.10.2014 v čase okolo 12.00 hod. v obci Svätý Anton na terase pohostinstva Na Mýte napadol poškodenú P. N., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke ju opakovane udrel otvorenými dlaňami do oblasti tváre a následne po tom, ako chcel z miesta odísť, strčil do nej oboma rukami, po čom spadla na zem spolu s bicyklom, do ktorého opakovane kopol, čím jej spôsobil zranenia - trojčlenkovú - trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny, spojenú s vykĺbením členkovej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej troch mesiacov. Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur. Podľa§ 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o uloženom treste, nakoľko trest uložený okresným súdom považuje za nesprávny a nedostatočný. Zdôraznil, že zo samotného odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvanásťkrát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3T/53/2013, kedy bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so stredným stupňom stráženia tak, ako vyplýva z odpisu registra trestov. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3PP/63/2013 bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov dňa 23.09.2013, z čoho vyplýva, že skúšobná doba podmienečného prepustenia výkonu trestu odňatia slobody obžalovanému uplynula dňa 23.03.2015. Predmetného skutku sa dopustil dňa 18.10.2014, t.j. v období podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, teda v čase, kedy vzhľadom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mal svojím správaním preukázať polepšenie a vedenie riadneho života, a to počas celej skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Obžalovaný napriek uvedenej skutočnosti, ktorá mu bola známa, sa opätovne v priebehu skúšobnej doby dopustil úmyselných trestných činov, spočívajúcich vo fyzickom napadnutí poškodenej P. N., čím jej spôsobil závažné zranenia, a to trojčlenkovú trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny spojenú s vykĺbením členkovej kosti, ktorá si vyžiadala dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej troch mesiacov. Okrem toho poukázal aj na odpis z registra trestov, a to predovšetkým na rozsudky Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp.zn. 3T/138/2010 zo dňa 08.10.2010, kedy bol uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 3T/62/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým bol uznaný vinným taktiež z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom za uvedené skutky bol potrestaný nepodmienečnými trestami odňatia slobody. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami sa obžalovaný opätovne dopustil násilnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený peňažný trest vo výške 1.000,- Eur, s čím sa nemôže stotožniť, pretože ani predchádzajúce odsúdenia obžalovaného neprinútili k vedeniu riadneho života a rešpektovania základného zákonom chráneného práva na život a zdravie. Peňažný trest v danom prípade je neprimerane mierny, a preto navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol svoj návrh v súlade s písomným odôvodnením odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť s poukazom na to, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť a od skutku uplynula dlhšia doba. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je plne dôvodné. Aj keď odvolanie okresného prokurátora smerovalo do výroku o treste, odvolací súd poznamenáva, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 250 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijme (ako v tomto prípade) s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému nie je sťažnosť prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný následne nemôže právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný - skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Okrem toho odvolací súd poukazuje na ust. § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uvedeného v obžalobe. Za daného stavu sa odvolací súd zaoberal, ako je vyššie uvedené, len dôvodmi odvolania okresného prokurátora, ktoré smerovali do výroku o uloženom treste. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Odvolací súd, riadiac sa vyššie uvedenými skutočnosťami dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď obžalovanému v danom prípade uložil za protiprávne konanie, právne kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky. Takto uložený trest totiž nezodpovedá individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a to vzhľadom na osobu obžalovaného, no najmä na následok, ktorý bol protiprávnym konaním zo strany obžalovaného spôsobený. Obžalovaný totiž protiprávnym konaním vo forme priameho úmyslu spôsobil poškodenej P. N. zranenia - trojčlenkovú trimalleolárnu zlomeninu ľavej dolnej končatiny, spojenú s vykĺbením členkovej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej tri mesiace, a to takým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke ju opakovane udrel otvorenými dlaňami do oblasti tváre a následne po tom, ako chcel z miesta odísť, strčil do nej oboma rukami, po čom poškodená spadla na zem. Z jeho strany išlo teda o pomerne veľkú agresivitu voči poškodenej. Odvolací súd musel okrem iného reagovať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok. Okrem toho treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že obžalovaný H. I. bol doposiaľ dvanásťkrát súdom trestaný, pričom v poslednom období prevažne za násilnú trestnú činnosť. Taktiež je nutné poznamenať, že tohto protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil v dobe podmienečného prepustenia, čo potvrdzuje uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23.09.2013 sp.zn. 3Tp/63/2013, ktorým mu bola určená skúšobná doba 18 mesiacov, teda do 23.03.2015. Tohto protiprávneho konania sa dopustil 18.10.2014, teda v lehote - v dobe podmienečného prepustenia. Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) na chránenej osobe, alebo b) z osobitného motívu. Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) za krízovej situácie, alebo c) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví. Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. V danom prípade prichádzalo v úvahu obžalovanému ukladať úhrnný nepodmienečný trest v zmysle § 41 ods. 1, teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., pretože obžalovaný konaním uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku poškodenej ublížil na zdraví spôsobom, ktorým jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (práceneschopnosť u nej výrazne prekročila dobu 42 dní). Ďalším pochybením zo strany prvostupňového súdu bolo, že pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda, že obžalovaný mal napomáhať pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, čo v danom prípade zistené nebolo. Táto poľahčujúca okolnosť je totiž založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, teda vyžaduje si aktívnu účasť pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Ako bolo už vyššie uvedené, takéto konanie zo strany obžalovaného zistené nebolo, preto v jeho prípade prichádzala v úvahu len poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k protiprávnemu konaniu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na druhej strane správny bol postup prvostupňového súdu, keď u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., teda, že spáchal viac trestných činov, ako aj písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený, a preto v súlade s ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, prichádzalo v úvahu obžalovanému uložiť trest odňatia slobody najmenej vo výmere troch rokov v zmysle ust. § 156 ods. 3 Tr. zák., ktorý mu odvolací súd po zvážení všetkých okolností prípadu najmä v tom smere, že tejto úmyselnej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v dobe podmienečného prepustenia pre iný úmyselný trestný čin v zmysle § 34 Tr. zák. a nasl. aj uložil. Odvolací súd teda dospel k záveru, že len trest nepodmienečný vo výmere troch rokov splní u obžalovaného individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a bude potrebný na to, aby obžalovaný sa v budúcnosti protiprávneho konania vyvaroval. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre výkon tohto trestu bol v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolanie okresného prokurátora bolo plne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.