Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoP/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215199 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615215199.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloletú O. H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, dieťa matky D.. L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, E., zast. JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou, so sídlom Lazovná 45, Banská Bystrica, a otca M.. Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, U., zast. JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou so sídlom Mlynská 15, 040 01 Košice, v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletej O. H. proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4P/70/2015-33 zo dňa 25. 11. 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletej O. H., M.. Z. H. dočasne zakázal styk s maloletou dcérou O. H., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 mení tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletého dieťaťa M.. Z. H. dočasne zakázal styk s maloletou dcérou O. H., a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014.
V odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol: „Matka maloletého dieťaťa D.. L. H., nar. XX.XX.XXXX podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 27.10.2015 súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd otcovi maloletého dieťaťa M.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX dočasne zakázal styk s maloletou dcérou O. H., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014.
Návrh odôvodnila tým, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 14CoP/79/2014-76 zo dňa 28.10.2014, ktorým došlo k zmene Uznesenia Okresného súdu Lučenec 12P/60/2014-45 zo dňa 17.09.2014, súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou Laurou každý párny víkend v mesiaci v sobotu a nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod v prítomnosti matky. Takto dočasne upravený styk platí do času právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 41P/92/2014. Rozvodové konanie stále prebieha a je v štádiu nariadeného znaleckého dokazovania. Na podklade nových skutočností a aktuálnej situácie matka považuje za nevyhnutné, aby bolo nariadené nové predbežné opatrenie, ktorým by styk otca s maloletou bol dočasne do právoplatnosti rozsudku v konaní Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 úplne zakázaný.
Ako už uviedla v predchádzajúcich vyjadreniach v rámci konania vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12P/60/2014 ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia, so stykom otca s maloletým dieťaťom bez dozoru inej osoby nemôže súhlasiť z dôvodov „znepokojujúceho správania“ sa otca k maloletej dcére. Podľa vyjadrenia matky, v máji 2014 navštívila s dcérou psychologičku, ktorá realizovala s maloletou niekoľko stretnutí. V prílohe odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec 12P/60/2014-45 zo dňa 17.09.2014, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, matka predložila súdu stručnú správu od psychologičky. Následne ju doplnila správou klinického psychológa - D.. O. O. zo dňa 01.07.2014. Na poklade týchto správ Krajský súd zmenil pôvodné predbežné opatrenie a upravil styk otca len v prítomnosti matky. V znaleckom posudku č. 63/2015 zo dňa 13.10.2015 vypracovaný znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých D.. O. O. sa po takmer po jeden a pol ročnom skúmaní potvrdili všetky matkine podozrenia ohľadom sexuálneho zneužívania maloletého dieťaťa otcom. V znaleckom posudku sa okrem iného uvádza: „ Maloletá O. v rámci hry, kresieb a rozhovoru vykazuje diagnostiky zjavné znaky a prejavy, ktoré ale nekorešpondujú s daným vekom a poukazujú na obsahové poruchy myslenia, nadmerné zaujatie sexualitou, erotizáciou svojho prežívania. Podozrivým sa tiež javí vyjadrovanie ku vzťahovej osobe otca - prítomné zdrobneniny, afiliantné výrazy koncentrované na pohlavné znaky, strácanie rolového vnímania otcovského správania.“ „Maloletá v masívnej projekcii symbolicky vyjadruje, že v podvedomí je zážitok spojený s blízkou vzťahovou osobou, (najpravdepodobnejšie otcom) a týka sa predčasnej erotizácie, pohlavnej stimulácie. Je evidentné zapojenie obrán s lojalitou s otcom. Až obsedantne častá kresebná téma (zdôraznené mužské genitálie na postave otca, ako aj pohlavné znaky na svojej postave ako aj iných) na úkor iných prirodzench tém, poukazuje minimálne a nadmerné zaujatie týmito časťami tela, ako aj stratou prirodzenej sociálnej zábrany typickej práve pre tento vek, čo je pri zohľadnení všetkých údajov suspekcia minimálne prekročenia prirodzených mravných a rolových tabu v rodine v rámci kontaktu rodiča s dieťaťom. ... V situáciách sexuálneho zneužívania je bežné, a čím skôr sa udialo tým skôr, že dieťa psychicky uniká z emociálne nadlimitnej, záťažovej situácie mechanizmom tzv. peritraumatickej a posttraumatickej disociácie, ktorá je vlastne manipuláciou s vlastným vedomým prostredníctvom nevedomých mechanizmov. ... Presne tento mechanizmus sa v plnej šírke objavuje v kresbách maloletej a súbežných rušivých myšlienok spojených s kresbou ako aj prepájanie myšlienky s telesným pocitom nutkania na močenie, iracionálny pocit, že toto musí postavičky bolieť, ako aj únikovými fantáziami, napr. že je záchrankyňa, že má rybí chvost a na chrbte krídla. ... Nutkanie na močenie vedomie, že to „dievčatko z kresby“ muselo bolieť, šípy, klince vystreľujúce pohlavia, do pŕs... iba zažité dokáže vyvolať takúto“ súhru“. Fantazijný podnet nikdy nedosahuje takej hĺbky, rýchlo odznieva, prekrývajú ho iné veku primerané podnety. Takéto obsahu by dieťa nezamestnávali 2,5 roky. ... Pri sexuálnych zážitkoch v detstve, najmä od blízkej osoby, ktorej dieťa dôveruje v prežívaní dochádza k traumatizácii a to najzávažnejšieho charakteru... Aby nedošlo k narušeniu kohézie Ega, niektoré zážitky sa odštepujú, niektoré sa vytesnia do podvedomia, kde sa tzv. odštiepia od osobnosti a iných komponentov a vedú k istému stupňu dezintegrácie. ... Disociácia - odštiepenie sa navonok prejaví len v podobe premenlivých nálad, pocitoch strachu, labilite prežívania, alebo presne v kresbách aké kreslí maloleté O., symbolické príbehy , kde anjel ubližuje, dieťa je vťahované do jaskyne, kde jej vystreľujú šípy a klince do pohlavných orgánov a podobne... (strana 24-25) „Disociácia je vážnym obranným mechanizmom a vyskytuje sa iba pri traume. ... Navyše sexualizované správanie v takomto rozsahu sa nedá odpozorovať, musí byť zažité, vyjadruje vnútorné pudenie k vyhľadávaniu a premýšľaniu k zažitému podnetu, predčasne vybudených schém prežívania.“ (strana 26) V závere znaleckého posudku je uvedené, že : „Dieťa vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálneho zneužitého dieťaťa. ... Celý klinický obraz je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej traumy, najmä disociačné, štiepacie flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo v minulosti vystavené masívnej, nadlimitnej emočnej erotizovanej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobnejšie sexuálneho charakteru, zo strany blízkej vzťahovej osoby, ktorú nevedela uniesť a preto od nej uniká vyššie podpísanými mechanizmy.“ (strana 26-27). V prebiehajúcom rozvodovom konaní bola na pojednávaní dňa 16.10.2015 znalkyňa D.. O. O. vypočutá v pozícii svedka. Súd po vypočutí znalkyne a oboznámení sa s jej znaleckými výsledkami nariadil vlastné znalecké dokazovanie. Znalkyňa na pojednávaní pri výsluchu jednoznačne uviedla, že je potrebný zákaz styku. V súčasnej dobe styk otca s maloletou prebieha v zmysle nariadeného predbežného opatrenia v prítomnosti matky. Podľa jej vyjadrenia, sa s otcom dohodli, že sa dočasne zdrží všetkých prejavov fyzických intímnosti vo vzťahu k dcére počas styku, bozkov, objatí a podobne. Otec to však nedodržiava.
Dcéra sa na styk s otcom na jednej strane teší, lebo od neho dostáva darčeky, no na druhej strane býva veľmi vyčerpaná, týždeň po styku s otcom býva silno rozrušená, má poruchy spánku, občas nočný des, či neutíšiteľné nutkanie na močenie. Býva nervózna a nesústredená a trvá niekoľko dní, kým sa dá do normálu. Nie vždy sa styk realizoval podľa nariadeného predbežného opatrenia, čoho následkom bolo podanie niekoľkých trestných oznámení zo strany otca na marenie styku s dcérou. Matka začala chodievať s dcérou k psychologičke v máji roku 2014 v nádeji, že odhalí príčiny správania dcéry, jej nočných desov, dovtedy nevysvetliteľných prejavov a že jej pomôže. Avšak ani postupom času sa právanie dieťaťa nezlepšuje, naopak správanie dieťaťa sa vyhrocuje, prejavujú sa uňho viaceré patologické znaky, ktoré sú popísané aj v znaleckom posudku. Rovnako na neprimerané správanie dieťaťa upozornili matku aj jej príbuzné (matka a švagriná). Naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia matka odôvodnila predovšetkým tými skutočnosťami, že maloletá je silno traumatizovaná, čoho dôvodom je podľa znalkyne s najväčšou pravdepodobnosťou sexuálne násilie, ktorého bola obeťou zo strany otca. Súčasný hoci obmedzený styk s otcom jej nepomáha s vyrovnaním sa s prežitou traumou. Dieťa sa po styku s otcom týždeň spamätáva. Matka maloletého dieťaťa je si vedomá, že nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude zakázaný styk otca s dcérou je obrovským zásahom do práv otca ako aj dieťaťa. Miera tohto zásahu je však podľa jej názoru výrazne nižšia, ako by bolo v prípade pokračovania styku, ktorý podľa doteraz známych skutočností a psychologických záverov, prehlbuje až tak silnú traumu, ktorá v dieťati zrejme po zážitkoch s otcom zostala.
V zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „O.s.p.“ ) môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konania, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. má návrh okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, e) nenakladal s určitými vecami alebo právami, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. môže súd vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. (§ 102 ods. 1 veta prvá,) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, kým súd vydá konečné rozhodnutie. V návrhu na jeho vydanie však musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj skutočnosti preukazujúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi nariadenie predbežného opatrenia je možné rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov (§ 75 ods. 6 O.s.p.), vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme a pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie o predbežnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.
Nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 12P/60/2014 bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/60/2014-45 zo dňa 17.09.2014 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne - do právoplatného skončenia rozvodového konania vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou O. každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec 12P/60/2014-45 zo dňa 17.09.2014, predmetné uznesenie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou dcérou každý párny víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/79/2014-76 zo dňa 28.10.2014).
Matka maloletého dieťaťa dňa 27.10.2015 doručil súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala otcovi dočasne zakázať styk s maloletou dcérou z dôvodu, že maloletá je silno traumatizovaná, čoho dôvodom je podľa znalkyne s najväčšou pravdepodobnosťou sexuálne násilie, ktorého bola obeťou zo strany otca. Súčasný hoci obmedzený styk s otcom jej nepomáha s vyrovnaním sa s prežitou traumou. Dieťa sa po styku s otcom týždeň spamätáva. Matka vychádzala predovšetkým zo znaleckého posudku č. 63/2015 zo dňa 13.10.2015 vypracovaného znalkyňou D.. O. O., ktorá podozrenie ohľadne sexuálneho zneužitia maloletého dieťaťa potvrdila. Zároveň znalkyňa na pojednávaní dňa 16.10.2015 konanom na Okresnom súde Košice II vo veci 41P/92/2014 pri výsluchu do zápisnice uviedla, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa zakázať styk s otcom.
Konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťa na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 nie je ku dňu 25.11.2015 právoplatne skončené.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých D.. O. O. vypracovala dňa 13.10.2015 znalecký posudok č. 63/2015, v ktorom zhrnula jeden a pol ročné sledovanie psychického stavu maloletého dieťaťa. V závere posudku (str. 26-27) okrem iného uviedla, že dieťa vykazuje mnohé jasné klinické znaky patriace do klinického obrazu sexuálneho zneužitého dieťaťa, konkrétne - Disociácia a nutkavosť v myslení, traumatogénna emocionalita, behaviorálna sexualizácia, klinický obraz CSA - sexuálne zneužitého dieťaťa - ktorý týmto aj konštatovala. Celý klinický obraz dieťaťa je typickým a psychologicky zrozumiteľným v optike vážnej traumy, najmä disociačné, štiepacie flešbeky nutkavého charakteru sú jasným znakom, že dieťa bolo v minulosti vystavené masívnej, nadlimitnej emočnej erotizovanej záťaži v rozsahu traumy, najpravdepodobnejšie sexuálneho charakteru, zo strany blízkej vzťahovej osoby, ktorú nevedela uniesť a preto od nej uniká mechanizmami popísanými v znaleckom posudku. Následne na pojednávaní dňa 16.10.2015 konanom na Okresnom súde Košice II vo veci 41P/92/2014 znalkyňa D.. O. O. vypovedala ako svedok, pričom do zápisnice uviedla, že záver znaleckého posudku potvrdil jej ročné sledovanie dieťaťa, a to že dieťa vykazuje známky sexuálne zneužívaného dieťaťa. Maloleté dieťa podľa jej vyjadrenia prekonalo traumu v útlom veku a opakovane. Je to tzv. preverbálny typ traumy, čo znamená, že prežila niečo v období, kedy jej slovná zásoba, kognitívne procesy neboli natoľko vyzreté, aby si uchovala pamäťovú stopu do konca v časovej chronológii ako ucelený pamäťový celok a jej zážitky sú prezentované mechanizmom opísaným v znaleckom posudku. Na otázku právnej zástupkyne odporcu (otca), ako by mal byť upravený styk otca s maloletou dcérou D.. O. uviedla, že kontakt maloletej s otcom znovu oživuje jej vytesnené obsahy, ktoré majú tendenciu odchádzať do úzadia, čo má u dieťaťa za následok pocit nepohody, rozrušenie. Tento stav trvá približne týždeň, pokiaľ sa dieťa dostane do normálu. Následne svedkyňa uviedla, že je v najlepšom záujme maloletej O. zakázať styk otca s dcérou.
Na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov založených do spisu sp. zn. 4P/70/2015 súd dospel k záveru, že zákaz styku otca s maloletou dcérou O. na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 je v záujme maloletého dieťaťa. Vychádzal predovšetkým zo skutočností opísaných v znaleckom posudku č. 63/2015, ako aj z výpovede znalkyne D.. O. na pojednávaní dňa 16.10.2015, ktorá výslovne doporučila styk otca s dcérou zakázať.
Podľa § 75 ods. 8 druhá veta O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd priklonil k názoru, že návrh matky na dočasný zákaz styku otca s maloletou dcérou na čas do rozvodu manželstva je dôvodný a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia“.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa otec maloletej O. odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva v celom rozsahu proti uzneseniu Okresného súdu odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) z toho dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa nemôže absolútne stotožniť s nariadeným predbežným opatrením, ktorým mu súd dočasne zakázal styk s jeho dcérou O.. Prvostupňový súd vychádzal len z návrhu matky a z ňou predložených listinných dôkazov, pričom v návrhu matky sa vôbec nespomína skutočnosť, že otec sa podrobil vyšetreniu za účelom vypracovania znaleckého posudku z oblasti sexuológie. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 bol ustanovený znalec a vypracovaný znalecký posudok č. 38/2015 D.. I. W. - J., znalkyňou z odboru psychiatria, drogové závislosti, alkoholizmus a sexuológia. Na otázku č. 5 znalkyňa odpovedala „Odporca sa sexodiagnostickému, psychiatrickému a PPG vyšetreniu podrobil dobrovoľne, chápe zmysel trestného konania, chápe nebezpečenstvo pedofilného konania voči dieťaťu, vie rozpoznať následky takéhoto konania pre psychosexuálny vývin dieťaťa a vzhľadom na to, že som prítomnosť pedofilného zamerania či známok sexuálnej agresivity nezistila je otázka ovládacích schopností irelevantná". Tak ako celý obsah znaleckého posudku, tak aj závery znaleckého posudku jednoznačne preukázali tvrdenia odporcu, ako otca dieťaťa, že nikdy neublížil svojej dcére a to v žiadnom smere. Uviedol, že tento znalecký posudok potvrdil skutočnosť, že navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa si toto obvinenie otca z pedofílie vyfabulovala; v prílohe odvolania predložil otec dieťaťa predmetný znalecký posudok.
Otec dieťaťa v odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádzal len z posudku predloženého matkou, ktorý vypracovala D.. O. O., ktorý bol objednaný matkou. Matka nečakala na nestranný znalecký posudok od znalca, ktorého ustanoví súd v konaní o rozvod manželstva. Účastníci sa dohodli na pojednávaní, že najskôr sa ustanoví znalec z oblasti sexuológie, aby sa buď potvrdili obvinenia matky, alebo vylúčili, a až následne na to bude ustanovený znalec z odboru psychológie za účelom usporiadania stretávaniu sa otca s dcérou. S posudkom D.. O. absolútne nesúhlasí, nakoľko tento vychádza len z jednostranných vyjadrení a pocitov matky. Maloletá nikdy neuviedla, žeby jej otec v minulosti ubližoval. Aj samotná D.. O. vo svojom posudku opakovane uvádza, že „ Maloletá v priebehu znaleckého vyšetrenia priamo neverbalizovala nič z inkriminovaných obsahov prezentovaných matkou, obsahy naznačuje skôr nepriamo v kresbe, v projekcii, v hre, v testovom vyšetrení''. K uvedenému otec maloletej uviedol, že v konaní o rozvod manželstva boli súdu predložené kresby maloletej, ktoré kreslila v čase keď žili v spoločnej domácnosti a na týchto kresbách neboli zvýraznené mužské pohlavné orgány. Až na kresbách, keď žila iba s matkou a kreslila iba za jej prítomnosti. Uviedol, že je preňho nepochopiteľné, prečo matka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku až po vyše roku od nariadeného predbežného opatrenia o určení styku počas víkendov. Pokiaľ a jedná o rešpektovanie, resp. nerešpektovanie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Cop/79/2014, ktorým súd vo forme predbežného opatrenia upravil styk otca s maloletou každý párny víkend v mesiaci v sobotu a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.
v prítomnosti matky, otec maloletej O. v odvolaní uviedol, že toto rozhodnutie nebolo zo strany matky rešpektované. Aj samotná matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedla „Žiaľ nie vždy sa styk realizoval podľa nariadeného predbežného opatrenia". Uviedol, že v prílohe odvolania predkladá presný prehľad o dátumoch realizovania stretávania sa s dcérou a o dôvodoch neumožnenia styku, ktorý je spracovaný v tabuľke za obdobie od nariadenia predbežného opatrenia. Nie si je vedomý toho, že stretnutia s dcérou, aj keď sporadické, by mali negatívny vplyv na jej psychiku, tak ako to uvádza matka v návrhu. Dcéra sa na stretnutia teší a dožaduje sa kontaktu s otcom, to znamená, aby ju vy stískal na začiatku a na konci ich stretnutia. Spozoroval citové napätie u dcéry, no bolo to na prelome rokov 2014/2015, kedy dcére došlo, že sa jej rozpadla rodina, a to že nie je s otcom, nie je len z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti, tak ako to prezentovala matka. Poukázal na to, že samotná D.. O. na strane 10 znaleckého posudku uvádza, že „V aktuálnom čase znaleckého vyšetrenia posledné dva príznaky vymizli". Je preto podľa otca dieťaťa zarážajúce, že v prvej správe D.. O. zo dňa 01. 07. 2014 sa neuvádza mechanizmus disociácie, ale až v jej znaleckom posudku z 13. 10. 2015, pričom sledovala maloletú dlhší čas. Javí sa preto nepochopiteľné, že najzvláštnejšie správanie sa maloletej znalkyňa zaznamenala až 14 mesiacov po tom, čo rodičia žili oddelene a otec už nemal na maloletú žiadny vplyv.
V závere odvolania otec maloletej O. uviedol, že matka vo svojom podaní ako aj na pojednávaní prezentovala, že nebránila a ani nebude brániť otcovi stretávať sa s dcérou za jej prítomnosti, potom otec nevidí dôvod, prečo matka podala až po takej dlhej dobe návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zákaze styku. Tento najvážnejší zásah do rodičovských práv otca mohla predsa matka využiť hneď na začiatku celého konania, alebo už pri opustení spoločnej domácnosti, a nie teraz, kedy sa styk otca s dcérou minimalizoval. Otec má záujem a chce sa s dcérou stretávať hoc za prítomnosti matky a to aspoň tak, ako tomu bolo doteraz. Má za to, že pokiaľ by mu bol styk s dcérou zakázaný, tak dôjde k úplnému emocionálnemu odcudzeniu sa otca s dcérou dokiaľ nebude rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014. Zdôraznil, že jedno z najzákladnejších práv dieťaťa je právo na obidvoch rodičov. Nepožaduje nič iné len to, čo je uzákonené v medzinárodných dohovoroch a v legislatíve SR. Požaduje len to, na čo majú deti právo, a to právo na matku aj otca. Otec je presvedčený, že jeho pravidelný kontakt s dcérou s ohľadom na všetky okolnosti najlepšie vystihuje záujem dieťaťa. Maloletá má silné citové väzby na otca a preto si myslí, že zabezpečením pravidelného kontaktu s dcérou bude plne rešpektované jej právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že zamietne návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu.
K obsahu odvolania otca maloletej O. sa písomne vyjadrila matka maloletej O. a vo vyjadrení uviedla, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebol odôvodnený len znaleckým posudkom D.. O., ktorý pripojila k návrhu, ale aj jej výpoveďou v prebiehajúcom rozvodovom konaní, kedy bola na pojednávaní konanom na Okresnom súde Košice II dňa 16. 10. 2015 vypočutá v pozícii svedka. D.. O. ako znalkyňa bola vypočutá len v pozícii svedka, pretože išlo o znalecký posudok, ktorý nebol vyžiadaný súdom. Súd však po vypočutí znalkyne a oboznámení sa s jej znaleckými výsledkami nariadil vlastné znalecké dokazovanie. Znalkyňa na pojednávaní pri výsluchu a aj pri konfrontovaní s otázkami zo strany právnej zástupkyne otca výslovne skonštatovala, že vnútorné prežívanie dieťaťa je natoľko rozrušené, štiepené, že dospela k záveru, že najlepšie bude zakázať styk otca s maloletou O., lebo sa v tejto chvíli na to pozerá z pohľadu O., jej záujmu, a nie záujmu otca dieťaťa. D.. O. bola na pojednávaní dňa 16. 10. 2015 konfrontovaná aj s otázkou, či pri znaleckom posudku bola oboznámená so znaleckým posudkom Dr. W., ktorý predkladá otec, pričom skonštatovala, že bola s týmto znaleckým posudkom oboznámená a že stojí za výsledkami svojho znaleckého skúmania, ktoré však nebolo zacielené na rodičov, ale len na dieťaťa a jeho prežívanie. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa odcitovala z vyjadrenia D.. O.: „Môj záver je teda taký, že dieťa prekonalo traumu v útlom veku a opakovane. Je to tzv. preverbálny typ traumy, to znamená, že prežívala niečo v období, kedy jej slovná zásoba, kognitívne procesy neboli natoľko vyzreté, aby si uchovala pamäťovú stopu do konca v časovej chronológii ako ucelený pamäťový celok a jej zážitky idú presne tým mechanizmom, ako som popisovala, všetkými panelmi jej psychickej komunikácie, to znamená hrou, kresbou, snívaním a o tom, ako uvažuje o veciach". Matka maloletej O. vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa ďalej uviedla, že D.. O. pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia nevychádzala zo skúmania rodičov, ale z niekoľkomesačného skúmania dieťaťa. Toto je zásadný rozdiel v znaleckých posudkoch, ktoré rodičia
dieťaťa v konaní predložili. Návrh na predbežné opatrenie bol ďalej odôvodnený čestnými vyhláseniami D.. T. H. a D.. T. H., ktoré boli v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/ 92/2014 vypočuté, pričom k návrhu bola doložená kópia zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 10. 2015.
Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 38/2015, vypracovanému znalkyňou D.. I. W. - J., odbor psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia, na závery ktorého poukázal v odvolaní otec dieťaťa, matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa uviedla, že tento posudok bol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva, ktoré prebieha pred Okresným súdom Košice II. Navrhovateľka (matka dieťaťa) v rozvodovom konaní tento posudok namietala a poukázala na to, že ak znalkyňa nediagnostikovala u odporcu (otca dieťaťa) sexuálnu deviáciu, nevylučuje to vystavenie maloletého dieťaťa nevhodnému, škodlivému a patogénnemu správaniu zo strany odporcu. Závery tohto znaleckého posudku sú preto z hľadiska posúdenia vhodnosti styku odporcu s maloletou O., s ohľadom na ochranu dieťaťa, podľa matky dieťaťa irelevantné. Navrhovateľka (matka dieťaťa) vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa poukázala na to, že nenájdenie diagnózy sexuálnej deviácie u vyšetrovaného otca dieťaťa nie je dôkazom o tom, že sa nedopustil neprípustných sexuálnych praktík voči dieťaťu, nakoľko len približne u polovice sexuálnych delikventov bola na základe odborných vyšetrení diagnostikovaná pedofília. Znalecký posudok vypracovaný D.. I. W. - J. nie je podľa matky dieťaťa spôsobilý preukázať, či k danému konaniu otca došlo alebo nie, čo bolo možné zistiť iba vyšetrením dieťaťa založenom na dlhodobom sledovaní detským psychológom. Záver o zdravotnom stave otca dieťaťa nevylučuje a ani nespochybňuje podľa matky dieťaťa záver detskej psychologičky.
Na základe uvedených skutočností matka dieťaťa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca dieťaťa písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov okresného súdu v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) OSP.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že pri posúdení opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal z predložených listinných dôkazov a to najmä zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých D.. O. O. dňa 13. 10. 2015 pod č. 63/2015 a z výpovede uvedenej znalkyne na pojednávaní konanom dňa 16. 10. 2015 na Okresnom súde Košice II vo veci sp. zn. 41P/92/2014, kde D.. O. O. vypovedala ako svedok, pričom na základe uvedených dôkazov dospel okresný súd k záveru, že zákaz styku otca s maloletou dcérou O. do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41/P/92/2014 je v záujme maloletého dieťaťa.
Otec maloletej O. v odvolaní namietal uvedený záver okresného súdu opierajúci sa len o dôkazy predložené matkou dieťaťa, pričom poukázal na závery znaleckého dokazovania, ktorého vykonanie nariadil Okresný súd Košice II v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II vo veci sp. zn. 41P/92/2014.
Podľa ust. § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia funkcia predbežného opatrenia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom súdnom konaní nastať. Z dikcie ust. § 102 ods. 1 OSP vyplýva, že po začatí konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby a) boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo b) ak je potrebné
zabezpečiť dôkaz, pretože ho neskôr nebude možné vykonať. Prvý z uvedených prípadov prichádza do úvahy vtedy, ak existuje potreba dočasne regulovať (upraviť) právne vzťahy medzi účastníkmi. Občiansky súdny poriadok rozlišuje niekoľko druhov predbežných opatrení, ktoré sa odlišujú svojim obsahom a spôsobom nariadenia. V každom prípade však základným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť a provizórnosť (čo vyplýva zo samotného označenia uvedeného procesného inštitútu - „predbežné opatrenie“) v tom slova zmysle, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi konkrétnych právnych vzťahov, ale o úpravu dočasnú, provizórnu. Súd, ktorý následne rozhoduje vo veci samej nie je viazaný výrokom rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, resp. skutočnosťou, či predbežné opatrenie bolo alebo nebolo nariadené. Významným prvkom uplatňovaným v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia je zásada proporcionality. V danom prípade je na jednej miske váh záujem dieťaťa na zachovaní vzťahu s druhým rodičom (otcom dieťaťa), ktorý vyplýva tak z vnútroštátnej právnej úpravy (zák. č. 36/2005 Z. z.) ako aj z medzinárodnoprávnej úpravy, ktorou je Slovenská republika viazaná (Dohovor OSN o právach dieťaťa) a tiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo väzby s odlúčeným rodičom“ a „že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov“ a na druhej miske váh ochrana dieťaťa pred tvrdenými nevhodnými formami správania otca dieťaťa vo vzťahu k maloletému dieťaťu, z tvrdenej existencie ktorých odvodila matka dieťaťa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potrebu dočasnej úpravy pomerov vo forme nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal otcovi dieťaťa styk s maloletou M. Podľa ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť kontakt s druhým rodičom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z dôkazov predložených v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v procese osvedčovania dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva, akú kvalitu má vzťah otca a dieťaťa, či dieťa odmieta osobu otca, pretože má s ním verbálne nevyslovený problém, prípadne, či ho odmieta z iných dôvodov, navyše znalkyňa D.. O. O. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že „maloletá v masívnej projekcii symbolicky vyjadruje, že v podvedomí je zážitok spojený s blízkou vzťahovou osobou“, neuviedla výslovne, že zážitok je spojený s otcom dieťaťa. Tieto skutočnosti musia byť predmetom riadneho dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P/92/2014 spolu s ostatnými tvrdeniami účastníkov konania a tiež predmetom vyhodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 132 OSP, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec inštitútu predbežného opatrenia. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice II by mala byť vypočutá v zmysle ust. § 178 ods. 2 OSP aj maloletá O., pretože právo dieťaťa byť vypočuté v konaní pred súdom je jedným z kľúčových práv dieťaťa. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletou Laurou bol dočasne upravený vo forme nariadenia predbežného opatrenia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/79/2014-76 zo dňa 28. 10. 2014, ktorým došlo ku zmene uznesenia Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/60/2014-45 zo dňa 17. 09. 2014, tak že súd upravil styk otca s maloletou O. každý párny víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Ochrana záujmov dieťaťa je teda zabezpečená úpravou styku otca dieťaťa s maloletou O. tak, že styk otca s dieťaťom môže prebiehať len v prítomnosti matky dieťaťa, ktorá logicky vylučuje možnosť akýchkoľvek nevhodných foriem správania zo strany otca dieťaťa voči maloletému dieťaťu.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.