Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/133/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205162 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205162.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti povinnému Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.. A. XXX/XX, XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice pod sp. zn. EX 1949/2015, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 238,96 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/19/2015-19 z 11. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/759/2012 z 19. januára 2012 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný osobou na to oprávnenou. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou poistnej zmluvy č. 4112700223 zo dňa 09. 12. 2007 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V bode XV Všeobecných poistných podmienok poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci 2C/759/2012 od existujúcej, ale neplatnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za následok, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého ako exekučného titulu by mohla byť vedená exekúcia. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že na strane povinnej vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv a túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia aj pre oprávneného na základe osobitnej obchodnoprávnej zmluvy č. 44551 v období od 28. 09. 2007 do 15. 06. 2010. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom podnikania povinnej a za túto činnosť dostávala od oprávneného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v obchodnej zmluve. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácii, vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Povinná mala v oblasti uzatvárania poistných zmlúv postavenie profesionála. Povinná bola v evidencii Národnej banky Slovenska evidovaná ako výhradný sprostredkovateľ poistenia pod č. 061760. Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u ktorého sa predpokladá, že je laikom. V prejednávanej veci o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie strán nejde. Súdny dvor Európskej únie v prípade C-464/01 vyslovil záver, že zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľa, aby táto preukázala, že spotrebiteľom je. Povinná ako profesionál v predmete zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Svedčí o tom záznam o informáciách, ktoré poskytol sprostredkovateľ klientovi (tiež sprostredkovateľovi toho istého produktu) pred uzavretím poistnej zmluvy. Povinná si musela byť vedomá následkov prijatia rozhodcovskej doložky. 2.1 Po uplynutí lehoty na odvolanie doplnil ďalšie dôvody odvolania, pre ktoré nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Navrhol zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného potvrdila, že v dobe od 28. 09. 2007 do 3. septembra 2008 pracovala pre oprávneného ako výlučný sprostredkovateľ poistenia pod č. VSP 061760. V dobrej viere dňa 09. 12. 2007 uzatvorila poistnú zmluvu č. 4112700223 u oprávneného ako súkromná osoba, nie ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zmluva bola oprávneným schválená 14. 12. 2007. Pri uzatváraní zmluvy sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu na dobu troch rokov. Zmluvu zrušila 10. 12. 2010 a zanikla 15. februára 2011. Odkupná hodnota poistnej zmluvy ku dňu jej zániku bola 34,02 Eur. Oprávnený jej po započítaní nedoplatku na poistnom vo výške 23,05 Eur vyplatil sumu 10,98 Eur. V oznámení o zániku poistenia okrem odkupnej hodnoty nebolo žiadne upovedomenie o dlžnej sume, preto sa domnieva, že oprávnenému nič nedlhuje. 4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). 5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Exekučným titulom podľa návrhu na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/759/2012 z 19. januára 2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že pred meritom veci skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. K záveru o právomoci rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi dospel na základe zistenia, že v článku XV. Všeobecných poistných podmienok oprávneného je na prejednanie všetkých sporov účastníkov poistnej zmluvy určený Arbitrážny súd Košice a z „osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť.“ 9. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou spolu s rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou. Na výzvu súdu oprávnený dňa 18. mája 2015 doručil súdu prvej inštancie kópiu návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. 4112700223 vyhotovený sprostredkovateľom poistenia oprávneného na dojednanie poistenia. Povinná v návrhu zmluvy vyhlásila, že bola oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, a. s., ktoré sú súčasťou ňou podpísanej poistnej zmluvy. Oprávnený tvrdí, že podpisom týchto dokumentov vznikol dňa 09. 12. 2007 poistný vzťah. V odpovedi exekučnému súdu zo dňa 18. mája 2015 oprávnený tvrdí, že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky (21-05-07) a rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy oddelené graficky aj technicky, na ktoré sa vyžadoval druhý a samostatný podpis poistníka. Vo všeobecných poistných podmienkach je v článku XV. uvedené, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom a rozhodne rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.“ Tieto všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy podpísal povinný 09. 12. 2007. Za podpisom povinného na všeobecných poistných podmienkach nasleduje text označený ako osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4112700223, kde v bode 2 poistník (poistený) a poisťovňa „vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho konania rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Za tým nasleduje opätovne podpis povinného a sprostredkovateľa poistenia. 10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhom na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulom so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 11. Pod prieskum súladu návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spadá aj skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda je oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať ani vydať rozhodcovský rozsudok. 12. Z listín predložených súdu prvej inštancie spolu s odpoveďou na výzvu súdu dňa 18. mája 2015 nemohol súdu prvej inštancie zistiť skutočnosti namietané oprávneným v odvolaní. Svoje tvrdenia v odvolaní oprávnený doložil listinami a to kópiou dohody o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia, z ktorej je zistiteľné, že povinná vykonávala pre oprávneného činnosť výhradného sprostredkovateľa poistenia a to už v čase pred uzavretím poistnej zmluvy č. 4112700223 z 09. 12. 2007. Aj v dohode o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa poistenia účastníci zmluvy uzavreli rozhodcovskú doložku. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného netvrdí, že nepoznala dôsledky dojednania rozhodcovskej doložky a takémuto jej tvrdeniu by ani nebolo možné uveriť, keďže sama produkty oprávneného spotrebiteľom predávala a podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola povinná klientovi oznámiť a vysvetliť všetky ustanovenia poistnej zmluvy. Obrana povinnej je založená na tom, že žiadny dlh voči oprávnenému nemá, preto bude musieť súd prvej inštancie dožiadaním si spisu rozhodcovského súdu zistiť, či rozhodcovské konanie vedené na Arbitrážnom súde Košice pod sp. zn. 2C/759/2012 prebehlo v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2005, či povinná využila zákonom prípustné opravné prostriedky proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu alebo jej takáto možnosť porušením ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní daná nebola a následne opätovne vyhodnotiť, či je rozhodcovský rozsudok materiálne vykonateľný a či výkonu rozhodcovského rozsudku nebráni ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014. 13. Na odvolacie dôvody doplnené Okresnému súdu Lučenec 31. 07. 2015 odvolací súd neprihliadol z dôvodu, že boli predložené v rozpore s ustanovením vtedy účinného ustanovenia § 205 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. 14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).