Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/317/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202763 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416202763.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci žalobcu B. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. A. XX, XXX XX K. A., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v spore o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nariadenie neodkladného opatrenia (do 30. 06. 2016 - predbežného opatrenia), na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/69/2016-46 zo dňa 19. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia (od 01. 07. 2016 - neodkladného opatrenia) vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 10. 2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (prvý výrok), p o t v r d z u j e . Odvolanie žalovaného voči výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia od 01. 07. 2016 - neodkladného opatrenia), ktorým okresný súd uložil (presne špecifikovanému) zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 22.10.2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (druhý výrok), o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. 1 Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 19. 04. 2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 10. 2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (prvý výrok). Zároveň uložil (presne špecifikovanému) zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 22. 10. 2009, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (druhý výrok). 1. 2 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal nariadenia (presne špecifikovaného) predbežného opatrenia a zároveň s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal i žalobu vo veci samej, v ktorej sa domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 22. 10. 2009 je bezúročná a bez poplatkov, určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2009, a vydania bezdôvodného obohatenia. 1. 3 V súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia (pôvodne - predbežného opatrenia) prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Na základe predložených listinných dokladov súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého úveru, pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu, aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného. Ako vyplýva z uzavretej zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto právne úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený (...). Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretie zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Žalobca sa v konaní vo veci samej bude domáhať aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 22.10.2009 medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie prevyšujúce výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX, pričom je potrebné na posúdenie platnosti resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ žalobcu v súčasnej dobe realizuje zrážky zo mzdy. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší jeho celkové postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania, tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka žalovaného mohla byť vymožená a konanie vo veci samej by pre žalobcu z hľadiska ekonomického aspektu bolo neúčelné a musel by začať nové konanie, resp. zmeniť návrh na začatie konania. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím súd rozhodol tak, že zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň uložil aj žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane žalobcu, tak ten by opätovne musel podávať nový návrh na predbežné opatrenie, ktorým by sa domáhala uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto zamestnávateľ by po predložení dohody o zrážkach zo mzdy bol povinný vykonávať podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrážky zo mzdy, nakoľko predbežné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné. Z týchto dôvodov súd so zreteľom na účinnú ochranu žalobcu ako spotrebiteľa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.“ 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z obsahu, ktorého možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení odvolania uviedol, že je toho názoru, že na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) neboli splnené predpoklady. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa jeho názoru, predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu; žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je rovnako v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Zastáva názor, že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. On (žalovaný) je práve opačného názoru a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči nemu vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky z jeho mzdy. Každá platba v prospekt zmluvy o úvere zo strany žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stálej v nižšej sumy. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že plne súhlasí s rozhodnutím okresného súdu, z čoho možno vyvodiť, že de facto žiadal uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia potvrdiť. Uviedol, že „istina už bola splatená ...“ a že „sumu, ktorú si požičal, 1400 Eur, už v splátkach dávno vrátil.“ 4. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 102 ods. 1 (i keď to explicitne v odôvodnení neuviedol), s použitím § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 01. 07. 2016. 5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilní sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 471 ods. 1 CSP vyplýva: „Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a uznesenie okresného súdu v prvom výroku podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil, a odvolanie žalovaného voči druhému výroku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol a to z nasledovných dôvodov: 7. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobca domáhal v priebehu sporu (konania) vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 22. 10. 2009 je bezúročná a bez poplatkov, určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2009, a vydania bezdôvodného obohatenia. 8. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami [§ 325 ods. 2 písm. c) CSP], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325 ods. 2 písm. d) CSP]. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. 9. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strán, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 10. V posudzovanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z jeho mzdy, ktoré vykonáva jeho zamestnávateľ (Y. E., s.r.o., so sídlom O. XX, XXX XX J. G. I.). Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jeho mzdy nedošlo k zhoršeniu jeho faktického postavenia (k zvýšeniu eventuálneho preplatku vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní vo veci samej ukázať ako nedôvodné, prípadne čiastočne nedôvodné, čo by na jeho strane spôsobilo finančnú ujmu). 11. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, či predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere je skutočne bezúročná a či predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi, a do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Ak však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej spochybňuje predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere i Dohodu o zrážkach zo mzdy, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude (na základe riadneho dokazovania, na ktoré nie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia priestor) právoplatne vyriešená otázka platnosti a záväznosti namietanej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy, dočasne upraviť pomery strán. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. 12. Odvolací súd konštatuje, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma a žiadna ujma nevznikne ani tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu. Ide o dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ani k zásahu do ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 13. V súvislosti s argumentmi žalovaného uvedenými v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné dodať, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) bol podaný na súd prvej inštancie dňa 01. 04. 2016 súčasne so žalobou vo veci samej, t.j. ide o neodkladné opatrenie (pôvodne - predbežné opatrenie) nariadené v priebehu konania (sporu). V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania do 30. 06. 2016 v zmysle ustanovenia § 102 O.s.p. museli byť opísané rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplývalo osvedčenie, že po začatí konania je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, a teda išlo o odlišnú situáciu, ako keď bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (len) v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., ktorý musel obsahovať i odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a čoho sa mieni žalobca domáhať návrhom vo veci samej. 14. Ako už bolo uvedené, v posudzovanej veci bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán v priebehu sporu (po začatí konania) a to do doby, kým v spore vo veci samej nebude právoplatne vyriešené sporné otázky týkajúce sa predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy. 15. Pretože druhým výrokom uznesenia bola uložená povinnosť tretej osobe (zamestnávateľovi žalobcu) a nie žalovanému, pričom zamestnávateľ žalobcu nepodal proti uvedenému výroku uznesenia odvolanie, odvolací súd potom odvolanie žalovaného voči tomuto výroku (druhý výrok) podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol, pretože bolo podané osobou, ktorá na odvolanie voči tomuto výroku nebola oprávnená. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).