Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202785 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415202785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa STO, s.r.o., so sídlom Priemyselná 100, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 059 901, zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Petrušovou, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom proti odporcovi VB INVEST, s.r.o., so sídlom Dr. Jánskeho 443/13, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 446 920, zast. AK Mgr. Peter Lupták, Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 540,- Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Cb/17/2015-31 zo dňa 12. novembra 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Cb/17/2015-31 zo dňa 12. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 25,18 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 540,- Eur od 04.10.2014 do 18.03.2015 a nahradiť mu trovy konania vo výške 23,20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 178,56 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca zaplatil navrhovateľovi cenu diela vo výške 540,- Eur dňa 18.03.2015, t.j. v deň, v ktorý bol podaný návrh navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 04.10.2014 do 18.03.2015 navrhovateľom na súd. Cena diela sa týkala výkonu výkopových prác vykonaných navrhovateľom pre odporcu dňa 13.09. a 16.09.2014, ktoré navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 1409015 s termínom splatnosti do 03.10.2014. Navrhovateľ z dôvodu úhrady ceny prác odporcom v deň podania návrhu vzal následne návrh na začatie konania v rozsahu úhrady sumy 540,- Eur späť a trval len na priznaní úroku z omeškania tak, ako si ho v návrhu uplatnil. Vzhľadom k tomu, že sa okresnému súdu nepodarilo doručiť platobný rozkaz vydaný dňa 31.03.2015 odporcovi do vlastných rúk, bol tento následne uznesením okresného súdu zo dňa 20.07.2015 zrušený a súd nariadil vo veci na prejednanie navrhovateľom uplatneného príslušenstva - úrokov z omeškania, pojednávanie. Vzhľadom k tomu, že odporca vykonal úhradu ceny práce vykonané navrhovateľom pre odporcu, výšku ktorej nenamietal, rozhodol okresný súd o úrokoch z omeškania postupom podľa § 369 ods.2 Obch. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a tento priznal navrhovateľovi vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 04.10.2014 do 18.03.2015. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nezákonné a nesprávne, a to z toho dôvodu, že príkaz na úhradu sumy 540,- Eur dal peňažnému ústavu ešte 17.03.2015, t.j. jeden deň pred podaním návrhu navrhovateľa na súd a k úhrade dlžnej sumy došlo dňa 18.03.2015, v dôsledku čoho vzal aj navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie istiny späť, preto bol podľa jeho názoru návrh podaný navrhovateľom na súd bezdôvodne. Nesúhlasil s výškou úroku, ktorú priznal okresný súd navrhovateľovi bez bližšieho zdôvodnenia, keď podľa jeho názoru mala byť podľa súdom citovaných ustanovení ročná výška zákonného úroku v rozhodujúcom období len 5,15%. Rovnako nesúhlasil ani s dobou omeškania, pretože tak, ako to vyplýva z objednávky zo dňa 12.09.2014 založenej v súdnom spise, bola navrhovateľom akceptovaná 30-denná lehota splatnosti odo dňa doručenia faktúry, pričom faktúra navrhovateľa bola doručená spoločnosti odporcu až dňa 29.01.2015 s nesprávne uvedeným sídlom spoločnosti a údajmi týkajúcimi sa jednotkovej sumy. Odporca nesprávne vyplnenú faktúru namietal a žiadal o jej opravu, avšak opravenú faktúru mu navrhovateľ nedoručil. Podľa názoru odporcu by tak mohol mať navrhovateľ nárok na úrok z omeškania len za obdobie od 02.03.2015, t.j. odo dňa doručenia faktúry vrátane 30 dní dohodnutých pre splatnosť, t.j. do 18.03.2015, čo vo finančnom vyjadrení zodpovedá sume 1,22 Eur. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania a trovách právneho zastúpenia a navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že zaviaže odporcu na zaplatenie úroku z omeškania 5,15% ročne zo sumy 540,- Eur od 02.03.2015 do 18.03.2015 a vo zvyšnej časti súd návrh zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania v sume 60,43 Eur v prospech odporcu. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca si objednal práce u navrhovateľa ešte v septembri 2014, za ktoré nezaplatil ním fakturovanú sumu podľa faktúry č. 1409015 vyhotovenej dňa 19.09.2014, splatnej dňa 03.10.2014 ani po dodaní prác a ani po uplynutí lehoty splatnosti stanovenej vo faktúre. Odporca zaplatil dlžnú sumu až 18.03.2015, t.j. potom, ako bola právnemu zástupcovi navrhovateľa udelená plná moc a potom, ako právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom na súd. Navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o tom, že odporca dlžnú sumu dňa 18.03.2015 zaplatil. Na upomienku, ktorú zaslal navrhovateľ odporcovi dňa 29.01.2015 žiadnym spôsobom nereagoval a dlh nevysporiadal. K odporcom namietanej výške úroku z omeškania 9,05% ročne navrhovateľ uviedol, že vychádzal pri stanovení výšky zo zák. č. 9/2013 Z.z., ktorým sa menil Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. a z Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Sadzba fixných úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB k 1. dňu omeškania + 9 percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku dlžníka. Zmena základnej úrokovej sadzby ECB po vzniku omeškania nemá na výšku úrokov z omeškania žiaden vplyv, pretože sa jedná o fixnú sadzbu úrokov z omeškania. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá splatnosť odplaty za vykonané práce v trvaní 30 dní. Text v objednávke je právne irelevantný, keďže nebol navrhovateľom potvrdený. Odplata za vykonané práce mala byť realizovaná ihneď po ich zrealizovaní a faktúru vystavil navrhovateľ s lehotou splatnosti až od 03.10.2014, aj keď práce boli vykonané v dňoch 13. a 16.09.2014. Doba trvania omeškania je preto u odporcu minimálne od dátumu 04.10.2014 do 17.03.2015. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na odmenu za právne zastúpenie vo výške 25,18 Eur. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 18.03.2015 bol doručený na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 540,- Eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 04.10.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ žiadal, aby okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým by zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom vrátane trov konania, výšku ktorých v návrhu vyčíslil. K návrhu predložil navrhovateľ objednávku odporcu zo dňa 12.09.2014 na vykonanie výkopových prác traktorom - bágrom v termíne 13.09. a 15.09.2014 na stavbe „Zberný dvor Stará Kremnička“ za navrhnutú cenu 27,85 Eur bez DPH. Splatnosť faktúry navrhol odporca na 30 dní od jej doručenia. Súčasťou spisového materiálu je aj hlásenie o práci ťažkého stroja zo dňa 13.09. a 16.09.2014 potvrdené odporcom. Po vykonaní prác vystavil navrhovateľ faktúru č. 1409015 zo dňa 19.09.2014 s termínom splatnosti 03.10.2014 na sumu 540,- Eur s DPH, prílohami ktorej boli hlásenie o práci ťažkého stroja a kópia objednávky. Poštová adresa, na ktorú navrhovateľ zasielal faktúru pre odporcu bola totožná s adresou uvedenou v záhlaví jeho objednávky. Na upozornenie navrhovateľa, že odporca neuhradil vyššie uvedenú faktúru, ktoré mu zaslal dňa 24.01.2015, odporca žiadnym spôsobom nereagoval. Upozornenie obsahovalo údaj o tom, že ak odporca do 14 dní navrhovateľovi faktúru neuhradí, postúpi ju na vymáhanie právnemu zástupcovi. Dňa 23.03.2015 bolo doručené okresnému súdu čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom istiny vo výške 540,- Eur preto, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi dňa 18.03.2015 zaplatil. Nezaplatil však 9,05% ročný úrok z omeškania z tejto sumy za obdobie od 04.10.2014 do 18.03.2015 vo výške 22,23 Eur, preto navrhol vydať na úhradu príslušenstva platobný rozkaz. K čiastočnému späťvzatiu predložil výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy odporcom. Platobný rozkaz vydaný okresným súdom dňa 31.03.2015 odporca na uvedenej adrese neprevzal, preto ho okresný súd zrušil a vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa odporca nedostavil. Okresný súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania vo výške 9,05% z dlžnej sumy za navrhovateľom deklarované obdobie podľa § 369 ods.2 Obch. zák. a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení vrátane náhrady trov prvostupňového konania. Podľa § 369 ods.2 zák.č. 513/1991 Zb. v znení platnom ku dňu 13.09.2014, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení ku dňu 04.10.2014 sa sadzba úrokov z omeškania rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa ods.2 cit. ust. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa ods.3 cit. ust., ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Podľa § 3a cit. Nariadenia, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 540,- Eur od 04.10.2014 do 18.03.2015, kedy bola dlžná suma poukázaná odporcom z jeho účtu dňa 17.03.2015 pripísaná na účet navrhovateľa, aj keď odkaz na aplikáciu nariadenia č. 87/1995 Z.z. pri stanovení výšky úroku z omeškania nebol správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti, a to s prihliadnutím na rozsah odvolania dopĺňa nasledovné skutočnosti. K námietke odporcu uvedenej v odvolaní, že návrh podal navrhovateľ na súd bez právneho dôvodu, keďže dal príkaz na úhradu dlžnej sumy 540,- Eur už dňa 17.03.2015 je potrebné uviesť, že podľa § 339 ods.2 Obch. zák. je peňažný záväzok platený prostredníctvom banky splnený až pripísaním sumy na účet veriteľa v jeho banke, kedy dochádza k zániku peňažného záväzku dlžníka. Odporca ako odberateľ prác nezaplatil cenu prác v lehote splatnosti stanovenej vo faktúre navrhovateľom a túto svoju povinnosť splnil až dňom 18.03.2015, t.j. po podaní návrhu navrhovateľom, čo navrhovateľ v konaní preukázal dokladom peňažného ústavu. Navrhovateľ preto podal návrh na súd dňa 18.03.2015 dôvodne. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením odporcu v odvolaní, že okresný súd bližšie nezdôvodnil výšku ním priznaného úroku z omeškania z dlžnej sumy, keď s odkazom na § 369 ods.2 Obch. zák. a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu nadobudnutia splatnosti faktúry priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade so sadzbou úrokov z omeškania odvíjajúcou sa od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 9,05%. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že od 1. februára 2013 nadobudlo účinnosť Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a ktorým bola upravená sadzba úrokov z omeškania k § 369 ods. 2 Obch. zák. tak, že veriteľ môže požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Vzhľadom k tomu, že v čase vzniku záväzku medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. k 16.09.2014 bola sadzba úroku stanovená ECB vo výške 0,05% ročne, po pripočítaní 9 percentuálnych bodov podľa § 1 cit. Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. činia úroky z omeškania 9,05% ročne, a nie tak, ako to tvrdí odporca v odvolaní - 5,15%. Z ust. § 369 ods.2 Obch. zák. jednoznačne vyplýva, že ak nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením, ktorým je Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., a nie Nariadenie vlády SR 87/1995 Z.z. Tvrdenie odporca v odvolaní o tom, že správna výška úroku z omeškania mala byť stanovená len v rozsahu 5,15% ročne by platilo len za predpokladu, že by sa jednalo medzi účastníkmi sporu o spotrebiteľský vzťah, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Aplikácia Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. preto prichádza do úvahy len pri omeškaní dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj keď okresný súd neaplikoval správne právnu normu, jeho pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie, pretože výšku úroku z omeškania priznal navrhovateľovi správne, a to v rozsahu 9,05% ročne z dlžnej sumy. Neobstojí ani tvrdenie odporcu o nesprávne určenej lehote omeškania okresným súdom, keďže v konaní nebolo preukázané, že by odporcom navrhovaná lehota 30 dní splatnosti uvedená v jeho objednávke bola navrhovateľom akceptovaná, čomu nasvedčuje aj lehota splatnosti uvedená vo faktúre vystavenej navrhovateľom dňa 19.09.2014, splatnosť ktorej bola určená do 03.10.2014, a teda len 14 dní, ktorú lehotu odporca nedodržal. Nedodržal ani ďalšiu, navrhovateľom stanovenú lehotu v jeho predžalobnej výzve zo dňa 24.01.2015, v ktorej určil náhradnú lehotu plnenia pre odporcu rovnako do 14 dní. Keďže si veriteľ, ktorý jedine si má právo zvoliť sadzbu úrokov z omeškania, zvoli fixnú sadzbu úrokov z omeškania, má podľa § 1 ods.2 cit. Nariadenia vlády SR právo na úroky z omeškania v tejto výške po celú dobu omeškania dlžníka. Je tak nesporné, že právnym dôsledkom omeškania odporcu so splnením peňažného záväzku, ktorý je rovnako ako aj navrhovateľ podnikateľom, je povinnosť platiť úroky z omeškania z nezaplatenej časti dlhu. Pokiaľ si zmluvné strany výšku úrokov nedohodli v zmluve tak, ako to bolo v prejednávanej veci platí, že dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe určenej Nariadením vlády SR, ktorým je Nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z.z., a teda zákonom stanovenú výšku úrokov z omeškania. Prípadná zmena základnej úrokovej sadzby ECB nemá po vzniku omeškania už na výšku úrokov z omeškania žiaden vplyv. Odporca tak preukázateľne meškal s úhradou sumy 540,- Eur od 04.10.2014 do 18.03.2015. Okresný súd preto správne rozhodol, keď zaviazal odporcu na úhradu úroku z omeškania určeného v percentuálnej sadzbe 9,05% z dlžnej sumy za obdobie od 04.10.2014 do 18.03.2015 vrátane náhrady trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil v odvolacom konaní odmenu za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo výške 25,18 Eur. Odmena pozostáva zo sumy 16,60 Eur podľa § 13a/ ods.1, písm. c) vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení a 1 x 8,58 Eur režijný paušál podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.