Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/252/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615208489 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615208489.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Aleny Križanovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného AK Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. U. XXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky 227,92,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 22729/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/478/2015-14 zo dňa 20. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/478/2015-14 zo dňa 20. októbra 2015 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Lučenec odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa na podklade totožného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 00984/09 zo dňa 19.05.2009 už domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. V predchádzajúcom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Er/811/2009 bola exekúcia uznesením č.k. 12Er/811/2009-26 zo dňa 13.02.2012 zastavená a vyhlásená za neprípustnú. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/91/2012-47 zo dňa 15.05.2012. Podaním zo dňa 04.06.2015 súdny exekútor požiadal znova o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech toho istého oprávneného, proti tomu istému povinnému a na podklade toho istého rozhodcovského rozsudku ako vo veci, ktorá bola vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Er/811/2009. Nakoľko sa skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu nezmenili a ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. 2. Proti uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. 3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (1) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. (2) 6. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 7. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú spôsobilosť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (1) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (2) 9. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Odvolací súd z lustrácie v registri obyvateľov zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, t.j. v čase pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. V čase vydania predmetného rozhodnutia teda súd konal s osobou, ktorá nemala spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku straty jej právnej subjektivity. Rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uvedeného trpí procesnou vadou, pre ktoré musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom procesnou chybou nemôže byť považované za správne. 11. V zmysle uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude konať s právnym nástupcom povinného ako s účastníkom konania, keďže na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 9D 380/2015, D/not 154/2015 zo dňa 07.03.2016 naňho prešli práva a povinnosti po poručiteľovi. Z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky konania, odvolací súd sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia nezaoberal. Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).