Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43CoSr/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415896038 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415896038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. č. XXX, zast. AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho č. 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava 26, IČO: 35 807 598 o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7CSr/1/2015-64 zo dňa 26. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7CSr/1/2015-64 zo dňa 26. októbra 2015 v jeho záhlaví o p r a v u j e tak, že správne označenie obchodného mena právneho zástupcu žalobcu je AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o. namiesto AK JUDr. Peter, s. r. o. a v prvej a druhej výrokovej vete o p r a v u j e tak, že správny dátum vydania rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Rozhodcovský súd v Bratislave, Karloveské rameno č. 6, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 19103/14 je 14.04.2015, namiesto nesprávne uvedeného dátumu 15.04.2015. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7CSr/1/2015-64 zo dňa 26. októbra 2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zrušil okresný súd rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu - Rozhodcovský súd v Bratislave, Karloveské rameno č. 6, 841 04 Bratislava, vydaný pod sp. zn. SR 19103/14 dňa 15.04.2015, správne 14.04.2015. Zároveň odložil jeho vykonateľnosť a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 170,33 Eur na účet právneho zástupcu. 2. Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že dňa 07.12.2012 žalobca ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. V ten istý deň uzavreli zmluvné strany podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 aj nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobca je v úverovej zmluve, rovnako ako v rozhodcovskej zmluve označený menom a priezviskom, rodným číslom, ale aj IČO-m pod č. 37 147 226. Na zabezpečenie návratnosti úveru vystavil žalobca dňa 07.12.2012 blankozmenku, v ktorej súhlasil s úhradou sumy dopísanej žalovaným, vrátane zmenkového úroku 0,25 % denne od 13.09.2014 do zaplatenia na rad žalovaného. Za podmienok dohodnutých stranami sporu dopísal žalovaný neskôr do zmenky sumu 970,75 Eur a dátum začiatku jej úročenia. V pravom hornom rohu zmenky je uvedené číslo XXXXXXXXX, ktoré súhlasí s číslom úverovej zmluvy. 3. Na základe návrhu žalovaného na začatie rozhodcovského konania, ktorý bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 30.11.2014 rozhodol rozhodcovský súd dňa 14.04.2015 o návrhu žalovaného, ktorý si v ňom uplatnil nárok zo zmenky tak, že mu vyhovel a žalobcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 970,75 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 13.09.2014 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 29.10.2014 do zaplatenia, pričom mu povolil splácať žalovanému dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške po 120,- Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na jeho účet. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol žalobcovi doručený dňa 04.05.2015. 4. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že rozhodcovský súd neprihliadol na tú skutočnosť, že žalobca nežiadal o úver na podnikanie a ani ho na podnikanie nepoužil napriek tomu, že prijaté finančné prostriedky sú podľa prehlásenia dlžníka v úverovej zmluve poskytnuté žalovaným na výkon podnikania. Údaj o identifikačnom čísle žalovaného vpísal do úverovej zmluvy žalovaný spolu s číslom občianskeho preukazu a údajom o jeho rodnom čísle z dôvodu identifikácie žalobcu, ktorý trval na tom, že úver si vzal od žalovaného ako spotrebiteľ, čo rozhodcovský súd neskúmal. 5. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že sa rozhodcovský súd nezaoberal obsahom úverovej zmluvy, ktorý je nevyvážený a je v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, keďže žalobca nemal možnosť obsah úverovej zmluvy žiadnym spôsobom ovplyvniť a pokiaľ chcel úver čerpať, musel na podmienky stanovené žalovaným pristúpiť. 6. Okresný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako formulárovú, ktorej obsah žalobca nemohol ovplyvniť, pretože do formulára sa doplnili len jeho osobné údaje, rovnako ako aj do zmluvy o úvere. Rozhodcovská zmluva na jednej strane poskytuje možnosť domáhať sa ochrany práv buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, ktorá možnosť je len teoretická, pretože vo väčšine prípadov sa ochrany svojich práv domáha žalovaný z titulu nesplnenia záväzkov dlžníkov, a preto býva stranou, ktorá podáva návrh na začatie konania a je tak vo výhode oproti dlžníkovi, pretože si môže zvoliť, na ktorý súd takýto návrh podá. Obvykle si zvolí rozhodcovský súd, ktorý aj sám dopredu určí bez toho, že by mohol dlžník voľbu súdu, ako aj rozhodcu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Takto uzavretou rozhodcovskou zmluvou nepochybne dochádza k reálnemu narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. 7. Rozhodcovskú zmluvu posúdil z uvedených dôvodov okresný súd ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom, pretože spĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva sa viaže k spotrebiteľskej zmluve, pričom na jej základe došlo k zhoršeniu zmluvného postavenia žalobcu ako spotrebiteľa, pretože žalobca na jej základe nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu a ani jej obsah, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi na podpis. Žalobca mal možnosť uviesť len svoje osobné údaje a zmluvu podpísať. 8. Podľa názoru okresného súdu mal rozhodcovský súd skúmať opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku podľa predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a to podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa § 52 a nasl. Obč. zák. a prihliadnuť na to, či zmluva o úvere obsahuje všetky v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžadované údaje a či nie je možné spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 9. Keďže rozhodcovský súd vyhovel návrhu veriteľa v celom rozsahu bez toho, aby preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku v ústnom konaní, a to napriek tomu, že žalobca mal postavenie spotrebiteľa, považoval okresný súd rozhodcovskú zmluvu za neplatnú pre rozpor s § 53 ods.4 písm.r), resp. § 53 ods.5 OZ, pretože jej účelom bolo odoprieť žalobcovi ochranu jeho práv, ktoré mu mohli byť poskytnuté v konaní na všeobecnom súde, čím bol daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to spolu s ďalšími dôvodmi, ktorými bolo porušenie zásady rovnosti účastníkov konania podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní a porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Dospel preto k záveru, že sú dané dôvody pre vyhovenie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku 10. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal tú skutočnosť, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 07.12.2012 medzi žalovaným a žalobcom ako podnikateľom, ktorý podnikal pod obchodným menom J. R. a bol v nej označený IČO: 37 147 226 podľa Obchodného zákonníka, preto je potrebné vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdiť ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, pretože ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, a to žalobcom. Tvrdenia žalobcu, že zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba, a nie ako podnikateľ a že úver vzal na súkromné účely žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal. 11. V rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.12.2012 je uvedené, že táto bola uzavretá individuálne, na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Poukázal na § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol platný v čase uzavretia úverovej a rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého majú účastníci rozhodcovského konania rovnaké postavenie a každému z nich sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa názoru žalovaného nedošlo k porušeniu § 17 cit. zák., a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý žalobcovi v tomto konaní doručil všetky písomnosti, a to oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, ako aj výzvy na žalobnú odpoveď spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalovaný navrhol rozhodcu, s ktorým dlžník mohol a nemusel súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom súhlasili s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve, pričom každá zo strán mohla vzniesť námietky voči osobe rozhodcu a navyše v priebehu rozhodcovského konania mohol každý účastník podať námietku predpojatosti a využiť postup podľa § 9 cit. zák. 12. V rozhodcovskej zmluve bola obsiahnutá aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania, keď sa strany dohodli na písomnom konaní, čo nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo aj ústnou formou, ak by o to jedna zo strán požiadala. Nie je možné, aby bola rozhodcovská doložka automaticky považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pokiaľ je táto jasne formulovaná, individuálne dohodnutá a obe zmluvné strany ju podpíšu. Navyše sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky skúma len v sporoch, kde jedná zo strán je spotrebiteľom, a to v takom prípade, ak sa v spotrebiteľskej zmluve vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci, keďže žalobca uzavrel zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu ako podnikateľ, nejedná. 13. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a záverom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 01.04.2016. Uviedol v ňom, že s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca mal v úverovom vzťahu postavenie podnikateľa nesúhlasí a tvrdil, že zmluva o úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to tvrdil už v návrhu, keďže ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú mandatárom žalovaného, ktorej obsah nemohol žalobca ovplyvniť. 15. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky na účel podnikania, je podľa neho zavádzajúce a účelové. Zdôraznil, že je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt a v prípade, že nemá žiadne podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov označený za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. 16. Od žalobcu ako spotrebiteľa nie je možné pri podpisovaní takýchto úverových zmlúv vyžadovať vedomosť o tom, aké právne následky môže mať pre neho podpísanie vopred vyhotoveného formulárového vyhlásenia týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov, ktoré sa navyše nachádza v časti, kde vyžadovaný podpis spotrebiteľa evokuje jeho súhlas s výškou poskytnutého úveru a výškou jednotlivých splátok. Nemôže preto ani predpokladať, že si svoje postavenie môže takýmto vyhlásením zhoršiť, preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutia finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. Sám žalobca prehlásil, že poskytnutý úver použil výlučne na súkromné účely, čo zamýšľal už pri podpise samotnej zmluvy, pričom vo svojom účtovníctve viažucom sa k jeho podnikaniu žiaden úver neeviduje. Zároveň žalobca poukázal na ust. § 54 ods.2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v prípade, ak aby malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka vyslovil tiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015. 17. Za zavádzajúce považoval žalobca konanie žalovaného, keď ho v úverovej zmluve označil aj rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-m, ktorý postup je nutné posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku. 18. K rozhodcovskej zmluve uzatvorenej podľa Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že táto bola uzavretá popri zmluve o úvere, pričom tiež šlo o formulárovú zmluvu, preto má aj táto spotrebiteľský charakter. Rozhodcovská zmluva spôsobuje podľa žalobcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.1 a 4 písm. r) OZ, aj keď je naformulovaná ako výhradná. V podstate spotrebiteľa núti, aby spory zo zmluvy o úvere riešil výlučne pred rozhodcovským súdom, ak sa pre podanie žaloby na rozhodcovský súd rozhodne dodávateľ, v prejednávanej veci žalovaný. Z jej znenia preto vyplýva, že spotrebiteľ sa nemôže vyhnúť konaniu pred rozhodcovským súdom, ak sa sám dodávateľ služby - žalovaný rozhodne podať žalobu proti nemu ako spotrebiteľovi na rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie je pritom pre spotrebiteľa nevýhodnejšie z dôvodu, že v ňom nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, je v ňom kratšia lehota na podanie opravných prostriedkov, trovy rozhodcovského konania sú vyššie a v prípade ústneho konania sa toto neuskutočňuje v mieste bydliska spotrebiteľa. Aj keď bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na osobitnom liste papiera podpísanom zmluvnými stranami, táto skutočnosť sama o sebe nesvedčí o jej individuálnom dojednaní, keďže jej obsah nemohol žalobca zmeniť. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na Stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava bol žalovaným v prejednávanej veci doručený dňa 30.11.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania voči žalobcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní žalovaným s tým, že v návrhu bol označený ako fyzická osoba podnikateľ, ktorý uzavrel so žalovaným dňa 07.12.2012 v tejto veci zmluvu o úvere, ako aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bola založená právomoc vyššie uvedeného rozhodcovského súdu konať o návrhu žalovaného v prejednávanej veci pred rozhodcovským súdom. 21. Žalovaný v tejto prejednávanej veci sa podaným návrhom na rozhodcovskom súde domáhal zaplatenia zmenky vystavenej žalobcom v prospech žalovaného vo forme blankozmenky, v ktorej nebola pri jej vystavení dňa 07.12.2012 vyplnená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia. Žalobca a žalovaný zároveň pri vystavení zmenky uzatvorili dohodu o vyplňovacom práve zmenky, na základe ktorej bol žalovaný v prejednávanej veci oprávnený doplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. 22. Do zmenky vystavenej žalobcom dňa 07.12.2012 doplnil žalovaný zmenkovú sumu vo výške 970,75 Eur, ktorú sa už pri vystavení zaviazal žalobca zaplatiť pri predložení na rad žalovanému. Zároveň sa v zmenke zaviazal zaplatiť mu aj 0,25 % úrok denne od 13.09.2014, ktorý dátum dopísal do zmenky žalobca. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX, čo vyplýva aj z bodu 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej v rovnaký deň. Z obsahu návrhu na začatie rozhodcovského konania podaného žalovaným vyplýva, že žalobca v prejednávanej veci zaplatil na predloženú zmenku pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania sumu 232,- Eur. Rozhodcovský súd zaslal žalobcovi v prejednávanej veci dňa 12.02.2015 žalobu s prílohami a zároveň ho vyzval na vyjadrenie sa do 10 dní od jej doručenia. Rozhodca JUDr. Michal Rašla bol po doručení žaloby Stálym rozhodcovským súdom ustanovený na prejednanie a rozhodnutie veci. 23. Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie veci z § 54b a § 21 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pričom mal za to, že účastníci rozhodcovského konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov. Vo výzve, ktorú zaslal rozhodcovský súd na žalobnú odpoveď žalovanému bol tento poučený riadne o svojich právach a o spôsobe, ako sa má k výzve na žalobnú odpoveď vyjadriť, na ktorú však žalobca nereagoval. Stály rozhodcovský súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, okrem iného aj výpisom žalobcu zo živnostenského registra, pričom dospel k záveru, že podľa dohody o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi žalobca zmenku po jej vyplnení a predložení na zaplatenie nezaplatil. Podľa § 17 ZZŠ č. 191/1950 Sb. voči povinnosti zaplatiť zmenku nevzniesol žiadne námietky. 24. Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným nepovažoval rozhodcovský súd za spotrebiteľskú, preto na ňu nemal dôvod aplikovať všeobecné predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to ani § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. a ani Zákon o spotrebiteľskom úvere pod č. 129/2010 Z.z.. Zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky považoval spolu so zmenkou za platné právne úkony. Zmenkový právny vzťah považoval za vzťah abstraktný, nezávislý na hlavnom právnom vzťahu, pričom možnosť vzniesť kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ žalobca nevyužil. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne uviedol, že tento bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami platne už pri vystavení zmenky, čo ZZŠ nevylučuje a ani nelimituje, preto tento nepovažoval ani za nezákonný, ani za neprimeraný, a to s prihliadnutím na dĺžku omeškania dlžníka. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrhu spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. voči dlžníkovi - v prejednávanej veci žalobcovi, vyhovel v plnom rozsahu. 25. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi tak, ako to vyplýva z fotokópie doručenky založenej na čl. 41 spisu, dňa 04.05.2015. Proti rozhodcovskému rozsudku, s ktorým dlžník Miroslav Psotka nesúhlasil, podal na všeobecný súd žalobu na jeho zrušenie, ktorú doručil dňa 29.05.2015, t.j. v zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní stanovenej lehote. V žalobe predovšetkým tvrdil tú skutočnosť, že zmluvu neuzatvoril ako podnikateľ, ale ako spotrebiteľ, pretože úver nepoužil na podnikanie, ale na súkromné účely. Tým, že žalovaný dopredu pripravil formulár zmluvy o úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, kde sa dopĺňali len údaje o mene a priezvisku, rodnom čísle a čísle občianskeho preukazu bez toho, že by bol žalovaný zdôvodnil, prečo potrebuje dopísať do úverovej zmluvy aj jeho IČO ako podnikateľa. Tento údaj do zmluvy dopísal mandatár, ktorý so žalobcom úverovú zmluvu uzatváral. Tie isté údaje sa potom premietli aj do rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v ten istý deň, pričom obe tieto zmluvy obsahujú v podstate dvojité označenie žalobcu, ktoré je mätúce. 26. Žalobca sa domáha zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods.1 písm. c), g) a j) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil, keď ho považoval za podnikateľa, čím mu uprel práva, ktoré mu ako spotrebiteľovi na základe všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa patria. 27. Žalobca ako jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy preto, že táto napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine, nebola uzatvorená individuálne. Rovnako ako zmluva o úvere bola vopred predpripravená ako formulár, do ktorej žalovaný doplnil len osobné údaje žalobcu a zmluvu mu dal podpísať, pričom ho nijako neinformoval o možných následkoch jej uzavretia napriek tomu, že si jeho prehlásenie ako spotrebiteľa o takomto informovaní v samotnej rozhodcovskej zmluve vymienil. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva je preto podľa názoru žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je zo zákona neplatná. 28. V rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, keď rozhodcovský súd dlhodobo rozhoduje obdobné spory výlučne v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., čím je vážne spochybnená objektivita a nezaujatosť rozhodcov predmetného súdu. 29. Postupom rozhodcovského súdu došlo aj k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, za ktorého sa žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nesporne považuje, a to Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V úverovej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným absentuje dohoda o RPMN, ako aj ďalšie náležitosti, keď mu žalovaný neposkytol pred uzatvorením úverovej zmluvy informácie o druhu spotrebiteľského úveru a keď táto neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods.2 cit. zák., najmä dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, ani úrokovú sadzbu a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, na základe čoho sa podľa § 11 cit. zák. považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. 30. Žalobca tiež poukázal na rozpor výšky odplaty za poskytnutie úveru so zákonom, pretože bola stanovená v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje takmer 100 % z poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným. Takáto dohoda nesporne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 31. Žalovaný považoval zmluvu uzavretú medzi ním a žalobcom za zmluvu, ktorá nemá spotrebiteľský charakter, pretože ju žalobca uzatváral ako podnikateľ, čo vyplýva z jeho označenia v záhlaví úverovej zmluvy, ako aj v záhlaví rozhodcovskej zmluvy, preto podľa jeho názoru nebol žiaden dôvod posudzovať tento vzťah podľa všeobecných predpisov o ochrane práv spotrebiteľa. Žalovaný poskytol žalobcovi úver, z ktorého splatil len časť vo výške 232,- Eur, preto si v rozhodcovskom konaní uplatnil právo na zaplatenie nárokov zo zmenky, a to najmä zmenkovej sumy, ako aj nesplatenej časti úveru, ktorá návratnosť úveru zabezpečovala a ktorú vystavil žalovaný ako blankozmenku so súhlasom pre žalovaného doplniť do nej zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že by sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, ktorý by mal požívať zvláštnu právnu ochranu, keď medzi stranami sporu sa jedná o vzťah obchodnoprávny, vzniknutý medzi dvomi podnikateľmi. 32. Z článku II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.12.2012 vyplýva, že zmluvné strany súhlasili s tým, že budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 07.12.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa v bode 2, čl. I. rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu a v bode 3 cit. čl. sa zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. 33. Z článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. 34. V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy žalobca prehlásil, že s uzavretím zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. 35. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 36. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa ust. 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 38. Odvolací súd zistil, že v záhlaví a vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu došlo k zrejmej nesprávnosti pri písaní obchodného mena advokátskej kancelárie, ktorá ako právny zástupca zastupuje žalobcu v prejednávanej veci, keď súd namiesto označenie obchodného mena právneho zástupcu žalobcu AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o. uviedol len jeho časť, a to AK JUDr. Peter, s. r. o.. a keď v prvej a druhej výrokovej vete uviedol okresný súd namiesto správne uvedeného dátumu vydania rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Rozhodcovský súd v Bratislave, Karloveské rameno č. 6, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 19103/14, ktorým bol deň 14.04.2015 nesprávne deň15.04.2015. a 39. Zistenú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia okresného súdu opravil odvolací súd postupom podľa § 378 ods. 1 CSP a § 224 CSP. 40. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 41. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 42. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol k 30.06.2016 zrušený. Odvolací súd o tomto odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, zachované. 43. Podľa § 54b) ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2015 sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. 44. Podľa § 17 cit. zák. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 45. Podľa § 41 ods.1 cit. zák. v znení účinnom do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 46. Podľa § 40 ods.1 písm. c), g) a j) cit. zák. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 47. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 48. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 49.Podľa ods. 2 cit. ust. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 50. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili alebo na ktorého ustanovení sa podieľali, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. 51. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 334/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej ZSRK) v znení účinnom do 30.06.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. 52. Podľa ods. 3 cit. ust. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 53. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 54. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 55. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 56. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 57. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 58. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 59.Podľa Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 60. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav, preto je odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne. S jeho právnym posúdením veci sa však odvolací súd v celom rozsahu nestotožnil a dopĺňa nasledujúce skutočnosti. 61. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v čase rozhodovania okresného súdu o návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku už platil zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z. (ďalej ZoSRK), ako aj Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, z obsahu ktorého všeobecnému súdu jednoznačne vyplynula povinnosť ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalobcom uplatnený nárok základ, a teda úverovej zmluvy, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, bol súd oprávnený túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Podľa bodu III. uvedeného Stanoviska bol všeobecný súd, a to aj v prípade, že žalovaný ako vystaviteľ zmenky nepodal kauzálne námietky, oprávnený preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 62. Ak teda okresný súd zistil, že úverový vzťah, ktorý žalovaným vystavená zmenka nesporne zabezpečovala bol vzťahom spotrebiteľským, bol ex offo povinný prihliadnuť na to, či rozhodcovský súd pri rozhodovaní veci skúmal neprijateľné zmluvné podmienky, či použil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a ak nie, či toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. 63. S tvrdeniami žalovaného v odvolaní, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 07.12.2012 medzi žalovaným a žalobcom ako dvoma podnikateľmi, keďže žalovaný podnikal pod obchodným menom J. R. s prideleným IČO: 37 147 226, na základe čoho je potrebné vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdiť ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, sa odvolací súd rovnako, ako ak okresný súd, nestotožnil. 64. Žalobca poprel, že by si bral úver na účely podnikania a že by údaj o IČO v zmluve o úvere sám do zmluvy doplnil. Konanie žalovaného, keď žalobcu v úverovej zmluve označil rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-m, bez ďalších údajov o podnikateľovi, z ktorých by bolo nepochybné, že úver poskytol žalobcovi výlučne na podnikateľské účely, je nutné posúdiť ako nekalú obchodnú praktiku. 65. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom nemá zakázané vziať si úver aj na súkromné účely, a to napriek tomu, že podniká. Môže preto uzavrieť aj takú zmluvu o úvere, ktorá je zameraná na uspokojenie jeho osobných potrieb a potrieb členov jeho rodiny. Ak by bol vzal žalobca úver na podnikateľské účely, nebol daný žiaden dôvod uvádzať žalovaným do úverovej zmluvy jeho rodné číslo a ani číslo občianskeho preukazu, pretože sa to pre identifikáciu fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a berie si úver na podnikanie, nevyžaduje. V takom prípade by boli podstatné len tie údaje, ktoré sú uvedené v živnostenskom rozhodnutí a pri právnických osobách vo výpise z obchodného, príp. iného registra. Ak teda žalovaný použil v úverovej zmluve formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne a dlžníka označil dvojakým označením, javí sa byť spravodlivým vykladať tieto v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, t. j. v neprospech žalovaného (viď Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 243/07) 66. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k správnemu záveru, že konanie žalovaného má znaky nekalej obchodnej praktiky, pretože predtlačeným údajom v zmluve o úvere, že finančné prostriedky pre dlžníka sú mu poskytnuté za účelom podnikania, bez jednoznačného preukázania, či bol úver aj skutočne poskytnutý na podnikanie, žalovaný ako poskytovateľ úveru obišiel ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a tým odoprel žalobcovi právnu ochranu, ktorá je bežným spotrebiteľom zabezpečená. Takto poskytnutý úver žalobcovi bol bez ďalšieho podriadený režimu Obchodného zákonníka, čo malo za následok výrazné zhoršenie jeho právneho postavenia v porovnaní so zvýšenou ochranou vo vzťahu k informáciám, s ktorými je veriteľ povinný spotrebiteľa oboznámiť pred uzavretím zmluvy vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k výške odplaty regulovanej všeobecne záväzným právnym predpisom, pričom sa žalovaný vyhol aj uvedeniu ročnej percentuálnej miery nákladov za uvedený úver, ako aj právnym následkom, ktoré by mu vyplývali z toho, ak by zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v ust. § 9 a nasl. Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 07.12.2012, resp. by obsahovala nesprávne údaje v neprospech spotrebiteľa, keďže sa v takom prípade považuje úver za bezúčelový a bez poplatkov. 67. Okresný súd tak správne dospel k záveru, že žalobca v danom prípade uzatvoril v skutočnosti zmluvu o spotrebiteľskom a bezúčelovom úvere a táto mala obsahovať náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.2 a nasl. Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a neplatne je dojednaná aj odplata za úver, ktorý predstavuje takmer 100 % požičanej sumy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v prípade, ak aby malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka vyslovil tiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015. 68. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovaným, ktorú osobitne nepodpísal, bolo už používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ preto nesmel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru. Ak takto postupoval, je takéto jeho konanie treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a za konanie v rozpore so zákonom. Žalovaný musel vedieť, že podmieňovanie návratnosti úveru vystavením blankozmenky, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, ktorej výšku ani presne žalovaný nevedel, predstavujúci sankciu takmer 100% ročne v čase, kedy už bolo zabezpečenie úveru zmenkou pre spotrebiteľa zakázané, je aj konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. 69. Z týchto dôvodov správne dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nutné zrušiť, pretože pri vydaní rozhodnutia sp. zn. 19103/14 zo dňa 14.4.2015 boli bez najmenších pochybností porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. 70. Nielen úver poskytnutý žalobcovi, označeného IČO-m bol bez ďalšieho podriadený režimu Obchodného zákonníka, ale aj označenie žalobcu ako podnikateľa v rozhodcovskej zmluve malo za následok, že sa rozhodcovský súd nezaoberal rozhodcovskou zmluvou z pohľadu dodržania všetkých relevantných ustanovení obsiahnutých vo všeobecných právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, keďže žalobcu v ním uzavretej rozhodcovskej zmluve so žalovaným nepovažoval za spotrebiteľa. 71. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom okresného súdu, ku ktorému dospel na základe ním správne zisteného skutkového stavu o tom, že aj v rozhodcovskej zmluve mal žalobca postavenie spotrebiteľa, preto bolo nevyhnutné preskúmať, či sa postavenie žalobcu označeného v nej ako podnikateľa, pokiaľ vec prejednával rozhodcovský súd na základe takejto rozhodcovskej zmluvy, v porovnaní so zvýšenou ochranou vo vzťahu k informáciám, s ktorými je veriteľ povinný spotrebiteľa pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy oboznámiť, výrazne v neprospech žalobcu nezhoršil. 72. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva, charakter ktorej má aj Rozhodcovská zmluva, pokiaľ ju uzavrel spotrebiteľ s dodávateľom služieb nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. 73. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa preto nie je možné dovolávať ich neprijateľnosti. 74. Okresný súd postupoval správne a v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky platnou v čase jeho rozhodovania, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 75. V prejednávanej veci odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.12.2012. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď bola rozhodcovská zmluva žalovaným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere. 76. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. 77. Podstatné však je, že podľa článku II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenia, a teda nielen žalovaný, ale aj žalobca, ktorý svoje právo nevyužil. Odstúpenie od zmluvy, pokiaľ s prejednaním veci rozhodcovským súdom nesúhlasil, mohol v písomnej forme doručiť v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane - žalovanému. Žalobca pritom v poslednom odseku rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, čo už však nekorešponduje s jeho tvrdeniami v žalobe a v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v jeho vyjadrení k odvolaniu V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti, a to o to viac, že mu žalovaný umožnil v lehote 10 dní si rozsah a obsah svojich povinností overiť a preskúmať. 78. Z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolací súd rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok za individuálne dohodnutú s takými zmluvnými ustanoveniami, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred, ale aj dodatočne, po jej podpise a mal aj možnosť ovplyvniť jej obsah, príp. rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť vôbec, keďže jej uzavretím žalovaný nepodmieňoval uzatvorenie úverovej zmluvy, a teda za platný právny úkon. Ak by aj bolo tvrdenie žalobcu o tom, že obsah rozhodcovskej zmluvy nemohol zmeniť pravdivé, mohol od nej bez uvedenia dôvodov odstúpiť bez toho, že by to malo akýkoľvek vplyv na už uzavretú zmluvu o úvere. Z uvedených dôvodov nie je možné na rozhodcovskú zmluvu aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť. Zákonná podmienka pre zrušenie rozhodcovského rozsudku upravená v § 40 ods.1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu 07.12.2014 tak z uvedených dôvodov splnená nebola. 79. Podľa § 17 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol platný v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, majú účastníci rozhodcovského konania rovnaké postavenie a každému z nich sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu § 17 cit. zák., a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov tak, ako to žalobca tvrdil, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý žalobcovi doručil všetky písomnosti, a to oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, výzvy na žalobnú odpoveď spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania, na ktoré žalobca nereagoval. Pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalovaný súhlasil so spôsobom ustanovenia rozhodcu, pričom každá zo strán mohla vzniesť námietky voči osobe rozhodcu a navyše v priebehu rozhodcovského konania mohol každý účastník, a teda aj žalobca podať námietku jeho predpojatosti a využiť postup podľa § 9 cit. zák. 80. V rozhodcovskej zmluve bola aj dohoda o spôsobe rozhodcovského konania, keď sa strany dohodli na písomnom konaní, čo nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo aj ústnou formou, ak by bola o to jedna zo strán požiadala. 81. Zákonná podmienka pre zrušenie rozhodcovského rozsudku upravená v § 40 ods.1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu 07.12.2014 z uvedených dôvodov tiež splnená nebola. 82. K nesúhlasu žalovaného s tým, že súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že v § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/244/> nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Dôvody odkladu preto spočívajú na úvahe súdu o možnom úspechu žalobcu vo veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. 83. Podstata odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku spočíva práve v tom, aby nedošlo jeho výkonom k ujme na právach účastníka konania, ktorá by mohla mať z hľadiska následkov nenapraviteľné účinky. V podstate ide o rozhodnutie, ktoré má charakter dočasný a najmä predbežný, ktoré môže byť zrušené, ak pominú dôvody, pre ktoré bola vykonateľnosť rozhodnutia odložená. Podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo osebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, aby však nebol zmarený účel a cieľ takéhoto návrhu skôr, ako bude o tomto návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodnuté, zákon súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, dáva možnosť rozhodnúť na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti. Vyhovením návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia súd neprejudikuje konečný výsledok konania. 84. Keďže v tomto prebiehajúcom súdnom konaní bol žalobca úspešný, je odvolací súd toho právneho názoru, že sú dané dôvody na vyslovenie odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. 85. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že aj keď sa odvolací súd v celom rozsahu nestotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom, je rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 86. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie. 87. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).