Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/425/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608214713 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6608214713.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu FILBYT, s. r. o. Fiľakovo, 1. mája 11, 986 01 Fiľakovo, IČO:36 636 916, zast. JUDr. Pavlom Sabom, advokátom so sídlom B. Němcovej 10, 984 01 Lučenec proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a n. p. Parková 15-21 so sídlom ul. Parková 1548/7, 986 01 Fiľakovo, IČO: 42 186 889, zastúpenému JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom AK ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 15.112,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/28/2009-600 zo dňa 9. októbra 2015 takto r o z h o d o l : I. Návrh na prerušenie konania zamieta. II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/28/2009-600 zo dňa 9. októbra 2015 potvrdzuje. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.112,60 eur so 14,25 % úrokom z omeškania od 14.6.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100% . 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v návrhu domáhal zaplatenia sumy 15.112,60 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca na základe zmluvy o dodávke tepla zo dňa 20. 12. 2005 a jej Dodatku č. 2 zo dňa 7. 12. 2007 v súlade s rozhodnutím ÚRSO XXXX/ XXXX/T zo dňa 16. 11. 2006 dodával do 30. 4. 2008 zo svojej kotolne K2 pre žalovaného teplo na vykurovanie a teplú úžitkovú vodu v bytovom dome vo M., H.. XX-XX. Žalovaný sa rozhodol skončiť odber tepla od žalobcu a vybudovať pre danú bytovku samostatnú kotolňu, v dôsledku čoho došlo od 1. 5. 2008 k jej odpojeniu od kotolne žalobcu K2. V rámci stavebného konania na danú kotolňu žalobca vzniesol požiadavku na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa od sústavy tepelných zariadení v súlade s vyhl. č. 505/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu (ďalej len „vyhláška“) a žalovaný vyjadril súhlas tieto náklady uhradiť. Ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením sa od sústavy tepelných zariadení žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2008113 zo dňa 30. 5. 2008 na sumu 15.112,60 eur a v prílohe faktúry predložil výpočet týchto nákladov. Podkladom pre výpočet nákladov bol plánovaný odber tepla na rok 2007 a 2008. Žalovaný vyúčtované náklady žalobcovi nezaplatil, z týchto dôvodov sa žalobca domáha svojho nároku súdnou cestou. 3. V priebehu konania navrhla Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, pričom súd v zmysle § 93 ods. 2, 3 O. s. p. povolil vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania. 4. Ďalej uviedol, že žalobu pôvodne rozsudkom č. k. 14Cb/28/2009-109 zo dňa 21.8.2009 ako nedôvodnú zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keď mal posúdiť uplatnenú pohľadávku žalobcu na základe iného právneho titulu a nie zmluvného vzťahu. Následne okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 14Cb/28/2009-178 zo dňa 9. februára 2010, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie konal s niekým, kto v čase vyhlásenia rozhodnutia už neexistoval, preto v ďalšom nariadil okresnému súdu opätovne o návrhu žalobcu rozhodnúť proti subjektu, ktorého do konania na strane žalovaného pripustil. 5. Ďalším rozsudkom č. k. 14Cb/28/2009-317 zo dňa 31.7.2012 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania. Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a nariadil sa zaoberať prvostupňovému súdu námietkami vznesenými žalovaným proti znaleckému posudku a skúmať, či vznikol nárok žalobcu na základe bezzmluvného vzťahu, pričom mal zisťovať oprávnenú výšku nákladov, ktorá vznikla žalobcovi tým, že sa žalovaný odpojil od sústavy tepelných zariadení žalobcu od 1.5.2008 ako aj tým, že si žalobca účtoval objednané množstvo tepla na rok 2008 a skutočný odber tepla v r. 2007. 6. Po zrušení veci odvolacím súdom súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a znalca a ustálil názor, že pokiaľ sa žalovaný odpojil od sústavy tepelných zariadení žalobcu, išlo o investície vyvolané žalovaným vo forme odpisov z majetku žalobcu, ktoré sa premietajú do ceny dodávaného tepla a pokiaľ tieto v budúcnosti nebudú premietnuté do ceny tepla, ktoré by dodal žalobca žalovanému v rokoch, kedy dochádza k odpisu majetku žalobcu, tieto by znášal žalobca a došlo by tým k zmenšeniu jeho majetku, resp. by tieto premietol do ceny tepla pre iných odberateľov a v tomto prípade by ostatní odberatelia tepla od žalobcu toto uhrádzali vo zvýšenej cene tepla. Súd mal za to, že znalec v znaleckom posudku ustálil výšku ekonomicky oprávnených nákladov, čo bolo potvrdené aj v dodatku znaleckého posudku a išlo o posúdenie odborných skutočností, bol preto toho názoru, že právny nárok žalobcu je dôvodný z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, kde ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu vzhľadom na to, že ide u účastníkov o bezzmluvný vzťah. Pokiaľ odvolací súd okresnému súdu nariadil opätovne zisťovať výšku nároku žalobcu v súvislosti s odpojením sa žalovaného od tepelnej sústavy žalobcu a zistiť skutočné náklady, aké vznikli žalobcovi, súd vychádzal aj z dodatku k znaleckému posudku, ktorý potvrdil výsledky znaleckého dokazovania ohľadom výšky nákladov vzniknutých vyvolanými investíciami žalovaným, pričom neprihliadal na objednané množstvo tepla na rok 2008 a skutočný odber tepla v r. 2007, nakoľko toto teplo bolo dodávané a zaplatené a v tomto smere nešlo o sporné skutočnosti a nebolo to predmetom žaloby. V súvislosti s predloženými rozhodnutiami Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, uviedol, že v danom prípade išlo o prerušenie dodávky tepla, kde posudzovali danú vec z hľadiska bezzmluvného vzťahu a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia a posúdili vec z hľadiska neexistencie dohody o odbere tepla v zmysle zákona o tepelnej energetike a právne posúdenie posudzovaných prípadoch nie je možné aplikovať na túto danú vec vzhľadom na názor odvolacieho súdu, ktorý uložil zistiť, aké skutočné náklady vznikli žalobcovi v súvislosti s odpojením sa žalovaného, čo v tomto prípade bolo zistené znaleckým posudkom a dodatkom k znaleckému posudku. Súd mal za to, že výška ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa od sústavy tepelných zariadení žalobcu žalovaným bola znalcom za pomoci konzultanta ustálená, preto žalobe vyhovel. Spolu so zaplatením istiny priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % od 14.6.2008 do zaplatenia. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %. 8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska. Uviedli, že rozhodnutie považujú za nesprávne v celom rozsahu, pričom jeho nesprávnosť spočíva v tom, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvody nesúhlasu s rozhodnutím súdu sú v podstate rovnaké ako tie, ktoré žalovaný uvádzal v predchádzajúcom odvolaní proti rozsudku č. k. 14 Cb 28/2009-317 zo dňa 31. 7.2012. Podľa názoru odvolateľov sa súd nesprávne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že pokiaľ došlo k odpojeniu od sústavy tepelných zariadení žalobcu, išlo o investície vyvolanou žalovaným vo forme odpisov z majetku žalobcu, ktoré tvrdenie je nesprávne, pretože odpisy z majetku žalobcu nie sú a ani nemohli byť investíciou spôsobenou, resp. vyvolanou žalovaný. Súd sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného vo vzťahu k účelovým prevodom majetku žalobcu a jeho zakladateľa, ktoré sú vo vzťahu k odpisom majetku žalobcu zásadnými; vklad majetku do základného imania žalobcu, na základe ktorého mohol majetok odpisovať sa oficiálne odohral až na základe notárskej zápisnice zo dňa 4.3.2008, t. j. so značným časovým posunom oproti momentu, kedy sa žalobca dozvedel o záujme odpojiť sa od centrálneho zdroja vykurovania žalovaným. Podľa názoru žalovaného išlo jednoznačne o prevod účelový, ktorého snahou bolo získať majetok za účelom jeho odpisovania v súvislosti s inštitútom ekonomicky oprávnených nákladov podľa vyhl. č. 505/2006 Z.z. Je toho názoru, že na nárok žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, nakoľko k žiadnemu obohateniu na strane žalovaného nedošlo, reálne nedošlo k obohateniu (túto sumu žalobca od žalovaného neprevzal a ani sa mu o ňu nezväčšil majetok), tým, že sa žalovaný odpojil od sústavy tepelných zariadení. Nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení a odvolávať sa naň, pokiaľ nie je preukázaný majetkový prospech, resp. obohatenie na strane žalovaného. Skutočnosť, že žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú platnú písomnú zmluvu o dodávke a odbere tepla a predovšetkým v rámci nej dohodnuté podmienky skončenia odberu, je dôvodom toho, že žiadny nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy nákladov žalobcovi nevznikol ani nemohol vzniknúť; neexistovala totiž písomná dohoda medzi účastníkmi o podmienkach odpojenia, ktorú predpokladá zákon o tepelnej energetike. Z písomnej zmluvy ani z jej dodatkov, t. j. do momentu odpojenia sa od kotolne K2 nevyplýva, že žalobca si v prípade odpojenia bude nárokovať akékoľvek náklady vyvolané odpojením, z toho dôvodu nemožno uvažovať ani o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného. Poukázal na to, že inštitút náhrady ekonomicky oprávnených nákladov podľa § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z. z. predstavuje sekundárny záväzok kvázi akcesorickej povahy, ktorého existencia je daná a môže byť odvodzovaná výhradne v situácii, ak existuje primárny záväzkovo-právny vzťah odberateľa a dodávateľa týkajúci sa dodávok tepla; bez existencie primárneho právneho vzťahu nemôže v mimozmluvnom režime existovať ani nárok na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov. Na základe uvedeného možno potom ustáliť, že neexistuje v platnom práve taký právny titul alebo taký právny základ, ktorý by v okolnostiach prejednávanej veci pri súčasnej neexistencii platného zmluvného základu odôvodňoval oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu. Právny titul a právny základ na plnenie zo strany žalovaného nie je preto daný. Nepopiera, že napriek neplatnosti zmluvy naďalej teplo odoberal a za toto teplo aj platil, no táto skutočnosť v kombinácii s neplatnosťou zmluvy sama o sebe neodôvodňuje (bez posúdenia ďalších okolností), záver, že žalobcovi mal vzniknúť nárok na zaplatenie uplatňovaných nákladov z titulu bezdôvodného obohatenia. Dôležitou otázkou, ktorú bolo potrebné vo vzťahu k predmetu tohto sporu zodpovedať a od ktorej závisí výsledok konania, je posúdenie predbežnej otázky, či vyhláška ÚRSO č. 505/2006 Z. z. definovaním povinnosti úhrady ekonomicko-oprávnených nákladov ukončenia odberu je alebo nie je neprimeranou obchodnou podmienkou, a či je alebo nie je z tohto dôvodu ako odstrašujúci účinok pre spotrebiteľov v rozpore s platnou európskou legislatívou a rovnako tak v rozpore s ust. čl. 55 ods. 2 Ústavy SR, ktorý upravuje právo na slobodnú hospodársku súťaž. Uviedli, že o zohľadnenie tohto rozporu žiadali prvostupňový súd neúspešne, keďže tento žalovaným navrhované posúdenie vyhlášky z hľadiska jej ústavnej konformity absolútne neriešil. Žiadajú, aby odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že položka ekonomické náklady na likvidáciu časti sústavy tepelných zariadení vo vlastníctve dodávateľa, ktorá sa pre odpojenie odberateľa alebo konečného spotrebiteľa prestala používať na účel, na ktorý bola zriadená a tiež položka pomerná časť investičných nákladov vynaložených na vybudovanie sústavy tepelných zariadení, ktorá sa používala na výrobu a rozvod tepla odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorý sa odpojil boli vyhláškou č. 283/2010 Z. z., ktorá vyhlášku č. 505/2006 Z.z. zrušila, vypustené. To podčiarkuje skutočnosť, že Slovenská republika upravila vyhlášku v súlade s Európskym právom slobodnej súťaže na trhu. Spotrebiteľ v súčasnosti nie je povinný uhrádzať žiadnemu podnikateľskému subjektu jeho investičné náklady, ak sa rozhodne nakupovať u iného podnikateľa, alebo si tovary a služby vyrobí sám. Požiadal, aby odvolací súd v zmysle doktríny Súdneho dvora EÚ CILFIT položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky zahrňujúce nasledovné sporné body správnej aplikácie európskeho práva: 1/ Biela kniha a Zelená kniha priznávajú poškodeným na trhu iba priame odškodnenie. Možno úhradu nákladov odpojenia konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa považovať za odstrašujúci účinok pre spotrebiteľov a neprimeranú obchodnú podmienku? 2/ Sú spotrebitelia povinní pri odpojení uhrádzať dodávateľovi odpisy hmotného a nehmotného majetku? 3/ Sú spotrebitelia povinní pri odpojení uhrádzať dodávateľovi prevádzkové náklady? a/ Sú spotrebitelia povinní v roku odpojenia uhrádzať dodávateľovi pomernú časť fixných nákladov? b/ Sú spotrebitelia povinní v roku odpojenia uhrádzať dodávateľovi náklady na opätovné hydraulické vyregulovanie? c/ Sú spotrebitelia povinní v roku odpojenia uhrádzať dodávateľovi náklady na práce súvisiace s odpojením? d/ Sú spotrebitelia povinní v roku odpojenia uhrádzať dodávateľovi náklady na zabezpečenie určených meradiel? 9. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie 15.112,60 eur s príslušenstvom zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov odvolacieho konania, ktoré budú vyčíslené dodatočne. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska uviedol, že považuje za správne, že súd nepovažoval inštitút povinnosti uhradiť ekonomicky oprávnené náklady ukončenia odberu a odpojenia stanovené vyhl. č. 505/2006 Z. z. za inštitút v rozpore s platnými zákonmi v Európskej únii aj s Ústavou SR. Poukazuje na to, že vyhl. č. 505/2006 Z.z. si vyžiadal existujúci stav tepelnými hospodárstvami v spoločnosti. Zákon č. 657/2004 Z. z. v § 15 ods. 1 písm. a/ jednoznačne zakladá povinnosť žalobcu ako výrobcu a dodávateľa vyrábať a dodávať teplo žalovanému ako odberateľovi a túto povinnosť zákon nepodmieňuje existenciou platnej zmluvy. Nekontrolované odpájanie sa odberateľov by spôsobovalo znižovanie efektívnosti výroby tepla, predražovanie výroby tepla až po možný kolaps tepelných hospodárstiev, na čo by doplatili odberatelia-spotrebitelia, ktorí by zostali napojení na dodávateľa tepla, od ktorého sa iní odberatelia odpojili. Ani výrobcovi a dodávateľovi tepla zák. č. 657/2004 Z. z. neumožňuje odberateľa napojeného na jeho tepelný zdroj svojvoľne odpojiť a prestať mu dodávať teplo. Zákonnú povinnosť výrobcu a dovávateľa dodávať teplo treba považovať za spoločenskú objednávku, ktorá si vyžiadala ochranu v podobe inštitútu povinnej úhrady ekonomicky oprávnených nákladov ukončenia odberu a odpojenia stanovenej vyhláškou č. 505/2006 Z. z. Tento inštitút slúžil skôr na ochranu tých spotrebiteľov - odberateľov, ktorí sa od pôvodných dodávateľov tepla neodpojili a nie je v rozpore s právom slobodnej súťaže na trhu, ani so žiadnymi platnými zákonmi. Poukázal na ust. § 20 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z. z., podľa ktorého toto ustanovenie používa termín „skončenie odberu tepla“ a nie „ vypovedanie zmluvy o dodávke tepla“, a pre platnosť dohody o skončení odberu tepla neustanovuje písomnú formu. Žalobca poukazuje na existenciu takejto dohody hlavných účastníkov, o čom svedčí vyjadrenie zástupcu žalovaného v stavebnom konaní na vlastnú kotolňu nachádzajúce sa v spise, že uhradia ekonomicky oprávnené náklady ukončenia odberu a odpojenia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť o trovách prvostupňového a odvolacieho konania samostatným rozhodnutím. 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody 14. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. 16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. V konaní vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska. Vedľajší účastník po 1.7.2016, t. j. od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku ako subjekt konania zanikol a nahradil ho intervenient, ktorý môže do konania vstúpiť len keď preukáže záujem na výsledku sporu, o čo sa nejedná v tomto prípade. Právnická osoba zriadená na ochranu práv spotrebiteľov môže spotrebiteľa zastupovať len na základe jeho splnomocnenia podľa § 291 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, odvolanie pôvodného vedľajšieho účastníka - Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP, odvolací súd prejednal, keďže bolo podané do 30.6.2016. 19. V zrušujúcom uznesením č. k. 41Cob/206/2012-352 zo dňa 27.6.2013 krajský súd ako súd odvolací uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie výsluchom súdneho znalca, prípadne nariadením nového znaleckého dokazovania, ako aj zistením oprávnenej výšky nákladov, ktorá by na základe iného právneho titulu ako zmluvy žalobcovi vznikla, s poukazom na neexistenciu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov v konaní a znalca. V konaní bola vypočutá aj konzultantka znalca O.. D.I.. 20. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a správne posúdil vec v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 a § 458 ods. 1 Obč. zák. Súd posudzoval vec ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže zmluva o dodávke tepla podľa názoru odvolacieho súdu zanikla. Uviedol, že je potrebné poukázať na výpoveď znalca O. J., ktorý uviedol, že výška ekonomicky oprávnených nákladov vyúčtovaná žalobcom bola vyúčtovaná v správnej výške v zmysle vtedy platnej vyhlášky č. 505/2006 Z. z. a s poukázaním na jeho výpoveď prvostupňový súd konštatoval, že žalobca postupoval pri výpočte oprávnených nákladov v zmysle platnej legislatívy, keďže žalovanému dodával teplo aj po zániku zmluvy o dodávke tepla a v súvislosti s výrobou tepla vznikli ekonomicky oprávnené náklady, ktoré znalec považoval za správne vyúčtované, preto mal súd za to, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorú ustálil znalec, a ktorá bola totožná s výškou oprávnene vyúčtovaných nákladov žalobcu na základe faktúry č. 20081113 zo dňa 30. 5. 2008, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že skutočnosť, že žalobca nemal so žalovaným uzatvorenú písomnú zmluvu o dodávke a odbere tepla a v rámci nej dohodnuté podmienky skončenia odberu tepla je dôvodom, že nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy nákladov mu nevznikol ani vzniknúť nemohol, keďže neexistovala písomná dohoda o podmienkach odpojenia, ktorú predpokladá Zákon o tepelnej energetike, pretože v Stavebnom povolení M. XXX/XXXX z 3.6.2008 bolo uvedené, že „na ústnom pojednávaní bolo podané písomné vyjadrenie doterajšieho dodávateľa tepla - FILBYT, s. r. o. Fiľakovo, v ktorom žiadal nahradiť náklady s odpojením objektu od tepelných rozvodov v súlade so zákonom o tepelnej energetike č. 657/2006 Z.z. Táto požiadavka je uvedená v bode č. 20 vo výroku tohto stavebného povolenia. Zástupca Spoločenstva vlastníkov bytov pri parku sa písomne vyjadril, že sú ochotní vzniknuté náklady uhradiť“. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené potom námietka žalovaného neobstojí, keďže samotný žalovaný sa takto vzniknuté náklady vzniknuté odpojením sa žalovaného od tepelných rozvodov uhradiť zaviazal, a to v stavebnom povolení, keď v rámci neho žalobca požiadavku na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov v súlade s vyhl. č. 505/2006 Z.z. vzniesol. 23. Z uvedeného je zrejmé, že v čase keď nárok žalobcu vznikol, vyhl. č. 505/2006 Z.z. bola platná, žalobca si mohol uplatňovať náklady len v zmysle cit. vyhlášky, podľa ktorej postupoval, čo v konaní viackrát potvrdil znalec, a to jednak v nariadenom znaleckom posudku, jednak vo svojej výpovedi, doplnení znaleckého posudku a uvedené skutočnosti potvrdila aj konzultantka znalca vo svojej výpovedi. Táto vyhláška stanovovala spôsob výpočtu nákladov vyvolaných odpojením, s tým, že v konaní bolo preukázané, že tieto oprávnené náklady boli zo strany žalobcu vyúčtované v správnej výške, a to v súlade s vtedy platnou vyhláškou č. 505/006 Z. z. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že znalec bol v konaní vypočutý, napriek námietkam žalovaného svoje závery súdu odôvodnil a na týchto zisteniach zotrval. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. 24.. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené. 25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 27. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. 28. Žalovaný aj Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska v odvolaní uviedli, že vzhľadom na to, že prvostupňový súd o položených prejudiciálnych otázkach vôbec nerozhodol a nijako neodôvodnil, prečo ich nepredložil Súdnemu dvoru EÚ, žiadali, aby odvolací súd v zmysle doktríny rozsudku Súdneho dvora EÚ CILFIT položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky zahŕňajúce sporné body správnej aplikácie európskeho práva, ktoré v odvolaní uviedol. 29. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, 30. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c/ CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 31. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 32. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. 33. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. 34. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. 35. Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. 36. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva Spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. 37. Súdny dvor môže v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie, ktorá mu je zverená v článku 267 ZFEÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na účely definovania pojmu nekalá podmienka. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov prijatých inštitúciami Únie (uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 60 a 79). 38. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie nespočíva na aplikácii alebo interpretácii práva Európskej únie. Z rozhodnutia, ktorého zrušenia alebo zmeny sa žalovaný podaným odvolaním domáha vyplýva, že súd prvej inštancie návrhu vyhovel, jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, postupoval aj podľa vtedy platnej vyhláška č. 505/2006 Z.z. teda nebolo rozhodované podľa noriem práva Európskej únie. Súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval výlučne vnútroštátne právne predpisy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že položenie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, preto návrhu žalovaného nevyhovel. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetná námietka žalovaného, že bolo porušené právo na zákonného sudcu, ktoré garantuje článok 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keď sa súd svojvoľne neobrátil na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou. 39. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že konkrétne položky, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní boli vyhláškou č. 283/2010 Z. z., ktorá zrušila vyhl. č. 505/2006 Z. z. vypustené, keďže v čase uplatnenia nároku zo strany žalobcu vyhl. č. 505/2006 Z. z. bola platná. 40. Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol. 41. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).