Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12CoP/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200610 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200610.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti o maloletého S. G., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. O., pracovisko E., dieťa rodičov - matky F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I. XXX, XXX XX K. Z. a otca G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. O. XXX/XX, XXX XX X., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/7/2015-22 zo dňa 28. 09. 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/327/08-59 zo dňa 24. 03. 2009 tak, že uložil otcovi prispievať na výživu maloletého S. G., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným výživným v sume 65,- Eur mesačne zo sumy 34,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2015, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný uhrádzať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa (prvý výrok), p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 09. 2005 zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/327/08-59 zo dňa 24. 03. 2009 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca G. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len“otec“) k maloletému S. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zo sumy 34,- Eur mesačne na sumu 65,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2015, ktoré takto zvýšené výživné je otec maloletého povinný uhrádzať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa (prvý výrok). Návrh matky vo zvyšku zamietol (druhý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že matka návrh na začatie konania odôvodnila zvýšenými výdavkami v súvislosti so zdravotným stavom maloletého. Matka má okrem maloletého dve vyživovacie povinnosti. Jej aktuálny príjem je vo výške 380,- Eur mesačne, a to opatrovateľský príspevok vo výške 280,- Eur mesačne vrátane rodinných prídavkov na tri maloleté deti. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce a jeho priemerný zárobok bol vo výške 3.000,- Sk mesačne. Od 01. 02. 2008 vykonával zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v odbore M.. V súčasnej dobe je otec nezamestnaný. Má ešte dve vyživovacie povinnosti. Maloletej dcére O. prispieva na výživu sumou 50,- Eur mesačne. Od predchádzajúcej úpravy výživného sa mu narodil maloletý syn, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť. Okresný súd mal preukázané, že maloletý S. G. je zdravotne ťažko postihnutý, jeho diagnóza je X. W. T., s čím matke vznikajú zvýšené výdavky v súvislosti s jeho liečbou, s cestovným do X. M. M. K.. Podľa názoru okresného súdu je otec síce nezamestnaný, ale doterajší rozsah výživného na maloleté dieťa vo výške 34,- Eur nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb maloletého, a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav. Pri uložení povinnosti prispievať na výživu maloletého okresný súd prihliadol na to, že u povinnej osoby sú rozhodujúce aj reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o
výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale povinnosť rodičov prispievať na výživu podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností. Z uvedených dôvodov okresný súd zamietol návrh matky o zvýšenie výživného v sume prevyšujúcej sumu 65,- Eur mesačne.
Proti rozsudku okresného súdu otec podal odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru matka je schopná si nájsť zamestnanie, a tým zvýšiť si príjmy do domácnosti, keďže maloletý sa zdržiava v X. M. M. K., pričom neprispieva na výdavky spojené s vedením domácnosti. V súčasnom období je nezamestnaný, je vedený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda prvostupňový súd v rozsudku nesprávne uviedol údaj, že nie je zaradený do uvedenej evidencie. Od 07. 02. 2008 do 07. 05. 2015 vykonával na základe živnostenského oprávnenia samostatnú zárobkovú činnosť v M.. Jeho podnikateľská činnosť nebola prosperujúca. Momentálne je nezamestnaný, hľadá si zamestnanie. Voči jeho osobe je vedených niekoľko exekúcií. Snaží sa platiť na maloletého výživné riadne a včas, pretože v minulosti bol odsúdený na trest odňatia slobody za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére O. a k maloletému synovi, ktorý pochádza z jeho manželstva. Nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným.
Matka ani kolízny opatrovník sa nevyjadrili k odvolaniu otca.
Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec prejednal v medziach daných odvolaním a v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z týchto dôvodov:
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ustanovenia § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.), ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda, spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Zákon o rodine na zmenu súdnych rozhodnutí explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá
smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Pretože predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
Je nesporné, že výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého S. G. od predchádzajúcej úpravy výživného (viď. rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 8P/327/08-59 zo dňa 24. 03. 2009), teda od r. 2009 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, pričom nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie jeho osobných potrieb sa prirodzene zvýšil i v súvislosti s vekom maloletého, so zdravotným stavom, s nákladmi v súvislosti s liečbou, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k postihnutiu maloletého W. T..
Okresný súd pri svojom rozhodnutí správne zohľadnil to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo poskytuje otec vo forme výživného. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bola matka na materskej dovolenke. Jediným jej príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Otec pracoval príležitostne na základe dohôd o vykonaní práce. Jeho čistý mesačný príjem bol vo výške 3.000,- Sk. Bol samostatne zárobkovo činnou osobou Od 01. 02. 2008 vykonával živnostenskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére O., nar. XX. XX. XXXX. Aktuálne matka poberá opatrovateľský príspevok na ťažko zdravotne postihnutého maloletého S., ktorý navštevuje X. M. M. K. v I. Z. a rodinné prídavky. Otec je aktuálne nezamestnaný. Má okrem maloletého dve vyživovacie povinnosti.
Odvolací súd poukazuje na to, že princíp potencionality príjmov je prvkom, ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávneného z dôvodu, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, a teda siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie aplikácie tohto princípu sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby sa jeho konaním znižoval jeho rozsah. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť, alebo pracovný pomer, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok skončenie pracovného pomeru a pod. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho objektívne môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej pracovnej pozícii. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje i odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Dôsledkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t j. príjmu pred zmenou výhodnejšieho zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý by dosahoval pred skončením pracovného pomeru, resp. vychádza z majetkových pomerov, ktoré by dosiahol v prípade nevzdania sa majetkového prospechu.
Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v priebehu prvostupňového konania ukončil živnostenské podnikanie dňa 06. 05. 2015. Otec neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že si aktívne hľadá zamestnanie, ktoré by bolo adekvátne jeho vzdelaniu a praxi. Podľa názoru odvolacieho súdu, je v objektívnych možnostiach a schopnostiach otca (pri využití svojho pracovného potenciálu), získať príjem, z ktorého by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Otec taktiež nepreukázal listinnými dôkazmi, že kvôli zdravotnému stavu X. W. G. R. došlo u neho k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je nesporné, že maloletý S. je ťažko zdravotne postihnutý, jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, špeciálne vzdelanie a zvýšené náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, školských pomôcok, v súvislosti s hygienou, pričom výška výživného pre maloletého nebola upravovaná 7 rokov. I napriek tomu, že maloletý potrebuje finančné prostriedky na svoju existenciu, liečbu, otec nezodpovedným spôsobom pristupuje k svojim rodičovským povinnostiam voči maloletému. Za uvedeného zisteného skutkového stavu veci je v záujme maloletého, aby otec prispieval na jeho výživu zvýšeným výživným v sume 65,- Eur mesačne, ktoré pokryje časť potrieb maloletého.
Za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol okresný súd správne, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.