Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/404/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201865 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416201865.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: H.. B. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. O., G. Y. XX/XX, proti žalovanej: E. V., rodená B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. O., W. X, zastúpená splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Legal, s.r.o., so sídlom 966 22 Lutila, Vajanského 384/12, IČO: 47 248 726, o zriadenie vecného bremena a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 20C/50/2016-72 zo dňa 16.05.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 102 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorým sa domáhal nariadenia práva prechodu pešo, osobným aj nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej p.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX, zapísané na Katastrálnom úrade v G. na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. O. a to v prospech žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zriadenie vecného bremena. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že na základe vykonanej ohliadky na mieste samom dňa 16.05.2016 zistil, že žalobca má k svojim rodinným domom (a pozemkom) zabezpečený peší prístup priamo z bezprostredne susediacej asfaltovej cesty situovanej na pozemku parc. č. XXXX/ X, označenej ako ulica G. Y.. Táto susedí s jeho pozemkami C-KN parc. č. XXXX a č. XXXX/X využívanými ako záhrada, cez ktorú je možné dostať sa peši po prejdení niekoľkých metrov až k rodinným domom žalobcu súp. č. XX a XX. Žalobca aj v súčasnosti tento peší prístup využíva, čoho dôkazom je aj to, že si zriadil pri asfaltovej ceste miesto na parkovanie svojho motorového vozidla. Súd vzhľadom na danú situáciu považoval za nedôvodné nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko žalobcovi nehrozí bezprostredne žiadna reálna ujma, ktorú navyše ani nijakým spôsobom nepreukázal. V závere odôvodnenia uznesenia súd poznamenal, že pokiaľ žalobca poukázal na potrebu prístupu záchranných zložiek k jeho nehnuteľnostiam, súd uviedol, že podľa § 45 ods. 1 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi zákon ukladá každému vlastníkovi pozemkov povinnosť umožniť hasičskej jednotke vstup na nehnuteľnosť; rovnako čo sa týka záchrannej zdravotnej služby, táto je podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2002 Z.z. základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, pričom pri jeho zásahu je každý podľa § 13 ods. 1 písm. a/ tohto zákona povinný na výzvu poskytnúť pomoc na záchranu života, zdravia alebo majetku, ktorá spočíva aj v povinnosti strpieť vstup na jeho nehnuteľnosť. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil výškový rozdiel a náročnosť terénu medzi asfaltovou cestou a rodinným domom súp. č. XX a XX. Súd taktiež nezohľadnil zdravotný stav matky žalobcu, držiteľky preukazu G., pre ktorú je prakticky nemožné pre jej zlý zdravotný stav prekonať tento výškový rozdiel a ktorá je odkázaná na transport motorovým vozidlom. Aby bolo možné matku žalobcu previezť motorovým vozidlom, musí žalobca prejsť cez pozemky žalovanej tak, aby sa dostal na svoj dvor a naložil matku do vozidla. Súd nezohľadnil nutnosť zriadenia parkovacieho miesta pri asfaltovej ceste a ktoré bolo zriadené v dobrej vôli žalobcu a v súlade s dobrými mravmi, aby sa neobmedzoval prechod žalovanej po pozemkoch žalobcu, ktorý je jednoduchší a prístupnejší na verejnú komunikáciu ako prechod po parcele XXXX/X. vo vlastníctve žalovanej, ktorá tiež vedie na verejnú komunikáciu na ul. G., ale nie je na nej položená asfaltová vrstva. Žalobca v závere odvolania uviedol, že vystavuje seba a svoju rodinu riziku právnych konaní, keď porušuje výzvu žalovanej o zákaze využívania jej pozemkov pri prechode peši alebo nevyhnutne aj motorovým vozidlom pri transporte svojej matky. Na základe uvedeného žalobca trvá na svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu práva prechodu pešo, osobným aj nákladným motorovým vozidlom cez špecifikované pozemky vo vlastníctve žalovanej tak, ako sa ho domáhal v pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila uznesenie okresného súdu za správne a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Žalobca odvolanie zdôvodňuje len tým, že prvostupňový súd nevzal do úvahy okolnosti, ktoré sa však netýkajú osoby žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností, ku ktorým sa domáha zriadenia vecného bremena, ale sa týkajú osôb, ktoré ku predmetným nehnuteľnostiam nemajú žiadny vzťah. Žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedla, že zo zákonnej dikcie jednoznačne vyplýva, že práva cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe sa môže domáhať jedine vlastník stavby, inej osobe zákon takú ochranu neposkytuje. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní dôvodí len zdravotnými problémami blízkych osôb, tieto dôvody sú z hľadiska uplatneného nároku irelevantné. Okrem toho žalobca v odvolaní navrhuje petit rozhodnutia súdu ako rozsudok, ktorý má byť vydaný do budúcna, čo je nevykonateľný petit a takémuto návrhu nemožno vyhovieť. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a preto súd nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite, respektíve niečo iné, ako sa žalobca domáha. Žalovaná preto navrhuje uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 5. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a nariadené predbežné opatrenia sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 8. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť). 14. Žalobca procesným podaním datovaným dňa 18.04.2016 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorým sa domáhal zriadenia práva prechodu pešo, osobným aj nákladným motorovým vozidlom cez špecifikované pozemky vo vlastníctve žalovanej, zapísané na katastrálnom úrade v G. na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. O. a to v prospech žalobcu, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dôvodnosť a naliehavosť potreby nariadiť predbežné opatrenie žalobca vyvodil zo skutočnosti, že žalovaná spolu s manželom vyzvali žalobcu, aby si postavil nový prístup ku svojej nehnuteľnosti, ktorý ale z dôvodu veľkého výškového rozdielu medzi prístupovou cestou a nehnuteľnosťami nie je možné realizovať. Žalobca ďalej uviedol, že existujúcu cestu využívajú aj záchranné zložky - požiarnici a rýchla zdravotná pomoc, pričom v spoločnej domácnosti so žalobcom žije aj jeho matka P. O., ktorá má preukaz G. a je odkázaná na doterajšiu prístupovú cestu, nakoľko pre jej zlý zdravotný stav bola už niekoľkokrát privolaná rýchla pomoc a bol potrebný jej transport práve cez existujúci prístup cez nehnuteľnosti žalovanej. 15. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol, pričom na zdôraznenie jeho vecnej správnosti poukazuje aj na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z doterajšieho priebehu konania. 17. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) nepreukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Vychádzajúc z obsahu spisu, konkrétne procesných podaní žalobcu a žalovanej, z výpovedí strán sporu na pojednávaniach konaných pred Okresným súdom Žiar nad Hronom dňa 10. 5. 2016 a dňa 2. 6. 2016, ako aj z listinných dôkazov a vyhotovenej fotodokumentácie z ohliadky na mieste samom vykonanej súdom dňa 16. 5. 2016, má odvolací súd za to, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, ktoré majú byť dôvodom nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca predovšetkým nepreukázal svoje tvrdenie, že zo strany žalovanej dochádza k úmyselnému a účelovému bráneniu prístupu žalobcu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tvrdí, že žalovaná mu zamedzila prístup cez jedinú príjazdovú cestu pre motorové osobné vozidlo vedúcu ku nehnuteľnosti žalobcu. Na dôkaz svojho tvrdenia predložil žalobca fotodokumentáciu tejto príjazdovej cesty, z ktorej je však len zrejmé, že na nej parkuje osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalovanej. Táto skutočnosť však sama osebe nepreukazuje úmysel a zámer žalovanej znemožniť príjazd žalobcu cez pozemky žalovanej. Nemožno spochybniť právo žalovanej parkovať na svojej nehnuteľnosti so svojim osobným motorovým vozidlom. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25. 4. 2016 označila tvrdenia žalobcu za nepravdivé a uviedla, že v súčasnosti, ani minulosti žalobcovi žiadnym spôsobom nebránila a ani nezamedzovala prechod či už pešo alebo motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam - k pozemkom a rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu. Ako zásadnú skutočnosť však uviedla, že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je aj ďalšia prístupová cesta a to cez cestnú komunikáciu - asfaltovú cestu (ulica G. Y.). Táto cesta prechádza popri pozemkoch - parcelách registra „C“ č. XXXX/X a XXXX ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zároveň sa nachádza sčasti aj na pozemku - parcele registra „E“ č. XXXX/X, rovnako vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že táto cestná komunikácie je normálne prejazdná, na tejto žalovaná nikdy nezamedzila prístup žiadnou rampou, plotom či inou prekážkou. Žalovaná taktiež poukázala na obsah rozhodnutia Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Žarnovica číslo R., ktorým tento správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého bol podozrivý manžel žalovanej a to na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca máj roku 2015 do dňa 23.08.2015 na svojom pozemku parkoval osobným motorovým vozidlom tak, že znemožnil žalobcovi vstup osobným motorovým vozidlom k jeho pozemkom zastavil, pretože na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predmetného rozhodnutia správneho orgánu konštatuje, že v správnom konaní žalobca uviedol odlišné skutočnosti, ako tvrdí v žalobe a taktiež v návrhu na nariadenie odkaz na opatrenia. Z obsahu predmetného rozhodnutia vyplýva, že v správnom konaní samotný žalovaný, v pozícii svedka, na otázku správneho orgánu, či má k svojej nehnuteľnosti aj iný prístup osobným motorovým vozidlom výslovne uviedol, že zatiaľ nie, no začína na svojom pozemku budovať prístupovú cestu k nehnuteľnosti. Taktiež na otázku správneho orgánu, či požiadal žalovanú a jej manžela o povolenie prejazdu po ich pozemku odpovedal, že nie a na otázku, či má so žalovanou uzatvorenú zmluvu o zriadení vecného bremena prístupovej cesty uviedol, že nie, ani zmluvu neuzatvorí, pretože bude mať prístup k nehnuteľnosti zo svojho pozemku. Taktiež na otázku správneho orgánu, či požiadal žalovanú a jej manžela o preparkovanie ich motorového vozidla z prístupovej cesty uviedol, žalovanú o tom nežiadal. Uvedené výpovede žalobcu v pozícii svedka pred správnym orgánom v značnej miere spochybnili jeho tvrdenia obsiahnuté v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalšou zásadnou skutočnosťou v značnej miere spochybňujúcou dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia sú závery zistené súdom pri ohliadke na mieste samom dňa 16. 5. 2016, podložené pripojenou a v spise zažurnalizovanou fotodokumentáciou. Súd zistil, že k rodinným domom má žalobca peší prístup priamo z bezprostredne susediacej asfaltovej cesty situovanej na pozemku parcelné číslo XXXX/ X označenej ako ulica G. Y.. Táto susedí s jeho pozemkami C-KN parc. č. XXXX a č. XXXX/X, ktoré síce žalobca v súčasnosti využíva ako záhradu, cez ktoré však je možné sa dostať peší po prejdení niekoľkých metrov až priamo k rodinnému domu žalobcu. Po oboznámení sa so situáciou na základe vyhotovenej fotodokumentácie súdom pri ohliadke na mieste samom nemožno zohľadniť argumentáciu žalobcu, že ide o tak exponovaný terén vzhľadom na výškový rozdiel a náročnosť terénu medzi asfaltovou cestou a rodinným domom žalobcu, ktorý by absolútne vylučoval, prípadne s nepomernými komplikáciami sťažoval vybudovanie prístupovej cesty vedúcej cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu priamo k jeho rodinným domom. Za daného stavu potom, pokiaľ bolo preukázané, že existuje aj iné riešenie vybudovania prístupovej cesty ku nehnuteľnostiam žalobcu a to priamo cez pozemky v jeho vlastníctve, nie je potom dôvod obmedzovať vlastnícke právo žalovanej zriadením formou neodkladného opatrenia práva prechodu a prejazdu cez jej nehnuteľnosti žalobcom. Odvolací súd už len okrajovo poznamenáva, že z doterajšieho priebehu konania nebolo navyše jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná mu skutočne, úmyselne a zámerne bráni vo využívaní prístupovej cesty k nehnuteľnostiam žalobcu vedúcej cez jej pozemky. Ako už odvolací súd uviedol, len samotné parkovanie motorového vozidla žalovanej na jej pozemku nemôže byť vyhodnotené ako dostatočný dôkaz o zámere žalovanej znemožňovať prejazd žalobcu cez jej nehnuteľnosti. Žalovaná navyše výslovne uviedla, že v prípade požiadania, preparkovanie jej vozidla by pre ňu nepredstavovalo žiaden problém. 18. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca neosvedčil v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).