Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/58/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204947 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204947.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloleté deti T. E., nar. XX. XX. XXXX a D. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov matky T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpená advokátkou JUDr. Erikou Golskou, so sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, a otca D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpený advokátkou JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/33/2016-88 zo dňa 08. 06. 2016, r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej T. sumou 200 € mesačne, na výživu maloletého D. sumou 120 € mesačne, vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 03. 04. 2016 do 31. 05. 2016 a vo výroku o povinnosti otca platiť bežné výživné od 01. 06. 2016 k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Na návrh matky súd prvej inštancie rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. a D. E. tak, že obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky T. E. počnúc dňom 03. 04. 2016, od kedy sa obe maloleté deti reálne na základe svojho vlastného rozhodnutia v domácnosti matky nachádzajú. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodoval súd naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/76/2013-39 z 20. 11. 2013, ktorým boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi detí bola určená povinnosť platiť na výživu každého dieťaťa zvlášť po 100 € mesačne a matke na výživu každého dieťaťa zvlášť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prvej inštancie vypočul v konaní aj maloleté deti, ktoré zhodne prejavili vôľu žiť v jednej domácnosti s matkou. Odmietali striedavú starostlivosť s odôvodnením, že otec sa im nevenuje, znovu sa oženil a jeho súčasná manželka nemá k ním dobrý vzťah. Pre účely rozhodnutia o výživnom zisťoval súd prvej inštancie majetkové pomery rodičov a osôb, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Zistil, že matka detí je na rodičovskej dovolenke z dôvodu starostlivosti o maloletého J. S., narodeného zo vzťahu s priateľom J. S.. Výška rodičovského príspevku vyplácaná matke je 203,20 €, k tomu poberá prídavky na jedno dieťa J. S. vo výške 23,52 €. Priateľ matky detí J. S. je zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom okolo 330 €. Otec maloletých detí sa znovu oženil s N. P. E., zamestnanou u otca detí a v jednej domácnosti s otcom okrem jeho terajšej manželky žije aj syn jeho manželky E. P., žiak druhého ročníka základnej školy. Otec je živnostník. Podľa daňového priznania za rok 2015 vykazoval základ dane 2 403,12 € vypočítaný ako rozdiel príjmov z podnikania vo výške 307 762,80 € a výdavkov vo výške 305 359,68 €. Súd prvej inštancie zohľadnil, že okrem detí pochádzajúcich z manželstva nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť a matke jedna vyživovacia povinnosť pribudla. Prihliadol tiež na vek a potreby maloletých detí, ktoré ustálil tak, že maloletá T. vo veku 16 rokov je študentkou strednej školy a maloletý D. vo veku 11 rokov je žiakom základnej školy. Zohľadňujúc celkové majetkové pomery otca, ako vlastníka viacerých nehnuteľností, vrátane stavieb, reštaurácie a pohostinstva, ako vlastníka viacerých osobných motorových vozidiel, ktorý býva v dome svojho otca, rozhodol, že primerané výživné na maloletú T. je 200 € mesačne a na maloletého D. 120 € mesačne, ktoré majú slúžiť nielen na zabezpečenie ošatenia, kozmetiky, nákladov spojených s cestou do školy, ale aj na kúpu školských potrieb a primerané kultúrne spoločenské a športové vyžitie. Zročné výživné za obdobie od 03. 04. 2016 do 31. 05. 2016 vyčíslil ako rozdiel určeného výživného napadnutým rozhodnutím na 640 € spolu na obidve deti a zaplateným výživným vo výške 150 € spolu na obe deti. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému D. a určenia zročné výživného na toto dieťa podala odvolanie matka maloletých detí. Uplatnila odvolacie dôvody podľa §-u 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) s tvrdením, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (bez konkretizácie, v čom má táto vada spočívať), a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otázka zmeny výchovného prostredia podľa názoru matky v konaní sporná nebola. Otec i maloleté deti súhlasili s tým, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Spornou otázkou v konaní zostala len výška vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas od ich zverenia do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Upozornila, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo zo strany otca určené výživné na obe deti v sume po 100 € a zo strany matky na 27,13 € na každé dieťa zvlášť. Znamená to, že v predchádzajúcom súdnom konaní súd ustálil, že na zabezpečenie výživy maloletej T. E. bolo potrebné vynaložiť 127,13 € a rovnakú sumu aj na výživu maloletého D. E., kedy zároveň obaja rodičia počas dvoch týždňov osobnej starostlivosti si plnili vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k obom deťom aj inou formou, naturálnym plnením, poskytovaním bývania, zabezpečovaním stravy a iných potrieb. Matka detí v návrhu na začatie konania žiadala určiť výživné na obe deti sumou 250 €, ktorá by zohľadňovala zdvojnásobenie času stráveného deťmi vo výlučnej starostlivosti matky, ako aj nárast životných potrieb maloletých detí v závislosti od ich veku, ku ktorému došlo od ostanej úpravy vyživovacej povinnosti. V záujme dosiahnutia dohody s otcom detí bola ochotná matka akceptovať výživné na deti vo výške 200 € na maloletú T. a sumou 150 € na maloletého D.. Ak podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine majú rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových práv a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd prvej inštancie podľa názoru matky nesprávne posúdil skutkové okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov na strane otca maloletých detí, v dôsledku čoho určil výživné na maloletého D. E. vo výške nezodpovedajúcej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Matka preukázala súdu výpismi z listov vlastníctva, aké nehnuteľnosti vlastní otec, poukázala na to, že nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, aj vo vlastníctve svojho otca rekonštruuje za účelom podnikania a dôkazom o jeho nadštandardných príjmoch sú splátky troch úverov vo výške 1 196,98 € mesačne, lyžovačky v Taliansku a víkendové pobyty v hotely Chateau Béla, kde sa cena dvojlôžkovej izby pohybuje od 120 € do 300 € za jednu noc. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca nevzal súd do úvahy zmenu pomerov na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému J. E. nar. XX. XX. XXXX. Otcom deklarované výdavky na syna jeho manželky nemal súd vziať do úvahy z dôvodu, že otec detí nemá vyživovaciu povinnosť k synovi svojej manželky. Nesprávnym je konštatovanie súdu prvej inštancie, že maloletý D. navštevuje základnú školu v mieste svojho bydliska. Maloletý ukončil piaty ročník Základnej školy v I. a do školy dochádza do susednej obce. Pokiaľ otec nebude zabezpečovať osobne starostlivosť o maloletého D.súdom určené výživné vo výške 120 € nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, nezohľadňuje zásadu, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ani zásadu prednosti výživného pred inými výdavkami otca dieťaťa a v konečnom dôsledku znamená pokles životnej úrovne maloletého D. oproti stavu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému D..L. tak, že otcovi bude uložené platiť na výživu maloletého D. sumou 150 € mesačne, počnúc dňom 03. 04. 2016, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a zároveň, aby odvolací súd zmenil aj rozhodnutie o výške zročného výživného. 3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť odvolaniu matky a otcovi určiť výživné v sume navrhovanej matkou, pretože je to v záujme maloletých detí. 4. Otec detí v reakcii na odvolanie matky uviedol, že tvrdenia matky o jeho majetkových pomeroch sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Matkou uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nebol konkretizovaný, preto otec nevie posúdiť, akou inou vadou by bolo zaťažené toto prebiehajúce súdne konanie. Matka detí nesprávne interpretuje skutočnosti v súvislosti s posúdením majetkových pomerov otca a výšky výživného pre maloletého D.. Výživné v sume 100 € na maloletého D. bolo určené naposledy v roku 2013. V období nasledujúcom po ostatnom rozhodnutí súdu o výživnom pre maloleté deti ukázal, že otec nie je schopný platiť výživné v určenej výške, dôsledkom čoho bolo jeho odsúdenie pre prečin neplnenia si vyživovacej povinnosti za obdobie od 15. 11. 2015 do 15. 03. 2016. Dlžné výživné ešte v súčasnosti matke detí spláca. Ani matka si počas obdobia striedavej osobnej starostlivosti o deti vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nim neplnila. Pôvodne matka detí žiadala, aby súd prvej inštancie určil pre D. výživné vo výške 250 €, ale výdavky preukazované matkou nedosahovali ňou žiadané výživné. Súd prvej inštancie podľa názoru otca v súvislosti s hodnotením jednotlivých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa dospel k správnej výške výživného vo vzťahu k maloletému D.. Matka nepreukázala takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného na 150 € na maloletého D.. Otec popiera, že by absolvoval časté víkendové pobyty a dovolenky v zmysle tvrdení matky. Na lyžovačke so známymi v rámci predĺženého víkendu bol jedenkrát. Za nocľah zaplatil 20 €. Pravdou nie je ani to, že chodieva pravidelne do hotela Chateau Béla. Návštevy tohto hotela absolvoval so súčasnou manželkou dvakrát, a to len preto, že má manželka v tomto hoteli svoju dobrú známu, ktorá im umožnila pobyt za výhodnejšie ceny. Je pravda, že vlastní tri motorové vozidlá s rokom výroby 2001, 2006 a 1987, ktoré pri výkone podnikateľskej činnosti potrebuje. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 5. Vec starostlivosti súdu o maloletých je vecou, ktorú súd prejednáva a rozhoduje podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“). Na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 6. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Vec starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré môže súd začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 121 CMP). Aplikujúc ust. §-u 65 CMP prejednal odvolací súd vec nielen v rozsahu odvolania matky týkajúceho sa výživného na maloletého XXX E., ale aj v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletú T. E., a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) z dôvodu, že odvolacia námietka matky, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je dôvodná a rozsah dokazovania, ktoré je potrebné pre správne zistenie skutkového stavu vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania, preto je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §-u 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku. 7. Konanie v tejto veci začalo na návrh matky, ku ktorej začiatkom apríla 2016 prišli obe maloleté deti T. a D. s tým, že sa nechcú vrátiť do domácnosti otca za účelom plnenia rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti vzneseného v konaní o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8P/76/2013. Obaja rodičia akceptovali zmenu pomerov a uznali, že je potrebné zmeniť rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/76/2013 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, konkrétne v otázke zverenia maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky a určenia vyživovacej povinnosti otca, ktorý si už osobnou starostlivosťou o deti túto povinnosť plniť nebude. Obsahom spisu súdu prvej inštancie je preukázané, že sa rodičia maloletých detí nedokázali dohodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca a o tejto otázke musel rozhodnúť súd autoritatívnym rozhodnutím. Pre účely rozhodnutia vo veci si súd prvej inštancie obstaral spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/76/2013, sp. zn. 3T/68/2016, správu o prešetrení pomerov rodičov a maloletých detí, správu o ich príjmoch a príjmoch partnerov, s ktorými žijú v jednej domácnosti. Napriek tomu konštatuje odvolací súd, že skutkový stav rozhodný pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie nezistil správne z dôvodu, že dôkaz výsluchom účastníkov a listinami vykonal, ale tieto dôkazy nevyhodnotil a pre správne zistenie skutkového stavu nevykonal ďalšie dôkazy. 8. Matka detí v konaní tvrdila, že v minulosti sama pracovala v podniku otca, preto má vedomosť o jeho skutočných príjmoch a majetkových pomeroch. Majetkové pomery otca sa snažila preukázať doložením listov vlastníctva preukazujúcich aké nehnuteľnosti otec vlastní, oznámila, že má otec detí viac motorových vozidiel, že rekonštruuje nehnuteľnosti za účelom rozšírenia podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie charakter nehnuteľností, ktoré otec vlastní, bližšie neskúmal, napriek tomu, že sú na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. z 23. 05. 2016 vyznačené ako reštaurácia, obchod, kino, dom, predajňa, z ktorých dve sú označené v stĺpci druh stavby kódom 13, čomu zodpovedá charakteristika, že ide o budovu ubytovacieho zariadenia, čo by nasvedčovalo tvrdeniu matky, že otec má k dispozícii nehnuteľnosť z väčším počtom izieb, slúžiacim na ubytovanie väčšieho počtu osôb a žiadnym spôsobom nevyhodnotil súd prvej inštancie ani údaje získané z daňového priznania otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, kde má otec vykázaný príjem zo živnosti vo výške až 307 762,80 € na rok, čo činí v prepočte 25 646,83 € mesačne, nie 200,26 € mesačne, čo by bol rozpočet základu dane 2 403,12 € po zohľadnení rozdielu medzi vykázanými príjmami a výdavkami otca zo živnosti. Pre účely skutočného príjmu otca na mesiac mal súd skúmať, aké položky sú zahrnuté vo výdavkoch otca úhrnnou sumou 305 359,68 € za rok 2015, či ide o výdavky, ktoré majú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom. Z doterajšieho dokazovania sa javí, že tomu tak nie je, keď len splátky úverov vykazuje otec na 1 196,98 € mesačne, hodnota hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku podľa daňového priznania otca za rok 2015 sa zvýšila o 13 743,38 € a zásoby o 4 792,57 €. 9. Súd prvej inštancie správne v rozsudku konštatoval, že pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Pod majetkovými pomermi rodičov je potrebné rozumieť nielen ich príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale celkovo i ich majetkové pomery určujúce ich životnú úroveň. Vlastníctvo nehnuteľností charakteru reštaurácia, kino, obchod, predajňa, ubytovacie zariadenie, vlastníctvo troch motorových vozidiel, občasné dovolenky v Talianku a víkendové pobyty v päťhviezdičkovom hoteli svedčia o vyššej životnej úrovni subjektu aj v malej obci. 10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Pod inou vadou konania sa rozumie procesná vada, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že pri vykonávaní dokazovania nepostupoval súd v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (zrušený Civilným sporovým poriadkom ku dňu 01. 07. 2016), podľa ktorého súd vec prejednával a dňa 08. 06. 2016 rozhodol. Podľa §-u 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mohol súd vo veciach, v ktorých bolo možné začať konanie aj bez návrhu, vykonať aj účastníkmi nenavrhované dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a bolo jeho povinnosťou vychádzajúcou z §-u 132 vyhodnotiť vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje hodnotenie vykonaných dôkazov o majetkových pomeroch otca a úvahy súdu ak na základe vykonaných dôkazov dospel práve k určenej výške výživného na obe maloleté deti, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zistiteľné ani náklady na výchovu a výživu maloletých detí. 12. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie ohľadne majetkových pomerov otca, ako výživou povinnej osoby v tom smere, akého charakteru sú nehnuteľnosti, ktoré vlastní, či podnikateľskú činnosť vykonáva v týchto nehnuteľnostiach, čo by znamenalo, že výdavky na nájom nehnuteľností za účelom prevádzkovania živnosti nemá, či je pravdivé tvrdenie matky, že otec rekonštruuje budovu určenú na ubytovanie, v akom štádiu je táto rekonštrukcia, či otec ubytováva nejaké osoby vo svojich nehnuteľnostiach, či je reštaurácia funkčná, aký obchod prevádzkuje otec detí, prečo potrebuje na výkon podnikateľskej činnosti až tri autá, aké výdavky zahrnie otec medzi výdavky v celkovej výške 305 359,68 € za rok 2015, pretože len tak môže posúdiť, či otec vynakladá také výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a nemajú prednosť pred výživným na maloleté deti. Súd prvej inštancie môže preveriť tvrdenia matky o tom, že otec často absolvuje s terajšou manželkou víkendové pobyty v drahom hotely Chateau Béla, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy za účelom zistenia skutočných majetkových pomerov otca. Osobné majetkové pomery matky boli riadne zdokladované potvrdením o výške rodičovského príspevku. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým, ktorý z rodičov poberá prídavky na maloleté deti, o ktorých koná a uplatňuje si na ne daňový bonus. Podrobne preskúma aj výšku výdavkov potrebných na zabezpečenie výchovy a výživy oboch maloletých detí, aby boli pokryté výživným zo strany matky a otca a bude zisťovať aj, či majetkové pomery povinného rodiča nedovoľujú v zmysle §-u 63 Zákona o rodine aj tvorbu úspor pre obe maloleté deti. Práve možnosť zistenia oveľa priaznivejších majetkových pomerov otca, než boli doteraz deklarované v prvoinštančnom konaní, viedlo odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k maloletej T. E. aj bez odvolania matky, pretože by bolo nespravodlivé, aby na maloletého D. v nižšom veku s menšími odôvodnenými potrebami by bolo určené vyššie výživné, než na maloletú T., 16 ročnú stredoškoláčku. 13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).