Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/174/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415212574 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415212574.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky M. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. XX/XX, K. Z., občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Peter Krchnák, advokát, Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, proti manželovi U. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, občan K., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/428/2015 -13, zo dňa 13. januára 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 66,00 eur v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p., z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky vo veci konať. Ide o konanie, ktorého účastníkmi je občan členského štátu Európskej únie (navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky) a občan nečlenského štátu Európskej únie (manžel navrhovateľky je občanom Brazílie). Súd právne vec posudzoval podľa ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (Nariadenie), najmä čl. 3 bod 1, kde sú alternatívne zakotvené viaceré princípy určenia právomoci členského štátu EÚ, ktorého súdy majú právomoc a tieto princípy sú zároveň výlučné v tom zmysle, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt v členskom štáte alebo ktorý je štátnym občanom členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s Nariadením. Pritom súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že účastníci konania nemali spoločné bydlisko na území v Slovenskej republike, ale mali spoločné bydlisko vo Z. K. až do roku 2014, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, ktoré skutočnosti sú súdu známe z iného konania totožných účastníkov vedeného na tomto súde pod sp. zn. 18C/197/2015. Manžel má obvyklý pobyt vo Z. K., resp. v K.. A navrhovateľka nepreukázala splnenie niektorej z alternatív pre určenie právomoci uvedených v čl. 3 bod 1 Nariadenia, resp. že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej 6 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania, resp. účastníci konania nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a ani jeden z nich tu nebýva, preto súd dospel k záveru, že nemá právomoc. Podľa názoru súdu právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Keďže podľa čl. 3 nariadenia majú právomoc súdy iného členského štátu, potom tunajší súd nemohol založiť svoju právomoc na vnútroštátnom práve (čl. 7 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003). 3. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie súdu je predčasné. Súd nevykonal základné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne je zistenie súdu lustráciou pobytu účastníkov v registri obyvateľov, že ani jeden z účastníkov nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (str. 2 uznesenia), pretože navrhovateľka má trvalý pobyt v K. Z., na ulici Q. O. XX/XX, čo preukazuje originálom potvrdenia o trvalom pobyte na tejto adrese od 29.11.1994 (potvrdenie Mesta K. Z. zo dňa 03.02.2016) a fotokópiou jej občianskeho preukazu vydaného dňa 15.05.2015, kde má uvedenú rovnakú adresu trvalého pobytu. Napriek tomu, že navrhovateľka uviedla v návrhu túto adresu ako svoj trvalý pobyt, súd si túto informáciu nepreveril priamo dotazom na ňu, resp. ju nekonfrontoval s opačným zistením súdu. Súd tým navrhovateľke odňal možnosť konať pred súdom a vyvrátiť chybné dokazovanie. Pritom trvalý pobyt navrhovateľky v Slovenskej republike je v otázke posudzovania právomoci slovenských súdov rozhodujúci. 4. Okresný súd nevykonal dokazovanie ani ohľadne ostatných skutočností rozhodujúcich na určenie právomoci slovenských súdov, vôbec nedal navrhovateľke možnosť sa k veci vyjadriť, či už písomne alebo na vytýčenom pojednávaní, napriek tomu na strane 3 napadnutého uznesenia konštatuje, že navrhovateľka nepreukázala, že by mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej 6 mesiacov pred podaním návrhu na začatie konania. Pokiaľ súd vychádza z návrhu navrhovateľky podanom v konaní sp. zn. 18C/197/2015, tento bol podaný už 28.05.2015, pričom súd pri rozhodovaní má vychádzať zo skutkových okolností platných v čase vynesenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Na ustálenie skutočnosti, kde navrhovateľka bývala pred podaním návrhu nestačí dohad o tejto skutočnosti z adresy na doručovanie uvedenej v predchádzajúcom návrhu, ale je nutné túto okolnosť objektívne ustáliť aj z iných dôkazov a súd má umožniť navrhovateľke takéto dôkazy predložiť. 5. Okresný súd vylúčil čl. 7 Nariadenia ohľadom zostatkovej právomoci konštatovaním, že právomoc konať vo veci rozvodu účastníkov konania má súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Súd v rozhodnutí neuviedol, na základe ktorých ustanovení Nariadenia dospel k takémuto záveru a ktoré dôkazy a preukázané skutkové okolnosti ho videli k takémuto záveru. Podľa čl. 3 ods. 1 Naradenia mal súd v tejto súvislosti skúmať minimálne obvyklý pobyt a bývanie navrhovateľky, ako dve odlišné kategórie a každú zvlášť. Čl. 7 Nariadenia má zásadný význam z toho pohľadu, aby sa nestalo, že súd Slovenskej republiky odkáže navrhovateľku na súd Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a ten po vykonanom dokazovaní zistí, že tiež nemá právomoc. 6. Navrhovateľka poukazuje na to, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté v Slovenskej republike, podľa práva Slovenskej republiky, navrhovateľka je štátna občianka Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, manžel navrhovateľky nie je štátny príslušník štátu Európskej únie a ani v ňom nemá obvyklý pobyt. Napriek tomu okresný súd štátu, ktorého je navrhovateľka štátna občianka túto odkazuje bez dostatočného dokazovania na súdy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Podľa názoru navrhovateľky prioritne treba v danom prípade použiť čl. 7 ods. 2 Nariadenia a určiť právomoc súdu SR podľa vnútroštátneho práva. Bude tým dosiahnutá ochrana navrhovateľky ako štátnej príslušníčky štátu EÚ proti odporcovi, ktorý je v Brazílii a v EÚ nemá povolenie na pobyt a ani sa v nej nezdržiava. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 8. Predmetný návrh bol na súd podaný dňa 20.11.2015. Okresný súd rozhodol o zastavení konania dňa 13.01.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.). Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané dňa 09.02.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb.. Zákon č. 99/1963 Zb. Nahradili ho tri procesné kódexy, a to okrem uvedeného CSP, aj zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) a zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), taktiež účinné od 01.07.2016. 9. Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. V zmysle § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že navrhovateľke treba dať za pravdu v tom, že keď okresný súd v danom prípade ustálil skutočnosť kde navrhovateľka bývala pred podaním návrhu na súd bez toho, aby navrhovateľku vypočul, alebo bez písomnej výzvy, aby sa vyjadrila k jej obvyklému pobytu v rozhodnom čase a predložiť o tom súdu dôkazy, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, na realizáciu procesných práv a povinností priznaných jej Civilným sporovým poriadkom (pred 01.07.2016 Občianskym súdnym poriadkom), ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť, a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená. Potom zároveň nedošlo k zisteniu čo najobjektívnejšieho skutkového stavu pre určenie právomoci súdu konať vo veci rozvodu manželov, keďže okresný súd sa bez ďalšieho zisťovania a preverovania (ako je vyššie uvedené, napr. vypočutím navrhovateľky, alebo písomnej výzvy .....) spoľahol iba na tvrdenia navrhovateľky uvedené v pripojenom spise 18C/197/2015 (v právoplatne skončenom konaní, ktoré konanie začalo dňa 28.05.2015) a na okresným súdom vygenerovaný taký výsledok v Registri obyvateľov (ID správy 1011), že zadaným podmienkam nevyhovuje žiaden záznam pokiaľ ide o obidvoch účastníkov, t.j. o navrhovateľku a taktiež jej manžela, ohľadom ich pobytu v Slovenskej republike. (K tomu treba uviesť, že lustrácia v registri obyvateľov zjavne nebola okresným súdom správne vykonaná, keď výsledok lustrácie vykonanej v uvedenom registri obyvateľov dňa 14.09.2016 odvolacím súdom svedčí o tom, že navrhovateľka je prihlásená na trvalý pobyt v A. Z. na ul. Q. O. XX/XX od 01.03.1990). Iné zisťovania ohľadom miesta obvyklého pobytu navrhovateľky (za bydlisko sa považuje miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvale) okresný súd v tomto konaní nevykonal - teda konkrétne ohľadom jej prípadného obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v rozhodnom čase (čl. 3 bod 1 Nariadenia - najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu). 14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože sú splnené zákonné predpoklady ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).