Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206006 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415206006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletú W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky V. Y., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. C. XXX/X, XXX XX R. nad C. a otca O. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, XXXXX C., D., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7P/14/2015-33 zo dňa 01. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. o zvýšení výživného zo sumy 83,- Eur na 160,- Eur mesačne počnúc mesiacom jún 2015 potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu vo výroku III. mení tak, že zročné výživné za obdobie od mesiaca jún 2015 do 29. 06. 2016 vo výške 315,- Eur povoľuje otcovi splácať po 20,- Eur spolu s bežným výživným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod sankciou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 83,- na 160,- Eur mesačne počnúc mesiacom jún 2015 (prvý výrok), ktoré zvýšené výživné je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred pod následkom výkonu rozhodnutia (druhý výrok), zročné výživné za obdobie od mesiaca jún 2015 do mesiaca február 2016 vrátane vo výške 693,- Eur povolil otcovi splácať po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok (tretí výrok), pričom týmto rozhodnutím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8P/119/2008 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti (štvrtý výrok); o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (piaty výrok). Rozhodnutie odôvodnil tým, že posledná úprava výživného na maloleté dieťa bola prevedená pred 8 rokmi a samotná táto skutočnosť nesporne odôvodňuje a preukazuje zvýšenie nákladov na krytie potrieb maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide. Za toto obdobie nesporne došlo v súvislosti s fyzickým rastom, ale i zvýšením nákladov na ošatné a stravné k podstatnej zmene pomerov na krytie potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je navyše ženského pohlavia. Zároveň súd konštatoval závažnejšiu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s nástupom do 9. ročníka základnej školy v spojení s nutnosťou krytia potrieb záujmovej činnosti mimoškolskej, ale i v rámci školskej výučby. K podstatnejšej zmene pomerov na strane matky maloletého dieťaťa nedošlo; v čase predchádzajúceho rozhodovania mala tiež dve vyživovacie povinnosti, výška jej príjmu od posledného rozhodovania mierne stúpla; po zaplatení potrebných výdavkov a nutných platieb jej zostáva len minimálna suma finančných prostriedkov na mesiac. Rodinný príjem matky a dvoch maloletých detí nie je zvyšovaný eventuálnym príjmom ďalšieho partnera; matka dlhodobo poskytuje osobnú starostlivosť o dieťa, o ktoré v konaní ide. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, pričom prihliadol aj na odôvodnené pomery na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, čím došlo k zvýšeniu nákladov i na jeho strane. Prihliadnuc na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, pričom otec dieťaťa je na vrchole fyzických a psychických síl, súd pri zohľadnení názorov obidvoch rodičov ako i kolízneho opatrovníka ustálil výšku vyživovacej povinnosti na sumu 160,- Eur. Keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné rozhodovanie o zmene výšky vyživovacej povinnosti, stanovil vyššie výživné odo dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom matka podala návrh na súd, t. j. od mesiaca jún 2015, v súvislosti s čím vzniklo zameškané výživné za obdobie mesiacov jún 2015 až február 2016 vo výške 693,- Eur, ktoré vzhľadom na osobné a majetkové pomery umožnil otcovi splácať po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý ho žiadal zmeniť v časti výživného a zročného výživného. Síce dokáže zaplatiť výživné 160,- Eur, ale už nebude môcť prispievať nad rámec súdom stanoveného výživného, teda nebude môcť dcére kúpiť žiadne darčeky, oblečenie, školské potreby ani peňažné dary. On od roku 2008 platil výživné nie vo výške 83,- Eur, ale 125,- Eur a to až do decembra 2015, kedy prvýkrát poslal 145,- Eur, ktoré platí aj v súčasnosti, preto nedoplatok na výživnom nemôže predstavovať sumu vypočítanú súdom, ale maximálne 270,- Eur, ktoré požiadal, aby mu súd umožnil splácať po 20,- Eur spolu s bežným výživným. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov potvrdil: Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 77 ods. 1 posledná veta citovaného zákona, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť o subjektívne, ale aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových a celkových majetkových pomerov a výdavkov. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Zmenu rozhodnutia o výživnom ako v budúcnosti zročných dávok pripúšťa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 163 ods. 1 O. s. p.; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3). Životné náklady maloletého dieťa sa pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania konkrétnych výdavkov samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Životné náklady sa nezvýšili len maloletému dieťaťu, ale aj rodičom, čo je spôsobené všeobecným nárastom cien a zvýšením inflácie. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa je čiastočne dôvodné. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a z tohto vyvodil aj správny právny záver; k pochybeniu došlo vo výpočte dlžného výživného. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správne zisteného skutkového stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie posledných 8 rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre maloleté dieťa. Zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, keď konštatoval, že maloletá Dominika je aktuálne žiačkou 9. ročníka II. základnej školy v I.nad C.. Zdravotný stav maloletej je čiastočne narušený nutnosťou používania dioptrických okuliarov, s čím sú zvýšené náklady na krytie jej potrieb. Popri školskej dochádzke sa maloletá venuje záujmovej činnosti, napríklad futbalu v rámci výučby, ako aj rozšírenej práci s počítačom, v súvislosti s čím bolo potrebné zakúpiť počítačovú zostavu; stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačne stravné predstavuje okolo 22,- Eur; v rámci výučby absolvuje výlety mimo územia Slovenskej republiky, za ktoré platí od 80,- do 150,- Eur mesačne. K tomuto odvolací súd len dodáva, že v čase posledného rozhodnutia maloletá W. navštevovala prvý ročník základnej školy, bývala s matkou v dvojizbovom byte v jej vlastníctve; matka pracovala v spoločnosti U. Z. republika s príjmom vrátane daňového bonusu vo výške 10 200,- Sk netto mesačne. Otec maloletej v tom čase pracoval ako živnostník, podnikateľskú činnosť ukončil 17. 10. 2008, za roky 2005 až 2007 vykazoval kladný výsledok hospodárenia, ale od 01. 08. 2008 žije v D., kde aj pracuje. V tomto čase inú vyživovaciu povinnosť, okrem maloletej W., nemal. V súčasnosti má maloletá W. 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy; jej matka pracuje v spoločnosti G., a. s. R. nad C. s príjmom 420,- Eur netto; je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti spolu vo výške 47,- Eur mesačne, pretože má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej O., nar. XX. XX. XXXX, ktorej otec platí na ňu výživné 90,- Eur mesačne. Spolu s deťmi žije v dvojizbovom byte v jej vlastníctve, disponuje starším osobným motorovým vozidlom, za služby spojené s užívaním bytu ako aj na inkaso platí 180,- Eur mesačne; spláca účelovú pôžičku (od banky T.) a hypotekárny úver (čerpaný vo výške 23 000,- Eur so zostatkom 13 000,- Eur) mesačne po 250,- Eur. Zmenu pomerov na strane otca predstavuje skutočnosť, že žije a pracuje v D. s príjmom 1 860,- Eur brutto, z ktorého platí poplatky za štúdium (semester 425,- Eur), na cestu do práce (denne 40 km) mesačne 130 - 200,- Eur; žije v spoločnej domácnosti so svojou novou rodinou, kde jeho manželka tiež študuje formou denného štúdia medicínu, náklady na jej štúdium predstavujú 339,- Eur za semester; náklady na stravné v rodine predstavujú 600,- Eur mesačne; okrem manželky mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi R., nar. XX. XX. XXXX. Nehnuteľný majetok resp. hnuteľný majetok väčšieho rozsahu nevlastní; návštevy maloletej W., resp. svojich rodinných príslušníkov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov neabsolvuje. Vychádzajúc z odvolacích námietok otca krajský súd konštatuje, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa ako aj na skutočnosť, že končí povinnú základnú školskú dochádzku a bude sa pripravovať ďalším štúdiom na prípravu svojho povolania je namieste určenie výživného vo výške 160,- Eur mesačne. Matka síce pôvodne svojím návrhom žiadala priznať výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ale proti rozsudku sa neodvolala. Aj podľa názoru krajského súdu otec je schopný bez ujmy na výžive jeho ďalšieho maloletého dieťaťa ako aj ujmy jeho vlastnej platiť výživné vo výške 160,- Eur na maloletú W., keď ide v podstate o výživné vyššie len o 15,- Eur oproti výživnému, ktoré platil doposiaľ. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca, že pri takto určenom výživnom nebude už schopný kupovať dcére darčeky, pretože ide o minimálny rozdiel súm na mesiac, ktorá mu skutočne nemôže brániť pri dobrej vôli prispieť pri príležitosti jej sviatkov, či Vianoc inak, ako vo forme súdom stanoveného výživného. Na zachovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom nie je nevyhnutné kupovať drahé dary (matka uviedla na pojednávaní, že otec kúpil dcére potápačskú súpravu); dôležité je, aby dcéra vnímala, že otec má o ňu záujem. Prvostupňový súd teda správne určil výšku výživného, preto krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. potvrdil. Aj krajský súd zhodne s okresným mal za to, že zo spisu nevyplývajú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby bolo potrebné určiť výživné spätne pred podaním návrhu (19. 05. 2015); keďže je potrebné vychádzať zo zmeny pomerov, resp. od podania návrhu, okresný súd správne ustálil počiatok zmenenej vyživovacej povinnosti mesiacom jún 2015, ako mesiacom nasledujúcim po podaní návrhu matkou. Odvolanie otca je však dôvodné voči tretiemu výroku rozsudku, ktorým okresný súd vyčíslil zročné výživné. Matka už v návrhu uvádzala, že otec platí výživné nie vo výške 83,- Eur, ale vo výške 125,- Eur. Z obsahu spisu vyplýva, že otec platil výživné v takejto výške z dôvodu, že splácal dlh na výživnom, vyčíslený v roku 2008, a neskôr už príkaz v banke nezmenil. Od decembra 2015 vrátane otec platí výživné vo výške 145,- Eur mesačne, čo vyplýva aj z listinných dokladov, obsiahnutých v spise (viď č. l. 46 až 48 spisu), ale aj z písomných vyjadrení obidvoch rodičov. V súvislosti s tým potom vyčíslený dlh na výživnom okresným súdom vo výške 693,- Eur, ktorý vychádza z rozdielu novourčeného výživného 160,- Eur a pôvodného výživného 83,- Eur nie je správny (správna výška do rozhodnutia okresným súdom bola 255,-Eur), pretože rozdiel medzi pôvodne určeným, ale v skutočnosti plateným výživným 125,- Eur (od júna 2015 do novembra 2015) a 145,-Eur (od decembra 2015 do februára 2016) predstavuje 255,- Eur /160-125=35x6 mesiacov=210/+/160-145=15x3 mesiace=45/; 210+45=255 Eur). Keďže v dôsledku odvolania otca krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, zročné výživné za obdobie od júna 2015 do 29.06.2016 vrátane (t.j. do rozhodnutia krajského súdu) potom predstavuje spolu 315,- Eur (/160-125=35Eurx6 mesiacov=210/+/160-145=15x7 mesiacov=105/), ktoré súd povolil otcovi splácať v súvislosti so žiadosťou v odvolaní po 20,- mesačne spolu s bežným výživným pod sankciou straty výhody týchto splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okresný súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal (§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.); zo spisu vyplýva, že návrh na prisúdenie trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. ani podaný nebol, aj v tejto časti je rozsudok okresného súdu správny. Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.