Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/40/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203587 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416203587.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú G. N., nar. XX. XX. XXXX a maloletú R. N., nar. XX. XX. XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, deti rodičov - matky Z.. Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. W./XX, XXX XX T. nad D. a otca P.. Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX T. nad D., adresa pre doručovanie D. XX/XX, XXX XX T. nad D., právne zastúpeného JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12P/22/2016-28 zo dňa 28. 04. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti, a to maloletú G. a maloletú R. do osobnej starostlivosti otca. Matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na ne výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určené osobitným zákonom, a to na každé dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám otca maloletých detí, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebieha konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Súčasne s návrhom vo veci samej požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti dočasne zverené do jeho osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Okresný súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z podanej správy kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom vyplynulo, že v súčasnosti nastali skutočnosti, ktoré si neodkladne vyžadujú dočasnú úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom. Nariadenie predbežného opatrenia je v záujme maloletých detí, keď nie len na základe tvrdení otca maloletých detí, ale aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka sa v súčasnosti v dôsledku svojho zhoršeného psychického stavu nedokáže riadne o svoje maloleté deti postarať, nedokáže im poskytnúť riadnu výchovu a vytvoriť pokojné rodinné prostredie. Naopak, u otca majú maloleté deti vytvorené vhodné podmienky na výchovu a všestranný rozvoj. Tohto času sa u matky deti necítia v bezpečí, boja sa jej a v niektorých situáciách sa hanbia za jej reakcie na verejnosti a pri kontakte s inými ľuďmi. Okresný súd prihliadal na potrebu maloletých detí žiť a vyrastať v prostredí, v ktorom sa cítia bezpečne, nepociťujú stresové situácie a môžu sa tak naplno venovať svojim povinnostiam a aktivitám. Kolízny opatrovník po pohovore s matkou maloletých detí konštatoval, že jej správanie a reakcie na ním položené otázky boli zvláštne a bolo zjavné, že matka maloletých detí má psychické problémy. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadal i na listinné dôkazy - denník maloletej G., z ktorého je zrejmé, že správanie sa matky maloletých detí je v poslednom období nepredvídavé a maloletá má záujem byť u otca. Zo správy zo šetrenia pomerov i na strane otca maloletých detí bolo osvedčené, že tento v súčasnej dobe je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o deti a má na to vytvorené vhodné podmienky. Okresný súd preto následne aplikujúc ust. § 75 ods. 1, 6, § 76 ods. 1 písm. a), b) O. s. p., v spojení s § 102 ods. 1 O. s. p. a § 62 Zákona o rodine sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu otca v celom rozsahu vyhovel. Súčasne rozhodol i o povinnosti matky prispievať na maloleté deti, ktoré boli dočasne zverené do starostlivosti otca výživným v nevyhnutnej miere, ktorú výšku ustálil v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to v minimálnej výške, teda vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa podľa osobitného zákona s tým, že v konaní vo veci samej bude súd vykonávať dokazovanie za účelom určenia výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie matka maloletých detí. Namieta, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na základe vykonaných dôkazov došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedla, že : „psychická trauma a stresujúce faktory celej rodiny, ktoré boli využité na získavanie potrebného množstva materiálu zakladajúceho sa na polovpravdách a klamstvách neobstojí v danej skutočnosti, pretože sa v nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Navrhla, aby boli deti zverené do jej starostlivosti, lebo teraz žijú mimo svojho bydliska a nie s otcom detí. Otec maloletých detí k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že v ňom matka nijakým spôsobom neuvádza, aké konkrétne vady a nesprávne skutkové zistenia spôsobili nesprávnosť rozhodnutia o nariadenom predbežnom opatrení. Naopak, objektívne dôkazy, a to výpis z denníka maloletej G., vykonanie šetrenia zo strany kolízneho opatrovníka, ale aj ním predložená SMS komunikácie medzi rodičmi jednoznačne preukazujú, že je v záujme ochrany zdravia a psychického vývinu maloletých detí, aby tieto boli dočasne zverené do jeho starostlivosti. Zdôraznil, že matka si neuvedomuje svoje duševné ochorenie, odmieta lekársku pomoc, preto považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne. Deti žijú spoločne s ním a on sa o ne riadne stará. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie v zmysle ust § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Podľa § 76 ods. 1 písm. a), b) O. s. p, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere a aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí súd. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia všeobecne vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou predbežného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade ak sa predbežné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo je i v tomto prípade, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča, nie je v rozpore so subjektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V prejednávanej veci je nesporné, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, a súčasne prebieha konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca s tým. Pojednávanie v tejto veci dňa 20. mája 2016 bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, príp. psychiatrie, v dôsledku čoho doposiaľ o výkone rodičovských práv k maloletým deťom nebolo rozhodnuté v konaní vo veci samej. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že súčasná situácia na strane matky maloletých detí, pokiaľ ide o jej zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje dočasnú úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom. Uvedené vyplýva nie len z tvrdení otca maloletých detí uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj zo správy kolízneho opatrovníka, podľa ktorej sa matka v súčasnosti v dôsledku svojho zhoršeného psychického stavu nedokáže riadne o svoje maloleté deti postarať, nedokáže im poskytnúť riadnu výchovu a vytvoriť pokojné rodinné prostredie. Naopak, k otcovi majú maloleté deti vytvorený dobrý vzťah, tento má vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o ne, teda podmienky na ich výchovu a všestranný rozvoj. Zo správny kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 04. 2016 taktiež vyplýva, že na referáte poradenskopsychologických služieb za prítomnosti Z.. C. - psychologičky bez prítomnosti rodičov bola vypočutá maloletá G.. V rozhovore, okrem iného uviedla, že mamu má rada, avšak mama má už dlhšie problémy, stále sa s niekým hnevá, kričí na niekoho, háda sa, často volá políciu, pričom sa doma nič nedeje. Aj najesť sa chodí k starým rodičom, večer im matka nedáva jesť, aj desiaty jej robí starý otec. Výslovne uviedla, že „mama je údajne niekedy normálna a niekedy nie“. Maloletá sa jej začína báť, naopak, u otca sa cíti bezpečne. Kolízny opatrovník vykonal rozhovor s matkou maloletých detí počas šetrenia pomerov v jej rodine, a aj na tomto základe navrhol, že je v záujme maloletých detí, aby boli v starostlivosti otca do obdobia, pokiaľ matkin zdravotný stav neposúdi odborník z oblasti psychológie, príp. psychiatrie. Otec maloletých zároveň trval na tom, že v poslednej dobe ho na neštandardné správanie matky maloletých detí upozorňuje blízke okolie, napr. i riaditeľ školy, kde chodí jeho staršia dcéra, sused, materská škôlka, ktorú navštevuje mladšia dcéra, preto má obavu o zdravý psychosociálny vývoj detí. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd za dostatočne osvedčené základné skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti otca. Tak okresný, ako aj odvolací súd prihliadal na záujem maloletých detí, ktorý je prvoradý. Je nesporné, že existuje potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pretože ako odvolací súd zdôrazňuje, predbežným opatrením súd nerozhoduje o zverení maloletých detí, ale o tejto skutočnosti bude musieť rozhodnúť súd po náležitom zistení skutkového stavu vzhľadom na tvrdenia oboch rodičov, ktorí obaja majú záujem na tom, aby im boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Z dosiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že vo veci samej je nariadené znalecké dokazovanie, nakoľko v prejednávanej veci bude nevyhnutne posúdiť zdravotný stav matky maloletých detí a vplyv tohto zdravotného stavu na vývoj a výchovu maloletých detí. Okresný súd preto správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že otec maloletých detí osvedčil za danej situácie potrebu dočasnej úpravy a preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletým deťom, ak by zostali v osobnej starostlivosti matky, ktorej zdravotný stav v súčasnej dobe nie je dobrý a jej správanie je nepredvídateľné, deti sa matky boja, necítia sa u nej bezpečne. V aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť otec maloletých detí vo veci samej úspešný, nakoľko v tomto štádiu konania nie je vylúčené, aby maloleté deti boli zverené do starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov, avšak uvedené posúdenie bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Okresný súd rozhodol vecne správne aj vo výroku, ktorým matke maloletých detí, ktoré boli dočasne zverené do starostlivosti otca, uložil povinnosť prispievať na deti výživným v nevyhnutnej miere, a to v minimálne miere 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci boli osvedčené také závažné okolnosti, ktoré sú relevantným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré je za daných okolností výrazným a objektívnym záujmom maloletých detí. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o samotné odvolanie matky maloletých detí, táto v ňom neuvádza žiadne konkrétne vady, či nesprávne skutkové zistenia okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadení predbežného opatrenia. Skutkové zistenia, ktoré považoval okresný súd za osvedčené, a na základe ktorých dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné, matka maloletých detí v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnila a neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu, odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.