Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415203605 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415203605.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletého C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov - matky R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. nad S., A. F. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľudmilou Petrušovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Žiar nad Hronom, A. Dubčeka č. 386/10, a otca W. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. č. X, právne zastúpeného JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Handlová, ul. ČSA č. 12, v konaní o návrhu na zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar na Hronom č. k. 7P/10/2015-88 zo dňa 06. 10. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému C. zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 170,- € mesačne počnúc dňom 01. 04. 2015. Porovnaním pomerov, z akých vychádzal okresný súd v konaní sp. zn. 8P/301/2006, kedy bolo výživné voči maloletému zvýšené na sumu 66,38 € dospel k názoru, že od tejto poslednej úpravy uskutočnenej rozsudkom zo dňa 26. 09. 2006 došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Z tohto spisu bolo okresnému súdu zrejmé, že v čase posledného rozhodovania bola matka maloletého dieťaťa na materskej dovolenke, jej príjem bol tvorený rodičovským príspevkom vo výške 140,41 € mesačne, dávkou v hmotnej núdzi vo výške 37,18 € mesačne, prídavkami na dve maloleté deti vo výške 35,85 € mesačne; v tom čase už mala vyživovaciu povinnosť aj k maloletej ťažko zdravotne postihnutej B. R., nar. XX. XX. XXXX. Otec maloletého v tom čase pracoval s príjmom dosahovaným vo výške 463,49 €, vyživovaciu povinnosť mal len voči maloletému dieťaťu, o ktoré v konaní ide. K zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo na strane rodičov aj maloletého dieťaťa. Okresný súd zistil, že matka maloletého je dlhodobo z objektívnych príčin bez pracovného pomeru, a to z dôvodu nutnosti zabezpečenia celodennej starostlivosti o maloletú dcéru B. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá; jej celkový príjem vo výške 317,- € mesačne je tvorený príspevkom na opatrovanie maloletého dieťaťa vo výške 270,32 € mesačne a prídavkami na dve maloleté deti vo výške 47,04 € mesačne; je nemajetná, bez eventuálnych úspor; vyživovaciu povinnosť má k dvom maloletým deťom, s ktorými býva v 3- izbovom byte. Otec maloletého dieťaťa je do súčasnej doby zamestnaný; má pracovný pomer so sprostredkovateľskou firmou Salini Impregilo, s dojednanou odmenou za vykonanú prácu vo výške 1.400,- € brutto. Otec maloletého je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu vedeného na LV č. XXXX Okresným úradom W. pre k. ú. S., ktorý kúpil s jeho terajšou manželkou za kúpnu cenu vo výške 150.000,- €, krytú z hypotekárneho úveru, ktorý do súčasnej doby spláca; je vlastníkom i ďalšej nehnuteľnosti, a to bytu evidovaného na LV č. XXXX Okresného úradu W. pre k. ú. S.; okrem vyživovacej povinnosť k mal. dieťaťu, o ktoré v konaní ide má i vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva, a to k mal. F., nar. XX. XX. XXXX, mal. R., nar. XX. XX. XXXX. Manželka otca maloletého bola v čase rozhodovania súdu v tejto veci na materskej dovolenke s príjmom vo výške 10,33 €/deň. K výraznej zmene pomerov došlo od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti i na strane maloletého. Maloletý C. navštevuje 8. ročník základnej školy. Náklady v súvislosti so školskou dochádzkou predstavujú pravidelné mesačné platby stravného vo výške 46,- € (stravné vo výške 23,- € mesačne a desiata vo výške 23,- € mesačne); na úhradu školských pomôcok matka vynakladá cca 300,- € ročne; maloletý sa v rámci mimoškolskej činnosti sporadicky venuje futbalu, basketbalu, ako i zimným športom; pravidelne navštevuje plaváreň a kino; maloletý je registrovaný alergik, a z tohto dôvodu musí nosiť výlučne bavlnené oblečenie, čo predstavuje zvýšené náklady na krytie nutných potrieb mal. dieťaťa a na udržiavanie pozitívneho zdravotného stavu. Okresný súd na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že od posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti ubehlo 9 rokov, čo samo o sebe opodstatňuje navýšenie nákladov na krytie potrieb maloletého dieťaťa nevyhnutného charakteru v súvislosti s jeho fyzickým rastom a taktiež v súvislosti s nákladmi na stravné, ošatné a ďalšie základné potreby mal. dieťaťa vo veku v akom je mal. C.. Zvýšenie nákladov na krytie potrieb maloletého súvisí i s diagnózou ochorenia alergického charakteru u mal. dieťaťa, pričom ide o náklady nevyhnutného charakteru potrené na zabezpečenie, resp. udržiavanie zdravotného stavu mal. dieťaťa. Súd zohľadňujúc rovnako zmenu pomerov na strane otca maloletého konštatoval, že samotná skutočnosť, že tomuto pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nemôže objektívne odôvodňovať ujmu u mal. dieťaťa, ktoré pochádza z jeho predchádzajúceho manželstva. V súvislosti so splácaním hypotekárneho úveru na kúpu rodinného domu v hodnote 150.000,- € otcom maloletého okresný súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine a na právnu skutočnosť, že zabezpečenie výchovy maloletého má prednostné právo pred uhrádzaním eventuálnych splátok úveru; navyše je v súčasnej dobe možná dohoda s peňažným ústavom ohľadne prechodného alebo i trvalého zníženia splátok poskytnutého hypotekárneho úveru; otec maloletého je pritom vo vysoko produktívnom veku, kedy teoreticky môže dosiahnuť zvýšenie svojho príjmu. Okresný súd na základe uvedeného pokladal návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, a preto mu v plnom rozsahu vyhovel. Na zmeškané výživné za obdobie od 01. 04. 2015 do 30. 09. 2015 v rozsahu 6 mesiacov v sume 621,66 € súd otcovi mal. dieťaťa povolil splátky vo výške 50,- € mesačne, ktoré je otec maloletého povinný zasielať k rukám matky spolu so splátkami bežného výživného až do úplného vyrovnania. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S určenou výškou výživného na maloletého nesúhlasil. Okresný súd pri rozhodovaní o výživnom nedostatočne zistil skutkový stav a pri jeho zhodnotení nevzal do úvahy všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletého okresný súd prihliadol na to, že sa matka maloletého nemôže z objektívnych príčin zamestnať, nakoľko sa stará o ťažko zdravotne postihnutú dcéru. Z tohto titulu je jej vyplácaný príspevok na opatrovanie vo výške 270,32 €, suma ktorá jej čiastočne nahrádza mzdu. Súd pri rozhodovaní ale nevzal do úvahy to, že práve z dôvodu potreby celodennej starostlivosti o maloletú B. bolo na ňu určené výživné vo výške 250,- €, čím sa príjmové pomery matky výrazne zlepšili. Skutočnosť, že sa matka maloletého nemôže zamestnať z dôvodu starostlivosti o svoje druhé dieťa vzal súd do úvahy pri určení výšky výživného na maloletú B. a uvedené nemôže byť podľa otca maloletého dôvodom pre určenie jeho vyživovacej povinnosti nad rámec odôvodnených potrieb maloletého. K výdavkom na desiatu maloletého C. v škole otec maloletého uvádza, že na internetovej stránke základnej školy, ktorú maloletý navštevuje je uvedená odlišná cena za desiatu v škole vo výške 0,50 € denne, čo pri 20-tich pracovných dňoch v mesiaci dosiahne výdavok na desiatu výšku 10,- € mesačne a nie 23,- € mesačne, ako uviedla matka maloletého. Rovnako výdavky na školské potreby v sume 300,- € ročne (čo nie je 30,- € mesačne ako to uvádza okresný súd v odôvodnení rozsudku ale 25,- € mesačne) sú podľa názoru otca nadhodnotené a o ich vynaložení matka maloletého nepredložila žiadny doklad. Zvýšenie výživného na maloletého bolo zo strany súdu odôvodnené aj zdravotným stavom maloletého - alergiou, s ktorou sú spojené zvýšené výdavky na oblečenie maloletého. Tieto zvýšené výdavky však neboli zo strany matky maloletého vyčíslené a vydokladované. Súdom určená výška výživného na maloletého v sume 170,- € v značnej miere prevyšuje takto vymedzené a vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého. Otec maloletého uzatvoril nové manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Okrem maloletého C. má otec ešte tri vyživovacie povinnosti (voči dvom deťom a aj voči manželke, ktorá je na materskej dovolenke). Na strane otca teda došlo k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o určení výživného na maloletého C. v roku 2006. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu, že skutočnosť, že otcovi maloletého pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti nemôže byť na ujmu maloletému C.. Znamenalo by to, že deti narodené z neskoršieho vzťahu povinného rodiča nemajú právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ak by to znamenalo ujmu na strane dieťaťa pochádzajúceho zo skoršieho vzťahu. Okresný súd pri posudzovaní výdavkov otca maloletého nevzal do úvahy hypotekárny úver, ktorý si otec maloletého vzal za účelom financovania kúpy rodinného domu. Hoci je zabezpečenie bývania všeobecne považované za odôvodnený výdavok povinného rodiča, súd nepovažoval mesačné splátky úveru za nevyhnutný výdavok s tým, že otcovi odporučil dohodnúť si zníženie výšky mesačných splátok, čo by ale v konečnom dôsledku znamenalo značné navýšenie celkovej sumy úveru. Vo vzťahu k poukazovaniu matky na skutočnosť, že otec maloletého ako vlastník bytu mal pre svoju rodinu zabezpečené bývanie a preto si nemusel zakúpiť rodinný dom otec uviedol, že predmetný byt je zaťažený viacerými záložnými právami a v blízkej budúcnosti bude predmetom dražby z dôvodu nevyplatených dlhov, z ktorých niektoré pochádzali ešte aj z manželstva s matkou maloletého, pričom nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM. Aj s vzhľadom na rozlohu predmetného bytu (51 m2) tento nepostačoval pre potreby štvorčlennej rodiny. Pre porovnanie sama matka maloletého býva so svojimi dvomi deťmi v 3-izbovom byte. Otec maloletého k odvolaniu priložil vzájomnú komunikáciu medzi ním a maloletým, z ktorej vyplýva neúcta maloletého voči otcovi, čím maloletý porušuje základné zásady rodinného práva. Otec je toho názoru, že výživné vo výške 100,- € by dostatočne pokrývalo potreby maloletého. Matka maloletého podala k odvolaniu otca vyjadrenie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne. Súd dôvodne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, pretože otec je povinný podieľať sa na zvýšených nákladoch súvisiacich s výživou dieťaťa. Je samozrejmé, že súd musí prihliadať na majetkové pomery obidvoch rodičov a pokiaľ sa matka nemôže zamestnať z objektívnych dôvodov, musí súd prihliadať aj na túto skutočnosť. Návrh na výživné matka nepodávala z dôvodu, že by sa nemohla zamestnať, ale vzhľadom na zvýšenie výdavkov maloletého, pretože o výške vyživovacej povinnosti otca súd rozhodoval naposledy v roku 2006, kedy bol maloletý vo veku 5 rokov. Určenie výživného pre maloletú B. nemá v danom prípade nič spoločné so zvýšením príjmov matky, pretože výživné na jej osobu vo výške 250,- € bolo určené práve z dôvodov zvýšených nákladov súvisiacich s jej telesným postihnutím. Vo vzťahu k argumentu otca spochybňujúcemu výšku výdavkov na výživu maloletého vo veku 14 rokov uviedla, že sa jedná o fyziologicky vyspelé dieťa, s ktorým sú vysoké náklady so zabezpečením stravy, ošatenia, obuvi. Pokiaľ uviedla, že maloletý spotrebuje stravné v škole mesačne vo výške 23,- € obedy a 23,- € desiaty to sú ešte minimálne čiastky, pretože dieťaťu vo vývoji nepostačuje zakúpenie obedov a desiat v škole, ale okrem toho zakupuje ešte ďalšiu stravu do školy, ktorá predstavuje určite viac ako 2,- € denne. Otec dieťaťa vôbec nemá predstavu o tom, koľko maloletý spotrebuje, pričom náklady sa budú z roka na rok zvyšovať a takto stanovené výživné je určené i do budúcna, minimálne na obdobie troch rokov. Výdavky na školské potreby v sume 300,- € ročne sú opodstatnené, ktoré matka aj čiastočne špecifikovala. Nie je možné dopodrobna uviesť všetky výdavky, pretože by si matka musela viesť tzv. účtovníctvo, na čo nemá časový priestor, keďže sa stará i o postihnutú dcéru. V súvislosti s nákupom oblečenia a obuvi pripojila doklady o nákupe tovarov, aby mal otec aspoň čiastočnú predstavu o finančných výdavkoch. Okresný súd vo vzťahu k hypotekárnemu úveru otca správne vyhodnotil situáciu, pretože otec dieťaťa mal zabezpečené bývanie, nemusel riešiť bytovú otázku uzavretím hypotekárneho úveru vo výške 150.000,- €, čo je nadštandardný úver, ktorý si v súčasnosti môže dovoliť len ten, kto má dostatočný príjem na jeho uhrádzanie. Matka má za to, že otcov príjem je jednoznačne vyšší, než deklaroval pred prvostupňovým súdom, pretože inak by neuzavrel zmluvu o hypotekárnom úvere, podľa ktorej spláca úver vo výške 927,- € mesačne. Otcove tvrdenie o tom, že byt v ktorom býval bol zaťažený dlhmi, ktoré pochádzali ešte zo spoločného manželstva sa nezakladá na pravde. Je nepochybné, že k bytu bolo zriadené exekučné záložné právo z titulu záväzkov otca dieťaťa, ktoré boli podľa vyjadrenia otca cca vo výške 10.000,- €. Pokiaľ by tento záväzok zaplatil bol by byt bez záložného práva. Ak mal otec za to, že uvedený byt je nepostačujúci, mohol to riešiť výmenou bytu, resp. zakúpením väčšieho bytu, čo by ho zaťažilo finančne maximálne do výšky ďalších 15.000,- € (3-izbové byty v S. sa predávajú cca za 30.000,- €). Keďže sa otec dieťaťa rozhodol zabezpečiť si bytové podmienky nadštandardným spôsobom, musel si byť vedomý tej skutočnosti, že musí mať zabezpečené finančné prostriedky jednak na výživu detí, ako aj ostatné náklady súvisiace s jeho terajšou rodinou. Pri súčte príjmu matky vo výške 270,32 € mesačne, prídavku na dieťa vo výške 23,02 € mesačne a výživného vo výške 170,- € mesačne, bude maximálny príjem matky s maloletým vo výške 463,34 € mesačne. Zo sumy 170,- € mesačne pripadá na deň výživné v sume 5,66 €, z ktorej len na stravu maloletého matka vynaloží minimálne 4,- €, pričom má matka aj ostatné náklady súvisiace s výživou maloletého. Podiel matky na výžive maloletého dieťaťa spočíva i v zabezpečení bývania, ošatenia, zabezpečenia hygienických potrieb a podobne. Otec okrem výživného ničím neprispieva. I napriek tomu, že v minulosti dosahoval vysoké príjmy, nikdy neposlal maloletému darček, resp. finančné prostriedky. Otec dieťaťa predpokladal, že matka nepodá návrh na zvýšenie výživného a až do zániku vyživovacej povinnosti bude platiť len 66,- €. K otcom predloženej komunikácii s maloletým uviedla, že táto je vytrhnutá z kontextu, je nekompletná a otec doložil súdu len časti, ktoré mu vyhovujú. Otec dieťaťa by si mal uvedomiť, že jeho vzťah so synom je výsledkom toho, že o maloletého nikdy neprejavil skutočný záujem a maloletý si nemal možnosť vytvoriť k otcovi prirodzenú citovú väzbu. Otec dieťaťa si neplní ani základnú vyživovaciu povinnosť, má nedoplatok na výživnom, čo vyplýva i z exekučného príkazu zo dňa 04. 11. 2015, EX 91/2006, ktorý matka súdu predložila. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, ktorých správnosť konštatuje. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol zákonné ustanovenie umožňujúce zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia o výživnom (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a veľmi podrobne odôvodnil aj svoje zistenia a právne závery ohľadne naplnenia zákonných podmienok pre zmenu rozhodnutia. Správne je zistenie okresného súdu, že v čase posledného rozhodnutia okresného súdu o výživnom rozsudkom zo dňa 26. 09. 2006 č. k. 8P/301/2006 mal otec maloletého oveľa nižší príjem (dosahujúci v prepočte výšku 463,49 € netto) než dosahuje u svojho súčasného zamestnávateľa - firmy Salini Impregilo, so sídlom v Miláne (1.400,- € brutto, čo predstavuje cca 1.000,- € netto). Priemerná mzda otca maloletého dieťaťa dosahovaná v roku 2010 podľa zistení okresného súdu predstavovala sumu 1.118,52 € netto, v roku 2011 vo výške 866,03 € netto, v roku 2012 vo výške 742,03 € netto, v roku 2013 vo výške 858,58 € netto a v roku 2014 vo výške 886,70 € netto. V období od 22. 11. 2014 do 16. 06. 2015 dosahoval priemerný mesačný zárobok otca maloletého sumu 1.356,00 € netto. Toto podstatné zvýšenie príjmu otca odôvodňuje spolu so zvýšením životných nákladov maloletého dieťaťa zmenu rozhodnutia o výživnom. U maloletého C., ktorý má v súčasnej dobe 14 rokov, preukázateľne nastala zmena pomerov spočívajúca v nastúpení na 1. a následne 2. stupeň základnej školy, ako aj v ochorení alergického charakteru, pričom od posledného rozhodnutia uplynulo už 9 rokov (maloletý bol v čase posledného rozhodnutia vo veku 5 rokov). Spolu so zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa sa výdavky na jeho výchovu a výživu zvyšujú. Napriek tomu, že otec v odvolaní spochybňuje názor okresného súdu o potrebe platiť vyššie výživné na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa odvolací súd považoval zvýšenie výživného v rozsahu rozhodnutia okresného súdu vzhľadom na uvedené za adekvátne a odôvodnené potrebami a zdravotným stavom maloletého. Tvrdenie otca v odvolaní o tom, že mu od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného pribudli tri vyživovacie povinnosti (k terajšej manželke a ich dvom spoločným deťom), čím došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, ktorá neumožňuje zvýšenie výživného v rozsahu akom určil súd, nepovažoval odvolací súd za jediné smerodajné. Pod zmenou pomerov v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine nie je možné rozumieť len zmenu pomerov jedného účastníka zúčastneného na právnom vzťahu. Či sa zmenili pomery relevantné pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu a akým spôsobom, musí súd skúmať komplexne, tak na strane osôb oprávnených ako povinných. Osobou oprávnenou z výživného je vždy maloleté dieťaťa, osobou povinnou rodič. Niektorý rodič si plní túto povinnosť určenú § 62 ods. 1 Zákona o rodine dobrovoľne (v súdenej veci matka) a niektorý rodič potrebuje pre plnenie si elementárnej povinnosti aj súdne rozhodnutie. Odvolací súd nemohol neprihliadnuť na matkou predložený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 04. 11. 2015, na základe ktorého sa má od otca maloletého vymôcť pohľadávka na zameškanom výživnom do 30. 11. 2015 vo výške 331,95 € spolu s bežným výživným od 01. 12. 2015 vo výške 66,39 € mesačne a jej príslušenstvom. Otec maloletého opomína, že ako rodič maloletého dieťaťa nemá len práva (tak ako v odvolaní poukazuje na porušovanie základných zásad rodinného práva maloletým), ale v prvom rade povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré vzhľadom na svoj vek nie je vôbec schopné ovplyvniť svoju situáciu, na rozdiel od dospelej osoby, ktorá je schopná ovplyvniť svoj život a každej oblasti. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že otec maloletého je v produktívnom veku, zdravý, teda má potenciál dosahovať aj iný než deklarovaný príjem. Zákon o rodine počíta s tým, že niektorí rodičia sa budú vyhýbať svojej vyživovacej povinnosti, preto priamo v § 75 ods. 1 zakotvil povinnosť súdu pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov skúmať aj to, či sa povinný vyživovacej povinnosti nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či na seba neberie neprimerané riziká, ktoré znižujú alebo ohrozujú schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Konanie otca maloletého, ktorý v čase, keď jeho súčasná manželka čakala a následne porodila maloletého syna R., nar. XX. XX. XXXX, pristúpil ku kúpe rodinného domu v hodnote 150.000,- €, kúpu ktorého financoval hypotekárnym úverom so splátkami vo výške 927,- € mesačne, nemožno hodnotiť inak ako podstúpenie neprimeraného rizika majúceho vplyv na jeho schopnosť platiť výživné na maloletého C.. Okresný súd na túto skutočnosť pri svojom rozhodnutí správne prihliadol. Odvolací súd súhlasí s názorom matky, že kúpa rodinného domu zaťaženého hypotekárnym úverom vo výške 150 000,- Eur nie je bežný výdavok na bývanie a svedčí o nadštandardnej životnej úrovni otca, na ktorej sa rovnako ako deti pochádzajúce z jeho terajšieho manželstva má právo podieľať aj maloletý C. (aspoň formou výživného), keď iným spôsobom (pretože nežije v domácnosti otca) sa na nej podieľať nemôže. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca maloletého, v rámci ktorej argumentoval zvýšením príjmov matky maloletého tým, že je bolo priznané výživné vo výške 250,- € na maloletú ťažko zdravotne postihnutú B. R., odvolací súd uvádza, že súdom priznané výživné predstavuje peňažné plnenie určené na pokrytie nákladov spojených s potrebami, starostlivosťou a výživou maloletej B., a nemožno ho považovať za príjem výrazne zlepšujúci príjmové pomery matky. Naopak ide o plnenie si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej B.. Odvolací súd zhodne s matkou uvádza, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a dospel aj k správnemu právnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre zvýšenie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery. U maloletého C. okresný súd zvýšil výživné o sumu 103,61 €. Pokiaľ po dobu 6 mesiacov od 01. 04. 2015 do 31. 09. 2015, platil otec výživné na maloleté dieťa v dovtedy určenej výške po 66,39 €, vznikol otcovi dlh na výživnom vo vzťahu k maloletému XXX vo výške 621,66 € (6 x 103,61 €), ktorý okresný súd v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € spolu so splátkami bežného výživného. Rozhodnutie okresného súdu ohľadne výšky zameškaného výživného je preto vecne správne. Otec maloletého navyše výšku zmeškaného výživného určenú súdom ani nijakým spôsobom nespochybnil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.