Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/155/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217060 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615217060.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., E. P. XXX/ X, zast. JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou so sídlom AK Poltár, Železničná číslo 7, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 4. januára 2016, č. k.: 5C/421/2015-46, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: Odporca a zamestnávateľ navrhovateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Čajkovského 8, 984 01 Lučenec sú povinní zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 13.08.2013 uzavretej účastníkmi konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 5C/421/2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy z 13. 08. 2013 uzavretá medzi ním a odporcom je neplatná a zároveň žiadal predbežným opatrením uložiť odporcovi, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy z 13. 08. 2013 s tým, že táto povinnosť by vyplývala aj pre jeho zamestnávateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Lučenec. Navrhovateľ tvrdí, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú, nakoľko bola vyhotovená na predtlačenom formulári a je možné konštatovať, že nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Táto okolnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom a taký právny úkon neobstojí ani z hľadiska ustanovení spotrebiteľského práva. Trval na tom, že je neplatná aj úverová zmluva uzavretá medzi ním a odporcom pre zrejmý rozpor so zákonom číslo 129/2010 Z. z. poukázal na to, že odporca začal aktívne vymáhať plnenie na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vo výške 98.-Eur mesačne. Na takto zistený skutkový stav aplikoval § 74 ods.1, 2, § 75 ods1, 2, 4, § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., § 76 ods. 2 a § 102 ods. 1 O. s. p. Z pripojených listinných dôkazov mal osvedčené, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsah je nečitateľný, ďalej dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 13. 08. 2013. Z čl.2 Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyplýva, že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 98.-Eur. V súčasnosti odporca pristúpil k realizácii svojho práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a túto dohodu predložil zamestnávateľovi navrhovateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Čajkovského 8, 984 01 Lučenec za účelom realizácie zrážok zo mzdy do výšky ustanovenej právnymi predpismi. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v celom rozsahu na tieto dôvody poukázal (§ 76 ods. 4 O. s. p.) Zamestnávateľ navrhovateľa EKOLTECH spol. s.r.o. Lučenec, nie je účastníkom tohto konania, avšak s poukazom na § 76 odsek 2 O.s.p. toto predbežné konanie je záväzné aj pre neho. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Navrhol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Namietal, že na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené predpoklady. Poukázal na znenie ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t.j., že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Navrhovateľ nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Táto obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala citovanému ustanoveniu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, predstavuje osobitnú listinou a navrhovateľ mal možnosť si dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Odporca dal do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Navrhovateľ nepreukázal existenciu hroziacej ujmy. Odporca je opačného názoru, a to, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľa. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne správne. Zdôraznil, že je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárovej typy zmlúv, ide o spotrebiteľský právny vzťah. Odporca mu listom zo dňa 01. 04. 2015 oznámil, že pristupuje k realizácii zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú zaslal odporca zamestnávateľovi a tento začal s realizáciou zrážok zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13. 08. 2013. Na základe toho možno konštatovať, že zo strany odporcu došlo k aktívnemu vymáhaniu plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy vo výške 98 € mesačne, čo bez akejkoľvek súdnej ochrany zasahuje do jeho majetkových práv. Z Dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že bola vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne dopisujú údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter a možno jednoznačne konštatovať, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa § 551 OZ dlžník zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Týmto postupom získal veriteľ koncentrovanú moc nad majetkom dlžníka, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Výška zabezpečenej pohľadávky v dohode je určená odporcom. Nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy. Vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli účastníci konania na zabezpečenie pohľadávky odporcu z úverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu, keďže navrhovateľ tvrdí, že hlavný záväzok - zmluva o úvere je neplatná pre rozpor so zákonom číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho má odporca nárok len na vrátenie istiny, pričom podľa spornej dohody o zrážkach zo mzdy odporca získal ku dňu podania návrhu bezdôvodné obohatenie vo výške 96 €, pretože navrhovateľ si požičal sumu 600 € a odporcovi zaplatil do 15. 05. 2015 už 696 €. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne vo výroku ako aj v odôvodnení. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dal odpoveď na všetky námietky, na ktoré v odvolaní odporca poukazuje, pričom odporca vo svojich úvahách žiadnym spôsobom neprihliada na to, že ide o spotrebiteľský vzťah, že v súčasnosti je spotrebiteľským právnym vzťahom venovaná zvýšená pozornosť a tieto právne vzťahy podliehajú kontrole. Nejde o svojvoľný postup súdov, ale vyplýva z povinností, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, pričom tak napĺňa politiku Európskej únie vo vzťahu k spotrebiteľom, pričom treba zdôrazniť, že súdy Slovenskej republiky pri rozhodovaní musia aplikovať právne normy Európskej únie. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, či navrhovateľ splatil všetky splátky zmluvného vzťahu, ale to, koľko mal v skutočnosti zaplatiť bez toho, aby nebolo možné podmienky uzavretej zmluvy považovať za úžeru. Preto je dôležité, akým spôsobom a za akých okolností bola uzavretá zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a k čomu sa navrhovateľ zaviazal. Odvolací súd nepopiera, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie riadneho splácania záväzkov, avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu nemožno prehliadnuť ani to, že by tento vzťah nebol podrobený súdnej kontrole, respektíve že by spotrebiteľ nemal možnosť kontroly zrážaných súm, a to z dôvodu, že výška uplatnenej sumy voči zamestnávateľovi navrhovateľa je výlučne v dispozícii odporcu. Preto v takomto prípade ide o kontrolu výšky splátok realizovaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy totiž môže slúžiť len na zabezpečenie a uspokojovanie pohľadávky v zákonnej výške, teda v zákonom dovolenej, s prihliadnutím na spotrebiteľské právo. Je správne tvrdenie navrhovateľa, že nemá možnosť zrážky priamo zastaviť, keď zamestnávateľ vykonáva zrážky bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje bez akejkoľvek kontroly. Treba prihliadnuť na to, že spotrebiteľ často zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť, pričom dochádza k zrážkam zo mzdy na sumy, ktorej vyplývajú z neprijateľných podmienok zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prípad P./Pohotovosť, C-30/12, kde z pripomienok Európskej komisie vo vzťahu k výkladu článku 17 a 38 Charty základných práv Európskej únie a článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú úskalie v tom, že na jej základe zo mzdy dlžníka môžu byť uspokojené aj tie časti pohľadávky veriteľa, ktoré sa zakladajú na nekalých podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ ani dlžník nemajú možnosť tieto zrážky jednostranne zastaviť. Zároveň komisia poukázala na veľmi vysoké sankcie, ktoré sa môžu považovať za nekalé podmienky podľa bodu 1 e) prílohy k smernici 93/13/EHS. Treba prihliadnuť aj na to, že osud zabezpečovacieho prostriedku bude závisieť od osudu hlavného záväzku. Komisia zároveň vo svojom závere navrhla, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku odpoveď v tom zmysle, že článok 6 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Odvolací súd za daného stavu považoval predložené listinné dôkazy navrhovateľom, uvádzané tvrdenia o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre nariadenie predbežného opatrenia. Avšak až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či medzi účastníkmi boli dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky a ktoré. Povinnosť uložená zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu je iba predbežným opatrením, pre ktorý je charakteristická jeho dočasnosť. K odôvodnenosti nariadenia predbežného opatrenia odvolací súd uvádza, že v danom prípade už zo samotných príloh k návrhu bola zrejmá hrozba odporcu vykonávaním zrážok zo mzdy u zamestnávateľa navrhovateľa. Pokiaľ nebude právoplatne vyriešená spornosť namietanej dohody, nie je možné nateraz uvažovať, že rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia je neprimerané vo vzťahu k odporcovi. Pri rozhodnutí odvolací súd prihliadol najmä na preventívnu povahu predbežného opatrenia, ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia účastníka vykonávaním nedôvodných zrážok zo mzdy s prihliadnutím na obsah zmluvy. Pokiaľ by nedošlo k nariadeniu predbežného opatrenia, naďalej by navrhovateľovi boli vykonávané zrážky zo mzdy, ktorých celková výška by nekorešpondovala s celkovou sumou, akú by navrhovateľ mal odporcovi zaplatiť, pokiaľ by súd vo veci samej konštatoval neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto rozsahu by navrhovateľovi mohla vzniknúť škoda, ktorá by vzhľadom na jeho postavenie spotrebiteľa mala omnoho väčší dopad na ochranu jeho práv ako slabšieho účastníka zmluvy v porovnaní s dopadom na odporcu v prípade pozastavenia zrážok zo mzdy ako silnejšej strany zmluvného vzťahu. Navrhovateľ preukázal existenciu hroziacej ujmy, pretože doložil oznámenie odporcu jeho zamestnávateľovi o začatí zrážok zo mzdy, kedy sa začínajú zrážať čiastky, ktoré presahujú nárok odporcu a tak dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, čo v konečnom môže znamenať ďalší spor, kde bude žalovať navrhovateľ o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zrážky zasahujú podstatným spôsobom do majetkovej sféry navrhovateľa, ohrozujú jeho existenčné možnosti. Neobstojí ani námietka, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla závažnejšia ujma, pretože navrhovateľ podľa svojho tvrdenia už splnil svoju povinnosť a plní naviac. tieto skutočnosti ale budú predmetom dokazovania vo veci samej. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.