Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/549/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200704 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615200704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 346,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 20.03.2015, č. k. 17C/28/2015-56, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 346,- Eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 346,- Eur počnúc dňom 04.03.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 215,43 Eur na účet právneho zástupcu, ako aj povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok 21,- Eur. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 06.02.2009, pričom na túto zmluvu sa vzťahuje zákon č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalobkyňa bola spotrebiteľkou, pretože od roku 1988 poberá invalidný dôchodok, nepodnikala v minulosti a nepodniká ani v súčasnosti. Finančné prostriedky vo výške 350,- Eur preto nežiadala na výkon povolania, ale na pokrytie zvýšených nákladov, ktoré sa v roku 2009 v rodine vyskytli. Zo zmluvy o úvere mal súd nepochybne preukázané, že táto neobsahuje náležitosti - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Preto mala žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanej len istinu vo výške 350,- Eur bez úrokov a bez poplatkov. Nesporné je, že žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 696,- Eur, preto v rozsahu 346,- Eur žalovaná nadobudla bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. Bezdôvodné obohatenie je žalovaná povinná vydať, a preto súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni túto sumu. Žalobkyňa vyzvala žalovanú písomnou výzvou zo dňa 07.03.2014 na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, najneskôr do 13.03.2014, pretože žalovaná do tohto termínu neplnila, od 14.03.2014 je v omeškaní. Preto súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania 8,25% ročne v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspešnosti v konaní. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2, písm. f) a d), ako aj § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania. Napadnuté rozhodnutie označila za nepreskúmateľné, nezodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O.s.p. Považovala za sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, či sú aplikovateľné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, čo žalovaná razantne popiera. Poukazuje na uzavretú zmluvu o úvere, ktorá nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože zmluvné strany sa dohodli podľa všeobecných podmienok, že sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa jej tvrdenia súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere. Pretože Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, nie je pritom relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Žalovaná nesúhlasí s názorom súdu, že dojednanie strán o použití Obchodného zákonníka je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka nie je neprijateľnou podmienkou, pretože ak by mal aj odvolací súd za to, že žalobkyňa je spotrebiteľkou, žiadnym spôsobom toto dojednanie nezhoršuje jej postavenie a v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd sa preto odvoláva na ustanovenia zákonov, ktoré nie je možné na daný prípad aplikovať. Z uvedených dôvodov zmluva o úvere údaj RPMN obsahovať nemusela a žalovaná má nárok na vrátenie istiny spolu s dohodnutým poplatkom za jeho poskytnutie. Žalovaná razantne odmieta, že by z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhuje rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere uviedla, že právny názor žalovanej je absolútne nesprávny, pretože už zo samotnej podstaty spotrebiteľského práva vyplýva, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, je nepochybné, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah. K argumentom žalovanej, že právne vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom označila za obchádzanie zákona, aby sa vyhla posudzovaniu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vzhľadom na početné chyby v zmluvách predkladaných zo strany žalovanej spotrebiteľom. Každý odsek predmetnej zmluvy označuje za nápadne až krajne nevyvážený v neprospech spotrebiteľa. Pretože ide jednoznačne o spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovanou ako dodávateľkou, keď žalobkyňa v tomto nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, zmluva o úvere mala obsahovať výšku RPMN, ktorú Zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere a jej absenciu sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že je bežnou praxou žalovanej neuvádzať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy v snahe vyhnúť sa aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť bola judikovaná množstvom rozhodnutí súdov SR. Žalobkyňa sa tiež nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Z rozsudku je zrejmé, aké dokazovanie súd vykonal, k akým skutkovým záverom došiel a aký predpis na prejednávanú vec aplikoval, ako aj to, ako príslušný právny predpis vyložil. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd poukazuje na ust. § 379 a § 380 CSP, v zmysle ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku, tak aj v jeho odôvodnení považuje za vecne správne a s dôvodmi rozhodnutia sa stotožňuje a na tieto poukazuje konštatujúc ich správnosť. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, preskúmaním veci samej odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. 8. K odvolacej námietke žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní uvádza, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O.s.p.). Poukazuje pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, komisie a Ústavného súdu SR so svojim záverom, že je evidentné, že súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Túto okolnosť považuje za odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Nič konkrétne však žalovaná v odvolaní neuviedla na vysvetlenie dôvodnosti tejto svojej námietky. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok spĺňa podmienky podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania rozsudku), je dostatočným spôsobom charakterizovaný uplatnený nárok žalobkyne, vyjadrenie žalovanej strany, označenie vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie, poukaz na použitú právnu úpravu a vysvetlenie jej aplikácie. Preto odvolací súd na túto námietku ako nedôvodnú nemohol prihliadnuť. 9. K námietke, v ktorej žalovaná popiera spotrebiteľský status žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa má v prejednávanej veci bez akýchkoľvek pochybností postavenie spotrebiteľa. Poukazuje pritom na skutkové zistenia a právne odôvodnenie v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere, ktoré považuje odvolací súd za dostatočne jasné, presvedčivé a správne posúdené (strana 2, piaty odsek napadnutého rozsudku). Naviac odvolací súd dodáva, že žalovaná svoje tvrdenie o tom, že žalobkyni možno priznať status spotrebiteľa žiadnym spôsobom nepreukázala, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským. 10. K námietke ohľadne posúdenia zmluvy o úvere s tým, že je potrebné použiť Obchodný zákonník a nie je možné aplikovať ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dodáva, že spotrebiteľský vzťah sa vždy riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení iných zákonov zo dňa 25.03.2014, ktorá odstránila nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne určila, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie konštatuje, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahovala viaceré obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pričom zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto nebola žalobkyňa povinná plniť svoje záväzky voči žalovanej v rozsahu vyššom ako bola suma poskytnutého úveru, pretože je v zmysle cit. ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Správne potom vyvodil aj dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ a § 456 OZ a zaviazal žalovanú na zaplatenie predmetnej sumy. 11. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. V odvolacom konaní bola úspešnou účastníčkou žalobkyňa, a to v plnom rozsahu, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).