Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212035 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212035.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa K. P., nar. XX. XX. XXXX, IČO: 33 323 518, Dolná Ždaňa 82, Hliník nad Hronom, zast. JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom 1, IČO: 42 305 233, proti odporcovi Obec Dolná Ždaňa, IČO: 00 320 595, Dolná Ždaňa 46, Dolná Ždaňa, zast. Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., A. Hlinku 736/3, Žiar nad Hronom, pracovisko Nám. Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o zaplatenie 38 583,09 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 8. januára 2016, č. k.: 4C/394/2015 - 95, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 38 583,09 € s príslušenstvom. Súdny poplatok z návrhu predstavuje 2314 €. Navrhovateľ súčasne s podaním návrhu požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Aplikujúc § 138 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní zohľadnil, že navrhovateľ je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez podpory v nezamestnanosti, jeho manželka je nezamestnaná bez príjmu, má 2 zaopatrené detí. Je bezpodielovým spoluvlastníkom dvoch rodinných domov s pozemkami v katastrálnom území J. Z. zapísanými na LV č. XXX a XX, ako je vlastníkom dvoch motorových vozidiel Opel Vectra a Iveco Daily rok výroby 2002. Dospel k záveru, že pomery účastníka ako aj charakter uplatňovaného nároku vo vzťahu k výške súdneho poplatku odôvodňujú priznanie oslobodenia v jednej polovici, keď prihliadol na to, že uplatnený nárok má základ v podnikateľskej časti navrhovateľa. Proti uzneseniu sa odvolal navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie zmeniť tak, že súd mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov vo vyššej miere, resp. ho oslobodí od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Rozhodnutie považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia. Taktiež nemá oporu v skutkovom stave. Dôvody uvádzané v rozhodnutí považoval len za všeobecne formulované, nie je zrejmé, akou právnou úvahou sa riadil a nekorešpondujú so skutkovým stavom. Je nezamestnaný, bez podpory v nezamestnanosti, jeho manželka je taktiež nezamestnaná bez príjmu. Z príloh žiadosti aj zo samotnej žaloby muselo byť zrejmé, že sa do tejto situácie dostal aj v dôsledku dlhodobého neriešenia situácie zo strany odporcu, keď do objektu v nájme investoval značné finančné prostriedky. Okrem staršieho domu na bývanie a druhého, ktorý používal ako dielňou, dvoch starších áut, nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty. To, že spor vznikol na základe jeho podnikateľskej činnosti, nie je argumentom pre takú výšku poplatku, ako ustálil vyšší súdny úradník, pretože z daňového priznania je zrejmé, že sa mu v podnikaní nedarilo, situácia sa stala neúnosnou, prestal vládať platiť odvody, čo vyústilo do pozastavenia živnosti. V súvislosti s podnikaním mu vznikli dlhy, ktoré nevládze splácať. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, sudca v predkladacej správe uviedol, že podľa ustanovenia § 374 ods. 4 veta druhá O. s. p. nemieni v celom rozsahu vyhovieť odvolaniu podanému voči uzneseniu okresného súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ na základe nájomnej zmluvy zo dňa 09. 02. 1995 sa stal nájomcom nehnuteľnosti - Stará škola, parc. č. X za účelom zriadenia stolárskej prevádzky. Doba trvania nájmu bola dohodnutá na 3 roky, následne došlo k uzavretiu novej zmluvy dňa 02. 01. 1998 na 1 rok. K tejto zmluve boli následne podpisované dodatky. Z toho vyplýva, že navrhovateľ sa venoval podnikaniu minimálne od tejto doby, teda dlhodobo. V tlačive na dokladovanie pomerov účastníka konania podľa § 138 ods. 2 O. s. p. okrem iného uvádza, že bol nútený prepustiť zamestnanca, prestali stíhať zákazky, čo viedlo k prehĺbeniu jeho zlej finančnej situácie a hospodárskym výsledkom je už 3. rok strata. Je zrejmé, že pred troma rokmi nebol v strate, podnikateľskú činnosť vykonával po dlhšiu dobu. Z pripojených dokladov vyplýva, tak ako to zistil prvostupňový súd, že navrhovateľ je vlastníkom dvoch rodinných domov a pozemkov. V tlačive navrhovateľ uviedol, že na parcele čísloXXXX. sa nachádza stavba z roku 2003 a na parcele číslo XXX/ X stavba z roku 1960. Dňa 07. 12. 2012 navrhovateľ s manželkou uzatvoril zmluvu o poskytnutí úveru číslo 259704 vo výške 29 000 €, a to na rekonštrukciu nehnuteľností, rodinného domu v J. Z., súpisné číslo XX na parcele číslo CKN číslo XXX/X zapísaného na LV č. XX vedeného Správou katastra Z. nad V. v katastrálnom území J. Z.. Dňa 19. 07. 2012 navrhovateľ s manželkou uzatvorili zmluvu o spotrebnom úvere číslo 703195 vo výške 105 500 €, účelu úveru bola údržba nehnuteľností, splatenie úverov na bývanie po splatení ostatných úverov. Ako objekt úveru sú uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území J. Z., stavba súpisné číslo XX postavená na parcele číslo XXX/XX - rodinný dom. I napriek tvrdeniu navrhovateľa, že sa mu v podnikaní nedarilo, neprimerane sa zadlžil, finančné prostriedky neboli investované priamo do podnikania, ale je zrejmé, že boli investované do nehnuteľnosti, dvoch rodinných domov, a to v roku 2012. Taktiež je zrejmé, že navrhovateľ si neplnil svoje priebežné finančné povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Odvolací súd poukazuje na to, že v procese skúmania majetkových pomerov žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je rozhodujúci momentálny stav jeho finančných a iných majetkových aktivít, pričom momentálna nedisponibilnosť peňažnými prostriedkami nie je v podnikaní javom zriedkavým a neodzrkadľuje celkové pomery žiadateľa - podnikateľa. Navrhovateľ nepreukazoval, aký príjem dosahoval v priebehu svojho podnikania a vzhľadom na dĺžku trvania jeho podnikania a predmet podnikania zrejme nevykazoval len stratu v podnikaní. Súd zdôrazňuje, že každý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať, či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné. V tomto zmysle krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 28/2000 ZSP, kde najvyšší súd konštatoval, že „nemožno dôsledky podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto totiž boli neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným“. Podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 6Sžo/248/2010). V tlačive na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľ uvádza, že v dôsledku dlhšie trvajúceho neriešenia zo strany obce sa dostal do zlej finančnej situácie a musel opustiť prenajaté priestory, pričom mu nebolo ponúknuté žiadne riešenie. Prestali stíhať zákazky. V odvolaní však poukazuje na to, že vlastní starší dom na bývanie a druhý, ktorý používal ako dielňu. Nie je pravdou, že dom na bývanie by mal byť starší, pretože stavba, ktorá sa nachádza na parcele číslo XXX/XX je z roku 2003, teda nie staršia, ktorú zrejme aj zhodnotil, keďže bol poskytnutý účelový úver aj na túto nehnuteľnosť. Ide o finančné prostriedky nemalej hodnoty, ktoré prešli do jeho vlastníctva, neboli vnesené do podnikania, rodená a zveľadenie vlastného majetku. V takomto prípade odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd dostatočne zohľadnil súčasnú situáciu navrhovateľa, keď ho oslobodil od platenia súdnych poplatkov v rozsahu jednej polovice, ktorá zodpovedá skutočnosti, že navrhovateľ je podnikateľom - fyzickou osobou. Argument, že za dňového priznania je zrejmé, že sa mu v podnikaní nedarilo, nepreukazuje, že tak tomu bolo počas celej doby podnikania. Nie je účelom, aby súd podrobne skúmal účtovníctva navrhovateľa z dôvodu rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov z dôvodu hospodárnosti konania, jeho finančnú disciplínu ako aj správnosť vedenia účtovných dokladov. Odvolací súd stotožniac sa so závermi prvostupňového súdu jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.