Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/80/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010657 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010657.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2016, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci obžalovaného S. E., rod. I., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/, 2/ písm. c Tr.zák., č. 300/2005 Z.z., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/220/2015 zo dňa 22.06.2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm.e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/220/2015 zo dňa 22.06.2016 vo výroku o treste odňatia slobody. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o d s u d z u j e obžalovaného S. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX v J. G., okres L., trvale bytom L., F. H. XXX/XX, nezamestnaného, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS v Banskej Bystrici, podľa § 188 ods.2 Tr.zák., č. 300/2005 Z.z., § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22.06.2016, sp.zn. 2T/220/15 bol obžalovaný S. E., rod. I., uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1/, 2/ písm. c Tr.zák. č. 300/2005 Z.z., pretože dňa 30.06.2015 v čase medzi 23.30 h až 24.00 h na ulici Slobody v blízkosti tržnice v L. napadol poškodeného X. N., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že pristúpil k nemu, odzadu mu priložil ku krku nôž so slovami: „Nepohni sa, lebo ťa zabijem!“, na čo ho X. N. udrel lakťom pravej ruky do oblasti brucha, následkom čoho obaja spadli na zem, kde zápasili, pričom X. N. sa podarilo mu strhnúť z krku retiazku z bieleho kovu, po čom mu vytrhol kapsičku prevesenú cez plece s peňaženkou, osobnými dokladmi, kľúčmi od domu a finančnou hotovosťou cca 50,- €, čím spôsobil X. N. škodu vo výške 50,- € a ľahké povrchové zranenie kolien, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Za toto konanie uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, za použitia § 188 ods. 2 Tr.zák., § 37 písm.m/, § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu dodatočne písomne zdôvodnil. Podstatou odvolania obžalovaného bolo hodnotenie vykonaných dôkazov obhajobou, z ktorého nebolo možné vyvodiť záver, či sa vôbec skutok stal alebo nie. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na výpoveď poškodeného X. N., ktorý je t.č. už nebohý a v ktorej obhajoba namietala opis miesta činu poškodeným, ktorý bol v rozpore s opisom miesta činu príslušníkmi polície, súčasne obhajoba namietala opis priebehu skutku, ktorý podľa obžalovaného sa takto neudial, ako ho opísal poškodený, tak isto namietala opis oblečenia obžalovaného poškodeným, ktorý vo viacerých výpovediach uvádzal odlišné oblečenie páchateľa. Vo vzťahu k retiazke, ktorú mal poškodený v priebehu konfliktu s obžalovaným mu strhnúť z krku, obžalovaný namietal, že zasahujúci policajti mu dali do rúk túto retiazku pri opoznávaní. Z uvedeného dôvod sa na túto retiazku dostala jeho DNA. V neposlednej rade obhajoba namietala aj spôsob opoznávania páchateľa poškodeným, ktorý mal páchateľa opoznať na základe rozporuplného opisu jeho oblečenia. A pravdepodobne na základe toho, že sa malo jednať o páchateľa, ktorý bol Róm, pričom obžalovaný mal tú smolu, že bol v tom čase jediným Rómom v herni. V závere svojho odvolania obhajoba poukázala na výpovede ostatných svedkov vypočutých v prípravnom konaní, ako aj pred súdom, ktorí potvrdzovali nesporne, že obžalovaný bol v herni, že si požičiaval peniaze od S. Y. a A. A., že z herne odišiel za A. A., pričom v kontexte uvedených skutočností podložených vykonanými dôkazmi, je zjavné, že ak sa skutok stal, poškodený opísal úplne inú osobu páchateľa, než je obžalovaný. Opätovne obžalovaný poukázal na to, že žiadneho skutku, ktorý mu je kladený za vinu, sa nedopustil. Podľa obhajoby v celom konaní nie je produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval uznanie viny obžalovaného za zločin lúpeže spáchaný so zbraňou. V neposlednej rade sa obhajoba nestotožnila s použitím priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.m/ Tr.zák. pri stanovení druhu a výmery trestu , pretože na základe použitia uvedeného ustanovenia bol opätovne postihovaný trestom za skutok, za ktorý bol v minulosti odsúdený, svoj trest si riadne vykonal a z výkonu trestu sa vrátil v r. 2003, od tej doby nebol trestaný a nedopúšťal sa žiadnej nezákonnej činnosti. V konečnom dôsledku súd sa neriadil ani základnou zásadou trestného konania „in dubio pro reo“, pretože podľa obhajoby vykonané dôkazy netvorila logickú uzavretú reťaz, jednotlivé dôkazy si vzájomne odporujú a nenadväzujú a nezapadajú do seba. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/ Tr.por. oslobodiť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval dôvodov odvolania, opätovne zdôraznil, že podľa ich záverov vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná a tak isto nebolo jednoznačne preukázané použitie zbrane pri tomto skutku. Svedok A. potvrdil, že po stretnutí s obžalovaným tento sa vrátil do herne, preto sa nemohol dopustiť tohto skutku. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo výroku o vine a treste za správny a zákonný, z toho dôvodu považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto ho navrhol zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, o veci nemal ani šajnu, vo vzťahu k opoznaniu páchateľa namietal 100 % - né opoznanie osoby poškodeným, keďže tento vo výpovediach neopísal oblečenie páchateľa tak, ako bol v tom čase oblečený. V ostatnom sa pridržiaval návrhov svojho obhajcu. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného S. E., rod. I. je čiastočne dôvodné. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu. Odvolací súd v tomto smere zistil, že napriek tomu, že obžalovaný sa považoval za nevinného, zo spáchania skutku ho usvedčovali najmä výpovede poškodeného X. N., ktorý v prípravnom konaní obžalovaného jednoznačne opoznal ako osobu, ktorá ho prepadla a s ktorou zápasil, pričom útočníkovi strhol z krku retiazku. Útočník k nemu pristúpil odzadu a priložil mu ku krku nôž so slovami „nepohni sa, lebo ťa zabijem“, pričom nôž si poškodený všimol, lebo sa vo svetle zablysol. Výpovediam poškodeného zodpovedali aj výpovede svedkov J.. V. a K.. S.. S., príslušníkov OO PZ Žarnovica, ktorí boli vyslaní na miesto činu, pričom potvrdili, že poškodený X. N. bol zranený v oblasti kolien, uviedol im, že bol napadnutý nejakým mužom, ktorý k nemu prišiel odzadu, v ruke mal nôž. S týmto mužom zápasil a vtedy ho jasne uvidel. Obaja svedkovia potvrdili tiež, že poškodený pred herňou jednoznačne opoznal páchateľa svojho prepadnutia. Svedok K.. X. S. potvrdil, že keď sa vrátil na miesto činu na základe informácie od poškodeného, našiel tam na zemi retiazku, ktorú zobral rukavicou do obálky. Vrátil sa k herni a ukázal ju v tom čase podozrivému E., pričom odmietol, že by s ňou obžalovaný prišiel do kontaktu. Retiazka bola v obálke a obžalovaný na otázku, či mu patrí uviedol, že on nenosí retiazky. V tomto zmysle svedok J.. Z. V. tiež odmietol, že by obžalovanému dali retiazku do ruky. Navyše svedok K. H. - krupier herne Plaza v Žarnovici v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný mal na krku retiazku z bieleho kovu, nie veľmi hrubú, ktorú nosieval stále a podľa neho ju mal aj v kritickom čase. Svedok tiež uviedol, že keď prišiel obžalovaný do herne prvýkrát, mal na sebe kraťasy a biele alebo bledé tričko. Keď sa vrátil do herne, tielko už nemal, ale mal polokošeľu, alebo tmavé tričko, ktoré malo pásy bielej farby, pravdepodobne zn. Adiddas. Výpovedi poškodeného a svedkov zodpovedali aj závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, z ktorého okrem iného vyplynulo, že z biologického materiálu zaisteného povrchu kovovej retiazky (predmet č. 1) bola izolovaná DNA mužského pohlavia a zistený DNA profil je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru s označením S. E.. V neprospech obžalovaného svedčil aj kamerový záznam z herne, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný dňa 30.05.2015 v čase od 21.56 h do 21.58 h mal na krku retiazku. Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom ani krajský súd nemohol uveriť tvrdeniam obžalovaného a jeho obhajobu musel vyhodnotiť ako účelovú, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto obmedziť na minimum. Odvolací súd mal preukázané, že obžalovaný nehovoril pravdu, keď tvrdil, že v uvedený večer nemal retiazku na krku. Toto tvrdenie obžalovaného mal súd vyvrátené výpoveďou poškodeného, svedkov K. H., závermi znaleckého posudku, ako aj z kamerového záznamu. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že poškodený opisoval jeho oblečenie vo výpovediach rôzne, toto tvrdenie obžalovaného je irelevantné, keďže poškodený bezprostredne po čine opísal policajtom osobu páchateľa, na základe ktorého opisu polícia vypátrala páchateľa v herni Plaza, kde ho osobne poškodený bez akýchkoľvek pochybností opoznal. Odvolací súd tak isto neprihliadol na tvrdenie obžalovaného, že pri opoznávaní retiazky mu policajti túto dali do ruky a preto sa na nej našiel jeho DNA profil. Toto tvrdenie obžalovaného nepotvrdili ani svedok V., svedok S.. S. - príslušníci PZ a ani nestranný svedok K. H.. S poukazom na vykonané dôkazy preto krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodeného X. N. ako vierohodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne uznal vinu obžalovaného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c/ Tr.zák. s prihliadnutím na ust. § 138 písm.a/ Tr.zák. Na druhej strane sa krajský súd stotožnil s námietkou obhajoby, že pri ukladaní trestu obžalovanému prvostupňový súd nemusel aplikovať priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. , pretože obžalovaný si posledný trest vykonal v r. 2003 a od tej doby nebol súdne trestaný ani sa nedopúšťal nezákonnej trestnej činnosti. V tomto smere odvolací súd poukazuje na posledné odsúdenie obžalovaného súdom v r. 2001, pričom všetky odsúdenia obžalovaného súdom boli v podstate pre majetkovú trestnú činnosť a nie pre násilnú trestnú činnosť. V neposlednej rade je potrebné poukázať aj na to, že od uvedenej doby uplynulo viac ako 13 rokov, preto krajský súd dospel k záveru, že neprihliadne na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. a preto obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe od 7 rokov do 12 rokov a nie vo zvýšenej trestnej sadzbe 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov tak, ako to urobil prvostupňový súd. Krajský súd v tomto prípade za primeraný trest považoval trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože na takéto rozhodnutie mal súd splnené zákonnom stanovené podmienky. Takto uložený trest podľa odvolacieho súdu splní svoj účel v zmysle ust. § 34 Tr.zák. Pre úplnosť je potrebné dodať, že prvostupňový súd pochybil, keď nerozhodol o časti náhrady škody poškodeného, ktorú mal preukázanú z vykonaného dokazovania. Túto chybu však krajský súd nemohol napraviť, pretože prokurátor nepodal odvolanie vo veci, z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol rozhodnúť sám o náhrade škody, pretože by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.