Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213294 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615213294.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu V. W. W., a.s. so sídlom O. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému 1/ B. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR a žalovanému 2/ U. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 2.829,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/204/2015-75 zo dňa 17. decembra 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 13Cb/204/2015-75 zo dňa 17. decembra 2015 v napadnutej časti, ktorou súd žalobu zamietol zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.679,55 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.692,11 Eur od 1.9.2015 do 30.9.2015, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.642,11 Eur od 1.10.2015 do 2.11.2015, s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.552,11 Eur od 3.11.2015 do 30.11.2015 a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.542,11 Eur od 1.12.2015 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 169,50 Eur, všetko v 50,-Eur mesačných splátkach splatných vždy k 30. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva celý dlh splatným. Vo zvyšku, t.j. v časti uplatneného úroku z úveru súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Zároveň konanie v časti o zaplatenie sumy 150,- Eur zastavil. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzatvoril žalobca so žalovanými Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 3.3.2008, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 Eur. Žalovaný 1/ a 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,79 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 18,79 Eur a do nasporenia 45 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 23,24 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 25,82 Eur. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Žalobca listom zo dňa 17.2.2015 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili, a preto žalobca dňa 10.3.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu 10.3.2015 bola celková výška dlžnej sumy 2.892,11 Eur a pozostáva z istiny 2.218,49 Eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 673,62 Eur. Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká a žalobca v zmysle článku VI bod 3 a 4 úverovej zmluvy úročil istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,79 % p.a. a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Ku dňu 31.8.2015 bola výška žalobcom požadovanej pohľadávky v sume 2.829,55 Eur, pričom pozostáva z istiny 2.018,49 Eur, z nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 673,62 Eur, zo 6,79 % p.a. úroku za úver od 10.3.2015 do 31.8.2015 vo výške 69,90 Eur a z 5 % p.a. úroku z omeškania od 10.3.2015 do 31.8.2015 vo výške 67,54 Eur. Okresný súd uviedol, že žalovaní na pojednávaní dňa 17.12.2015 čiastočne uznali nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom preukázali, že zo žalovanej sumy uhradili 3 x po 50,-Eur, o čom predložili výpisy z účtu W. W. za mesiace september, október a november 2015. Zároveň žalovaní uviedli, že žalovaný 1/ nepracuje a nepoberá žiadne dávky a žalovaná 2/ má príjem 800 až 900 Eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti so žalovaným 1/ a s plnoletým synom I. Q.. Žalovaná 2/ preukázala náklady a uviedla, že sa snažia so žalovaným 1/ svoje dlhy splácať podľa možností. 3. Na základe preukázania úhrady 150,-Eur, žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v sume 150,-Eur, a preto súd prvej inštancie v tejto sume konanie zastavil. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi zostatok istiny vo výške 2.679,55 Eur a právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne podľa špecifikácie žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 10.12.2015 ( č.l. 50 ). Ohľadne uplatneného úroku vo výške 6,79 % ročne súd žalobu zamietol s odôvodnením, že zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu zosplatnenia úveru ku dňu 10.3.2015, a teda od dátumu 1.9.2015 si už žalobca nemôže uplatňovať paralerne úrok z úveru, ako aj úrok z omeškania, nakoľko zmluvný vzťah vyhlásením splatnosti úveru v celosti zanikol a žalobcovi vzniklo len právo na uplatnenie si úroku z omeškania z celej kapitalizovanej sumy ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu, keďže žalovaní 1/ a 2/ mali v spore len nepatrný úspech. 5. Súd prvej inštancie zároveň vyhovel žiadosti žalovaných, ktorí žiadali povoliť splácanie dlhu v splátkach, pričom súd tejto žiadosti vyhovel a povolil splácanie dlhu v splátkach po 50,-Eur mesačne pod hrozbou sankcie za nezaplatenie čo i len jednej splátky, nakoľko súd zvážil majetkové pomery žalovaných a ich životné náklady. 6. Voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, v časti o zaplatenie úroku z úveru, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zaplatenia úroku z úveru vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných prostriedkov. Uviedol, že v prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca požiadal o zaplatenie celej pohľadávky zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „ zbavil“ povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru odvolateľa akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Taktiež poukázal na zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd pri odôvodnení vychádza aj z inštitútu odstúpenia od zmluvy, ktorý v tomto prípade nebol žalobcom aplikovaný, pričom žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, čím však zmluvný vzťah na rozdiel od odstúpenia od zmluvy nezanikol. Povinnosť platiť úroky teda naďalej zo zmluvy trvá. 7. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalobcu a uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol správne, nakoľko žalobca písomne listom zo dňa 10.3.2015 od zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere odstúpil. Poukázali na to, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že listom zo dňa 10.3.2015 odstupuje od zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, potom však uvádza, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, čo je podľa ich názoru zmätočné a nie odôvodnenie súdu, ako to uvádza žalobca. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. 9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou podanou na súd dňa 9.9.2015 uplatnil proti žalovaným právo na zaplatenie 2.829,55 Eur s príslušenstvom, t.j. s dohodnutými úrokmi z úveru vo výške 6,79 % p.a. a s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. Žalovaní nárok žalobcu uznali čo do dôvodu a výšky, okrem sumy 150,-Eur, ktorú žalobcovi po podaní žaloby zaplatili, následkom čoho žalobca v tejto časti zobral žalobu čiastočne späť a súd v tejto sume konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Napriek uznávaciemu prejavu zo strany žalovaných, súd prvej inštancie vyhovel žalobe len ohľadne istiny a uplatneného úroku z omeškania a ohľadne uplatneného dohodnutého úroku žalobu zamietol s odôvodnením, že vyhlásením splatnosti úveru v celosti zanikol žalobcovi na úrok z omeškania a vzniklo mu len právo na úrok z omeškania z celej kapitalizovanej sumy ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru. Súd prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel vyhlásil rozsudok pre uznanie v súlade s § 153a ods. 1 O.s.p. a k zamietnutiu žaloby pristúpil napriek skutočnosti, že žalovaní uplatnený nárok uznali v celom rozsahu. 10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení ku dňu 3.3.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 13. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. 14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka v znení ku dňu 3.3.2008, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. 15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napriek uznaniu žalovaných žalobcom uplatneného nároku čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu, pristúpil k zamietnutiu žaloby ohľadne dohodnutých úrokov. Súd prvej inštancie aj napriek konštatovaniu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 17.12.2015, v napadnutom rozsudku sa vôbec nevysporiadal so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( č.l. 12 až 13 ), v ktorých v článku XIX. sú riešené podmienky v prípade porušenia zmluvných podmienok. Odvolací súd poukazuje hlavne na bod 2 písm. a) tohto článku, z ktorého vyplýva, že ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, je stavebná sporiteľňa oprávnená na konanie, ktoré je špecifikované v bode 3 tohto článku. S týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal, teda nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nebral do úvahy Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby platné ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z toho dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný. 16. Odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku na jednej strane tvrdí, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, na druhej strane uvádza, že zmluvný vzťah zanikol vyhlásením splatnosti úveru. Aj z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd dopĺňa, že z podania zo dňa 17.2.2015 ( č.l. 10 až 11 ) vyplýva, že žalobca zaslal žalovaným len upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, teda nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a zániku zmluvného vzťahu tak, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie teda musí posúdiť uplatnený nárok na dohodnutý úrok s ohľadom na skutočnosť, že k zániku zmluvného vzťahu nedošlo. 17. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. Zároveň musí uviesť, prečo vzhľadom na uznanie žalovaných žalobcom uplatneného nároku nevydal rozsudok pre zmeškanie pre celý uplatnený nárok, ale v rozpore s uznávacím prejavom v časti žalobu zamietol. 18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP s tým, že vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 19. Súd prvej inštancie bude v konaní pokračovať v intenciách vyslovených odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a po vykonanom dokazovaní spor opätovne rozhodne. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 21. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď sa začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred prvým 1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP. 22. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).