Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/302/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212035 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212035.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa K. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Z. XX, XXX XX V. nad V., IČO: 33 323 518, právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Slašťanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi Obec Dolná Ždaňa, IČO: 00 320 595, Dolná Ždaňa 46, 966 02 Dolná Ždaňa, právne zastúpenému Advokátska kancelária Líška & Partners s. r. o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, v konaní o zaplatenie 38 583,09 € s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/394/2015-108 zo dňa 15. 04. 2016, r o z h o d o l : Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania m e n í t a k , že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 016,11 €, na účet jeho právneho zástupcu, vedený vo P. banke, pobočka Z. nad V., č. ú.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, V. S.: XXXXXX, do troch dní. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 258,36 €, na účet jeho právneho zástupcu, vedený vo P. banke, pobočka Z. nad V., č. ú.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, V. S.: XXXXXX, do troch dní. Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo vške 38 583,09 €. Okresný súd aplikujúc ust. §-u 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte len ,,Zákon o súdnych poplatkoch“) konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie odporca. Odvolaním napadol výrok uznesenia, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok v poradí II.). S uvedeným rozhodnutím odporca nesúhlasil a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania aplikujúc ust. §-u 146 ods. 2 O. s. p. veta prvá, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobu považuje naďalej za dôvodne podanú, pričom je nutné rozlišovať dôvody zastavenia konania. Ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. sa explicitne vzťahujú na späťvzatie návrhu, ku ktorému späťvzatiu v prejednávanej veci nedošlo. Pokračovať v konaní by však bolo vzhľadom na finančnú situáciu navrhovateľa finančne neúnosné, pričom aj pred podaním žaloby a aj po podaní žaloby sa tento snažil dohodnúť mimosúdne. Poukázal i na to, že pre priznanie trov konania je potrebné skúmať aj tú skutočnosť, či boli trovy konania účelne vynaložené. Pokiaľ teda zo strany súdu nebola odporcovi žaloba doručená, za tejto procesnej situácie sa uplatnenie náhrady trov javí ako snaha o umelé navyšovanie trov. Priznanie takejto náhrady za daných okolností by mohlo byť v rozpore so zásadou materiálneho právneho štátu, kde majú súdy rozhodovať nie len formalisticky, ale v súlade so zásadou všeobecnej spravodlivosti. Na záver poukázal aj na ust. §-u 150 O. s. p. a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie odporcu viazaný rozsahom ako i dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým okresný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov: Z ustanovení § 146 ods. 1 a 2 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Osobitne potom uvádza, že ak sa dôvodne podaný návrh vzal späť pre správanie odporcu, je povinný uhradiť jeho trovy odporca. To znamená, že ak sú dané dôvody uvedené v zmysle ust. §-u 146 ods. 2 O. s. p., nemožno aplikovať ust. §-u 146 ods. 1 O. s. p. Nakoľko dôvody uvedené v ust. §-u 146 ods. 2 O. s. p. sú alternatívne a každý z týchto dôvodov má za následok zastavenie konania, je treba ustáliť aj vnútorný vzťah týchto dôvodov. Dôvod spočívajúci v späťvzatí návrhu na začatie konania ako dôsledok správania sa odporcu vo vzťahu k všeobecne vyjadrenému dôvodu prvej vety tohto ustanovenia vyjadruje špecifický dôvod zastavenia konania. Z uvedeného vyplýva záver, podľa ktorého: 1) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania odporcu, avšak iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania. 2) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní, súd zaviaže na náhradu trov konania navrhovateľa. 3) Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku zavinenia, teda správania sa niektorého z účastníkov konania, ktoré nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, súd zaviaže na náhradu trov konania toho z účastníkov, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, t. j. správal sa tak, že súd nemal inú možnosť, ako konanie zastaviť. Až v ostatných prípadoch skončenia konania súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal voči odporcovi návrh o zaplatenie 38 583,09 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Spolu s návrhom súčasne navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu nízkeho príjmu a jeho nepriaznivej finančnej situácie. O žiadosti navrhovateľa o oslobodenie platiť súdne poplatky rozhodol okresný súd uznesením č. k. 4C/394/2015-95 zo dňa 08. 01. 2016. Okresný súd týmto uznesením priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sčasti, a to v rozsahu 1-ice. Následne podal navrhovateľ proti uzneseniu okresného súdu, ktorý ho z povinnosti platiť súdne poplatky oslobodil sčasti, a to v rozsahu 1-ice, odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/70/2016-103 zo dňa 24. 02. 2016 uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd navrhovateľovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 1-ice, potvrdil. Až na základe tohto rozhodnutia bol opätovne navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktorá výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 23. 03. 2016. Keďže navrhovateľ na predmetnú výzvu nereagoval a súdny poplatok za návrh nezaplatil, došlo v dôsledku jeho správania - nezaplatením súdneho poplatku z návrhu k zastaveniu konania. Počas rozhodovania okresného súdu o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov bola právnemu zástupcovi odporcu doručená žaloba spolu s prílohami dňa 07. 12. 2015 (viď doručenka z č. l. 93 spisu). Plnomocenstvo zo strany odporcu voči jeho právnemu zástupcovi bolo udelené dňa 28. 10. 2015 (č. l. 94 spisu). Odporca reagujúc na súdom doručenú žalobu zaslal okresnému súdu podanie zo dňa 28. 01. 2016, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 29. 01. 2016, v ktorom sa podrobne vyjadril k návrhu navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vyjadrení právny zástupca odporcu výslovne uviedol, že žiadny nárok navrhovateľa neuznáva a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vzhľadom na obdobie, kedy malo dôjsť k predmetným investíciám, ktoré však neuznal. Navrhol, aby okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, je možné konštatovať, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku zavinenia správania sa navrhovateľa, ktoré síce nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, avšak navrhovateľ svojim konaním - nezaplatením súdneho poplatku z návrhu procesne zavinil zastavenie konania, teda správal sa tak, že súd nemal inú možnosť, ako konanie zastaviť (bod 3 vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho súdu). Odvolanie odporcu považoval odvolací súd za dôvodné, pričom neuznal námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že by odporcom uplatnené trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania neboli vynaložené účelne. Z obsahu spisu totiž bez pochýb vyplýva, že odporcovi bola zo strany súdu riadne doručená žaloba, a na tomto skutkovom základe odporca zaslal súdu vyjadrenie k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ide o trovy, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie práv odporcu. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), pretože odporca po tom, ako mu bola doručená žaloba zo strany navrhovateľa, na túto reagoval, účelne bránil svoje práva, ak v písomnom vyjadrení k žalobe konkrétne argumentoval, na základe akých skutočností a konkrétnych okolností nárok navrhovateľa neuznáva. Skutočnosť, že následne došlo k zastaveniu konania v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu navrhovateľom, nemôže byť na jeho ťarchu, ak právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, či štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavným významom práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti preto odvolací súd konštatuje, že odporca v konaní využil svoje právo byť zastúpený v konaní advokátom, ktorý v príčinnej súvislosti s podanou žalobou na túto reagoval, podal voči nej písomné vyjadrenie s bližším odôvodnením, na základe čoho žalobu nepovažoval za dôvodnú, teda poskytol právnu pomoc účastníkovi konania účelne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania (výrok v poradí II.) zmenil tak, že navrhovateľovi, ktorý zavinil zastavenie konania napriek tomu, že nespočívalo v späťvzatí návrhu na začatie konania, ale správal sa tak, že súd nemal inú možnosť ako konanie zastaviť, ak nezaplatil súdny poplatok z návrhu (po jeho čiastočnom oslobodení z povinnosti platiť súdne poplatky v celom rozsahu), uložil povinnosť nahradiť odporcovi účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za 1. prevzatie a príprava veci - dňa 09. 12. 2015 vo výške 499,57 € a 2. vyjadrenie k žalobe - 29. 01. 2016 vo výške 499,57 €, v zmysle §-u 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len ,,vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky + 2krát režijný paušál, a to 1 x vo výške 8,39 € za rok 2015 a 1 x vo výške 8,58 € za rok 2016 v zmysle §-u 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 1 016,11 €, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. §-u 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní. Odvolací súd neuznal ako účelne vynaložené trovy konania - trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon - porada dňa 02. 03. 2016, ak z obsahu spisu nevyplýva, že k uvedenej porade medzi odporcom a jeho právnym zástupcom došlo, záznam o vykonaní porady nie je obsahom spisu, pričom od prevzatia veci právnym zástupcom dňa 09. 12. 2015 až do zastavenia konania nedošlo k zmene právneho stavu, na základe ktorého by bola opätovná porada nevyhnutná. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým okresný súd konanie zastavil (výrok v poradí I.) je uznesenie okresného súdu nedotknuté, nakoľko nebolo napadnuté odvolaním účastníkov konania (§ 206 ods. 3 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §-u 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 29. 04. 2016 v zmysle §-u 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky, a to vo výške 249,78 € + režijný paušál vo výške 8,58 € v zmysle §- u 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 258,36 €, ktoré trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. §-u 149 ods. 1 O. s. p., do troch dní. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.