Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/306/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201865 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416201865.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu H.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. O., B. č. XX, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., IČO: 47257032, so sídlom v Medenom Hámore, č. 15, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Zlatica Poláček Tureková, PhD., advokátka a konateľka, proti žalovanej E. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. O., W. č. 4, zastúpenej právnym zástupcom AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36867306, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 27, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát a konateľ, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20C/50/2016-157 zo dňa 15.11.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (tretí výrok) z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok) a štátu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretí výrok). 1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom spore sa žalobca voči žalovanej domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej vedené na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako parcely KNC č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX s tvrdením, že ide o jediný možný prístup motorovým vozidlom k jeho pozemkom vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako parcely KNC č. XXXX/X a č. XXXX/X. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého žalobca a žalovaná sú vlastníkmi susediacich parciel, keď žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako pozemky parcela KNC č. XXXX/X a č. XXXX/X a ďalších (vrátane parcely KNC č. XXXX) a tiež je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X a ďalšej stavby rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X; žalovaná je vlastníčkou pozemkov vedených na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako parcely KNC č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX/X, cez ktoré žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu a okrem toho žalovaná vlastní aj stavbu rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX a ďalšie s ňou súvisiace pozemky vedené na uvedenom liste vlastníctva; k svojim rodinným domom (a pozemkom) má žalobca možnosť pešieho prístupu priamo z bezprostredne susediacej asfaltovej cesty situovanej na pozemku parc. č. KNC XXXX/X označenej ako ulica Železničný rad, ktorá priamo susedí s jeho pozemkami parc. č. KNC XXXX a č. KNC XXXX/X využívanými ako záhrada, cez ktorú je možné sa dostať peši po prejdení niekoľkých metrov až k rodinným domom žalobcu súp. č. XX a súp. č. XX; žalobca aj v súčasnosti tento peší prístup využíva, čo vyplýva zo skutočnosti, že si zriadil pri ceste miesto na parkovanie motorového vozidla a drevenú bráničku; na druhej strane medzi týmto miestom a domami žalobcu je výškový rozdiel, ktorý neumožňuje prístup motorovým vozidlom až bezprostredne k nim; v minulosti boli na prístup k domom žalobcu používané parcely žalovanej KNC č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX, po ktorých vedie z ulice Železničný rad súvislá asfaltová cesta až k dvojkrídlovej bráne do dvora žalobcu na parc. č. KNC XXXX/X; v rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok; právo cesty môže spočívať buď v pešom prechode alebo aj v prejazde motorovými či inými vozidlami; z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: (1) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a (2) prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak; predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie; podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo ohľadne pešieho prístupu nesplnenie už prvej podmienky, nakoľko žalobca ako vlastník domových nehnuteľností súp. č. XX a súp. č. XX je vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC XXXX a cez ne má zabezpečený peší prístup z miestnej komunikácie; na druhej strane z ohliadky namieste samom vyplynulo, že stavebnotechnický stav týchto domových nehnuteľností žalobcu si nepochybne vyžaduje rekonštrukciu a túto podľa súdu nie je možné dobre realizovať bez toho, že by žalobca mal aj prístup motorovým vozidlom; podľa súdu prvej inštancie ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať len mechanicky tak, že ak žalobca má možnosť pešieho prístupu, má tým aj automaticky možnosť zabezpečiť si prístup autom; výškové pomery na pozemkoch žalobcu sú také, že ani pri zrealizovaní náročných zemných prác, či iných stavebných úprav pozemkov nedovoľujú zriadiť prejazd bližšie k domom; na zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v oprávnení prejazdu (ale aj prechodu) cez určitý pozemok je však potrebné vymedziť trasu prechodu či prejazdu geometrickým plánom, ktorý určí ktorá časť konkrétneho pozemku je zaťažená vecným bremenom a ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prejazd (prechod); takýto geometrický plán žalobca nepredložil, pričom i žalovaná na toto poukazovala vo svojom vyjadrení (namietajúc, že v prípade vyhovenia žalobe by sa mohol žalobca pohybovať po jej pozemkoch v podstate neobmedzene; s poukazom na ustanovenie § 185 C.s.p. nemohol geometrický plán zaobstarať súd, keďže procesná aktivita je na sporových stranách; navyše žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, aká (peňažná) náhrada by mala byť v prípade zriadenia vecného bremena žalovanej z jeho strany poskytnutá, keď poukázal na to, že každé obmedzenie vlastníckeho práva je možné len za primeranú náhradu; žalobca neuviedol aká náhrada by mala byť žalovanej poskytnutá za zriadenie vecného bremena, pričom v prípade predloženia geometrického plánu by k zriadeniu vecného bremena súdom nemohlo dôjsť bez adekvátnej náhrady, ktorú by mal žalobca žalovanej poskytnúť za obmedzenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; o trovách konania vrátane trov konania štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 03.01.2017 (č.l. 161 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok považoval za predčasne vydaný a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; vyjadril názor, že už jeho právni predchodcovia v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka vydržali právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, pretože títo mali už v minulosti po dohode s právnymi predchodcami žalovanej umožnené bezplatné právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie a iných dôkazov, ktoré preukazujú, že za účelom prechodu a prejazdu cez sporné pozemky bola na hranici pozemkov zriadená železná brána; len v poslednom období pred podaním žaloby začala žalovaná, resp. jej manžel robiť rôzne prekážky, aby sa žalobca a jeho rodinní príslušníci nemohol bez problémov dostať k svojim nehnuteľnostiam; podľa neho je nepochybné a nesporné, že on alebo jeho právni predchodcovia vydržali právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky a keďže došlo k zmene skutkových a právnych okolností mal byť vzhľadom na zmenenú situáciu v súdnom konaní vyhotovený nový vytyčovací náčrt, resp. geometrický plán, ktorý by za týchto nových zmenených okolností konkrétne špecifikoval právo prechodu a prejazdu; poukázal na to, že vec sa so žalovanou snažil riešiť pred podaním žaloby aj mimosúdne; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.05.2017 (č.l. 207-208 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné; vyjadrila názor, že žalobca v zásade paradoxne nenapáda nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení, ale dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od nových skutočností v konaní doposiaľ neprednesených; poukázala na to, že skutkové tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní ani hmotnoprávne námietky odôvodňujúce jeho nárok neboli v priebehu sporu doposiaľ uplatnené, pričom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca skutočnosť, že v minulosti malo dôjsť k vydržaniu vecného bremena v jeho prospech vôbec netvrdil; v súlade so zákonnou koncentráciou konania nespôsobujú procesné úkony strán (t.j. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) podliehajúce koncentrácii procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada, ak boli uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie; pôvodný Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 ako aj Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 ukladali stranám sporu povinnosť uplatniť rozhodujúce skutočnosti do konkrétneho zákonom určeného momentu s tým, že rozhodujúce skutočnosti do tohto momentu neuplatnené možno v odvolaní použiť len v zákonom taxatívne určených prípadoch (§ 366 C.s.p.); z obsahu odvolania žalobcu však nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu zohľadniť v odvolacom konaní tzv. novoty; podané odvolanie žalobcu je preto nedôvodné už z toho dôvodu, že sa prakticky v celom rozsahu opiera o skutočnosti, ktoré doposiaľ v konaní uplatnené neboli; navyše obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; na základe uvedeného považovala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhla jeho potvrdenie. 2.3 Vyjadrenie žalovanej zaslal súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu so stanovenou lehotou na vyjadrenie (č.l. 210 spisu); žalobca možnosť ďalšieho vyjadrenia nevyužil. 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; aj keď žalobca v podanom odvolaní výslovne uplatnil len odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), na základe jeho námietky v odvolaní, že napadnutý rozsudok je „vydaný predčasne“, možno z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) dospieť k záveru, že žalobca uplatnil aj odvolací dôvod nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pretože ich považoval za nedostatočné pre správne rozhodnutie vo veci samej; žalobca v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal vydržaním práva vecného bremena zo strany jeho právnych predchodcov podľa § 134 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez sporné pozemky žalovanej, v čom videl tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie; v tomto smere považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania v prejednávanom spore bolo zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovanej (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka); vyhovujúci rozsudok vydaný v tomto konaní by mal konštitutívny charakter, preto vecné bremeno by vzniklo právoplatnosťou rozsudku; na úspech v spore musí žalobca predovšetkým preukázať, že je vlastníkom stavby a prístup k nej nemožno zabezpečiť inak ako cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného; naproti tomu odvolacia argumentácia žalobcu mala svoj základ v tvrdení, že navrhované vecné bremeno cez sporné pozemky žalovanej vzniklo vydržaním; vyhovujúci rozsudok v takomto konaní by mal deklaratórny charakter, pretože len deklaruje, že vecné bremeno vzniklo v minulosti zo zákona po splnení stanovených zákonných podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; na úspech v spore musí žalobca predovšetkým preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania (t.j. dobromyseľné a oprávnené vykonávanie tvrdeného práva spôsobilého byť predmetom vydržania po zákonom stanovenú dobu); z uvedeného porovnania je zrejmé, že na vyhovenie žalobe v každom z uvedených konaní vzhľadom na rozdielny predmet konania sú nevyhnutné rozdielne skutkové tvrdenia žalobcu a teda aj iné skutkové zistenia súdu z vykonaných dôkazov a aj iné právne posúdenie veci; v každom z uvedených konaní je súd viazaný žalobou (§ 216 ods. 1 a 2 C.s.p.), čo v konkrétnom vyjadrení znamená, že nie je viazaný len konečným návrhom rozhodnutia súdu vo veci samej, ale aj skutkovým vymedzením predmetu konania; z hľadiska prejednávaného sporu, ktorého predmetom bolo konštitutívne zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto nemohol súd prvej inštancie skúmať skutočnosti, ktoré nesúviseli s predmetom konania, t.j. splnenie zákonných podmienok na vznik vecného bremena v dôsledku vydržania práva prechodu cez sporné pozemky žalovanej, ktorého určenia sa žalobca žalobou nedomáhal (skúmanie splnenia týchto podmienok by v prejednávanom spore prichádzalo do úvahy len na základe obrany žalovanej v rámci skúmania, či prístup k stavbe žalobcu nemožno zabezpečiť inak ako cez jej priľahlý pozemok, takáto obrana žalovanej však v priebehu konania nebol vznesená); splnenie podmienok vydržania tvrdeného vecného bremena zo strany právnych predchodcov žalobcu teda súd prvej inštancie správne neskúmal a z tohto hľadiska nemôže byť napadnutý rozsudok vydaný predčasne (ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní) a ani založený na nesprávnom právnom posúdení veci (pokiaľ nesprávnym právnym posúdením veci mienil žalobca neskúmanie splnenia podmienok vydržania tvrdeného vecného bremena, pretože obsah tohto odvolacieho dôvodu žalobca bližšie nevymedzil, keď podľa § 373 ods. 1 druhá veta C.s.p. na doplnenie tohto odvolacieho dôvodu nebolo potrebné žalobcu osobitne vyzývať); odvolacia námietka žalobcu ohľadom predčasného vydania napadnutého rozsudku s dosahom na nesúhlas so zisteným skutkovým stavom z vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci preto z tohto hľadiska nebola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie reagoval na iný predmet konania, než ktorý prezentoval žalobca v podanom odvolaní; na argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nebolo možné nahliadať ani ako na zmenu žaloby, nakoľko by to bolo v rozpore s obsahom odvolania (žalobca uplatnené odvolacie dôvody naplnil obsahom, ktorý však dopadá na konanie s rozdielnym predmetom ako v prejednávanom spore) a navyše zmena žaloby je v odvolacom konaní neprípustná (§ 371 C.s.p.); súčasne odvolanie žalobcu bolo dostatočne určité a zrozumiteľné a obsahovalo všetky náležitosti, preto neboli splnené ani podmienky na odstraňovanie jeho vád (§ 373 ods. 1 prvá veta C.s.p.); podľa obsahu spisu bol žalobca poučený o nutnosti uviesť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, obdobne § 154 C.s.p.); na skutočnosti uvedené v odvolaní ohľadne vydržania práva prechodu cez sporné pozemky žalovanej by nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať ani ako na tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.), pretože podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené a navyše by si ich uplatnenie vzhľadom na rozdielny predmet konania vyžadovalo zmenu žaloby, ktorá je však ako bolo uvedené v odvolacom konaní neprípustná (§ 371 C.s.p.); odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za uplatnené odvolacie dôvody a ich obsah zodpovedá výlučne odvolateľ (žalobca) a odvolací súd pri viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) môže skúmať dôvodnosť odvolania len z hľadiska spôsobilosti uplatnených odvolacích dôvodov privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku; z hľadiska prejednávaného sporu teda aj keď žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním popísaný v napadnutom rozsudku podľa odvolacieho súdu vyplýva z vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie sa vo vzťahu k predmetu konania (konštitutívne zriadenie vecného bremena) nedopustil nesprávneho postupu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď z tohto hľadiska (t.j. z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov) nemôže byť napadnutý rozsudok postihnutý ani nesprávnym právnym posúdením veci; odvolací súd zdôrazňuje, že z iného hľadiska ako uplatnených odvolacích dôvodov napadnutý rozsudok nehodnotil (pri viazanosti odvolaním ani nebol oprávnený hodnotiť); na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sa však obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť (bod 4.4 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok); odvolací súd preto preskúmal aj tento výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia ani stranu sporu, ktorá má povinnosť trovy konania žalovanej nahradiť, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 10. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania štátu (tretí výrok); napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal štátu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; podľa zistenia odvolacieho súdu však štátu podľa obsahu spisu žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli (uplatnené svedočné nebolo vyplatené); preto odvolací súd odvolaniu žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu (tretí výrok) vyhovel a tento výrok podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre jeho vydanie neexistovali. Nakoľko podľa obsahu spisu bola v priebehu konania vypočutá svedkyňa, ktorá uplatnila svedočné a o tomto nebolo doposiaľ rozhodnuté, odvolací súd vrátil vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v ďalšom konaní rozhodne súd prvej inštancie o uplatnenom svedočnom a v prípade, že štátu v súvislosti s rozhodnutím o svedočnom vzniknú trovy konania vo veci trov konania štátu opätovne rozhodne (§ 391 ods. 3 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).