Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/353/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709209741 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6709209741.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcov: 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.. H. XXXX/XX, XXX XX V., 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C..H. XXXX/XX, XXX XX V., občan SR, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: SEKIER, s. r. o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 31692885, zastúpeného Ulianko & partners, s. r. o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o návrhu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne 2. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8C 151/2009-316 zo dňa 02. 12. 2014 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh na určenie neplatnosti z výpovede z nájmu bytu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Navrhovatelia (žalobcovia) sa návrhom došlým súdu dňa 27. 08. 2009 domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XX na 4. poschodí vo vchode č. XX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX na Katastrálnom úrade Y. Y., Správa katastra V., okres V., obec V., katastrálne územie D. na parcele KN - C č. XXXX/ o výmere 216 m2 zastavané plochy a nádvoria a obytnej budovy - C.. H. súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX, na SEKIER s. r. o., Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen v podiele 1/1 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zo dňa 25. 05. 2009 doručenej navrhovateľom v 1. a 2. rade dňa 29. 05. 2009 je neplatná. Návrh odôvodnili tým, že od roku 1988 sú nájomníkmi predmetného bytu. Uvedený byt im bol pridelený rozhodnutím o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 24. 08. 1988. Dňa 29. 05. 2009 im bol doručený list označený ako výpoveď z nájmu bytu, ktorým prenajímateľ im dal výpoveď zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996 podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že im nesprístupnili byt za účelom kontroly a tiež preto, že neuhradili nájomné od januára 2009 za čas dlhší ako 3 mesiace. Poukazujú predovšetkým na to, že nie sú si vedomí porušenia ich povinností vyplývajúcich im zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996 a ustanovení Občianskeho zákonníka a už vôbec nie hrubého porušenia takýchto povinností, pretože vyššie uvedená zmluva o nájme už v súčasnosti neupravuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcov, pretože ju nahradila zmluva o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000. Podľa nich ide o taký formálny nedostatok výpovede, ktorý má za následok neplatnosť výpovede od samého začiatku, pretože sa vzťahuje na neplatnú a neúčinnú zmluvu o nájme zo dňa 01. 09. 1996. Čo sa týka samotných úhrad nájomného, poukazujú na to, že navrhovateľka v 2. rade je približne 4 roky nezamestnaná a od októbra 2008 prišil aj navrhovateľ v 1. rade o prácu. Navrhovatelia v 1. a 2. rade predpokladajú, že časť nájomného a ostatných služieb uhradia z preplatkov vyúčtovania služieb za rok 2008. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania posudzoval nárok v súlade s § 80c O, § 120 ods. 1, 2, 3, O.s. p. , ustanoveniami § 685 ods. , § 703 ods. 1, § 710 ods. 1, 711 ods. 1 písm. d), ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) a na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na tie skutočnosti, ktoré predpisuje hmotnoprávny predpis pre výpoveď z nájmu bytu a to § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde sa priamo uvádza, že nájom bytu zaniká písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. V nadväznosti na uvedené zákonné ustanovenie sa v § 711 ods. 1 písm. d) poukazuje na to, že nájomca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Na uvedené zákonné ustanovenia súd poukazuje z toho dôvodu, že predovšetkým tieto zákonné ustanovenia boli výpovednými dôvodmi pre podanie výpovede a to najmä z toho dôvodu, že bolo preukázané, že navrhovatelia v 1. a 2. rade ako nájomcovia bytu užívali tento byt, avšak riadne a včas neplatili za služby a nájomné s užívaním tohto bytu. Uvedené skutočnosti súd nepreukazoval, avšak ich mal preukázané z listinných dôkazov a to priamo, že odporca vyzval navrhovateľov prostredníctvom svojho právneho zástupcu na doplatenie nájomného a ceny za služby s užívaním bytu. Túto skutočnosť dokonca potvrdili aj samotní navrhovatelia vo svojom návrhu, kde sa nevyjadrujú k tej skutočnosti, že nie sú dlžní, teda túto výpovednú skutočnosť nepopreli a zároveň v odstavci 6 svojho návrhu na druhej strane priamo uvádzajú, že navrhovateľka v 2. rade je štyri roky nezamestnaná a navrhovateľ v 1. rade od októbra 2008 prišiel o prácu a snažili sa uhrádzať nájomné pokiaľ mali finančné prostriedky. Zároveň poukazujú na to teda, že si mysleli, že sa toto nájomné zaplatí z preplatkov, čo je naozaj už vôbec nelogické, aby niekto platil zrejme dvojnásobok toho a mal také preplatky aké má platiť na samotnom nájomnom. Teda v samotnom návrhu navrhovatelia nepopreli to, že by výpovedný dôvod, ktorý bol uvedený, že nezaplatili nájomné za dobu dlhšiu ako tri mesiace, nebol dôvodný a žiadnym spôsobom toto ani nepreukázali, že tento výpovedný dôvod tu nebol. 4 Súd v zmysle § 120 ods. 1 O. s .p. uvádza tú skutočnosť, že každý účastník je povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj na potvrdenie týchto skutočností doložiť dôkazy, pričom súd poukazuje na to, že žiaden dôkaz od navrhovateľov súdu nebol prezentovaný, ktorý by preukázal, že oni nedoplatok na nájomnom, tak ako to bolo uvedené vo výpovedi, nemali. Z tohto dôvodu súd uvedenú výpoveď považuje za platnú a preto návrh zamietol. 5. Čo sa týka poukazovania na ďalšiu skutočnosť v tomto návrhu a to, že podľa navrhovateľov oni majú uzatvorenú zmluvu o nájme zo dňa 01. 03. 2000 a výpoveď im bola daná zo zmluvy o nájme zo dňa 01. 09. 1996, súd tu poukazuje na odôvodnenie prečo podľa odporcu medzi navrhovateľmi a právnym predchodcom odporcu nebola platne uzatvorená zmluva zo dňa 01. 03. 2000. Súd sa zhoduje s týmto vyjadrením a poukazuje v zmysle paragrafov Občianskeho zákonníka: 43b ods. 1, 43c ods. 1, 44 ods. 1 OZ na to, že v prípade, ak navrhovatelia mali za to, že je medzi nimi a právnym predchodcom odporcu uzatvorená nájomná zmluva, mali túto skutočnosť preukázať, nenavrhla vykonať za účelom a preukázaním svojho tvrdenia žiadne dokazovanie. Z uvedeného súd má teda za to, že k uzatvoreniu zmluvy z 01. 03. 2000 žiadnym spôsobom nedošlo, pretože tak ako vyššie uvedené zákonné ustanovenia a to § 43c ods. 1, 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádzajú, že zo strany navrhovateľov ako nájomcov v rámci tejto zmluvy nebola preukázaná akceptácia tohto návrhu a preto súd má za to, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2000 nedošlo. Nepreukázali ani, že došlo k dohode so skončením zmluvy zo dňa 01. 09. 1996 resp., že táto zmluva iným spôsobom zanikla. Keďže k takémuto dôkazu v tomto konaní nedošlo a táto skutočnosť teda nebola preukázaná, súd má za to, že doteraz medzi navrhovateľom v 1. a 2. rade a odporcom platí zmluva uzatvorená dňa 01. 09. 1996. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie v návrhu, že im bola daná výpoveď zo zmluvy, ktorá v čase dania tejto výpovede už zanikla resp., že táto zmluva medzi účastníkmi už neplatila. 6. Čo sa týka preukazovania všetkých skutočností, súd poukazuje na § 120 ods. 2 a 3 OSP, kde sa výslovne uvádza: súd si môže osvojiť skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Z tohto dôvodu súd teda poukazuje za zhodné tvrdenia účastníkov a teda tie, ktoré tvrdili tak navrhovatelia ako aj odporca, že odporcom bola dňa 20. 05. 2009 doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu a tiež, že sami navrhovatelia vo svojom návrhu konštatujú, že sa snažili uhrádzať nájomné, pokiaľ mali finančné prostriedky a mysleli si, že ostatné platby budú zaplatené z časti preplatku nájomného. Čo sa týka časti preplatku nájomného, súd tu poukazuje na to, že uvedené preplatky sa vždy vracajú až po zúčtovacom období a preto tak aj keby boli tieto nedoplatky zo strany navrhovateľov doplatené odporcovi, nebol by tu daný dôvod, pre ktorý by bola výpoveď neplatná z toho dôvodu, že si mysleli, že zaplatia uvedené nájomné z preplatkov. Súd tu poukazuje, že v § 711 ods. 1 OZ sa uvádza, že nájomca hrubo porušil povinnosti najmä tým, že nezaplatil nájomné za úhradu plnenia z užívania za čas dlhší ako tri mesiace. Z tohto teda vyplýva, že navrhovatelia si mýlia tú skutočnosť, že ak niekedy v budúcnosti by zaplatili uvedené dlžné nájomné, tak by dôvod výpovede odpadol a takáto výpoveď by bola neplatná v čom sa mýlia, pretože priamo v zákone sa uvádza, že teda ak nezaplatia riadne a včas tak ako to bolo určené. Z tohto dôvodu teda mal súd preukázané, že sami navrhovatelia uznali, že boli v omeškaní s týmto platením nájomného. 7. Zároveň však podľa súdu je potrebné v tomto konaní poukázať aj na správanie sa navrhovateľov počas celého času od podania návrhu až po vynesenie rozsudku. Súd poukazuje na to, že úlohou súdu je viesť konanie tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V zmysle § 2 OSP súdy majú dbať na to, aby pri konaniach nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa ich práva nezneužívali na úkor týchto osôb. K uvedenému súd poukazuje hlavne z toho dôvodu, že v rámci správania sa navrhovateľov v rámci tohto konania, sústavne dochádzalo k porušovaniu práva na spravodlivý proces najmä tým, že úmyselne odďaľovali akékoľvek pojednávanie, vykonávanie dôkazov a týmto zároveň aj to, aby súd mohol v čo najkratšom čase o danej veci rozhodnúť. 8. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že súd prejednával vec nepomerne dlho nie z dôvodu jej zložitosti, ale vzhľadom na správanie žalobcov v konaní. 9. Súd posledný termín pojednávania stanovil na 02. 12. 2014 s tým, že predvolanie na uvedené pojednávanie bolo doručované tak navrhovateľovi v 1. rade, ktorý si ho však neprevzal a v kolónke je uvedené zásielka neprevzatá v odbernej lehote, pričom navrhovateľka v 2. rade si toto prevzala dňa 20. 11. 2014 s tým, že mohla dať vedieť aj navrhovateľovi v 1. rade, keď aj predtým za neho spisovala žiadosti o odročenie, keďže sa mal nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, o čom však nikdy nedoložili žiadne dôkazy. Zároveň tesne pred pojednávaním bolo zistené, že navrhovateľka v 2. rade splnomocnila JUDr. Michala Vlkolinského, tentoraz už ako advokáta na jej zastupovanie v tomto konaní. Uvedené plnomocenstvom mu podpísala dňa 28. 11. 2014. K tomuto súd poukazuje na to, že navrhovateľka v 2. rade si bola vedomá, že spor prebieha, mohla kedykoľvek predtým splnomocniť na zastupovanie advokáta resp. inú osobu, avšak to neurobila. Keďže sa dozvedela o tom, že pojednávanie sa má konať už dňa 20. 11. 2014 uvedené splnomocnenie mohla udeliť už tento resp. nasledujúci deň. Na toto súd poukazuje z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky v 2. rade súdu dňa 28. 11. 2014 doručil oznámenie o tom, že prevzal zastupovanie navrhovateľky v 2. rade, avšak z dôvodu, že sa jedná o vec skutkovo a právne náročnú, s ktorou sa ako právny zástupca navrhovateľky v 2. rade potrebuje dôkladne oboznámiť, žiadal ospravedlniť svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľky v 2. rade na tomto pojednávaní a odročiť ho na neskorší termín. Súd poukazuje na to, že teda ako vyššie uviedol, ide o totožnú osobu, ktorú predtým splnomocnil na zastupovanie navrhovateľ v 1. rade s tým, že teda právny zástupca mal mať vedomosť o tomto prípade, pretože už dávnejšie mal zastupovať v tomto istom konaní navrhovateľa v 1. rade a teda mal sa s týmto oboznámiť. Napriek tejto žiadosti súd oznámil právnemu zástupcovi, že dňa 02. 12. 2014 vo veci bude pojednávať vzhľadom k tomu, že už v minulosti tu zastupoval a spis má mať naštudovaný. Okrem iného súd poukazuje aj na analogicky výklad možnosti požiadať súd o odročenie pojednávania z dôvodu zachovania potrebnej lehoty na naštudovanie spisu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo 75/2012 uviedol, že zmena právneho zastúpenia (v tomto prípade len ustanovenie, pričom to má tie isté účinky) a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom novým zástupcom nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že zachovanie 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 OSP nie je lehotou, ktorá musí byť vždy dodržaná. Súd poukazuje, že táto lehota má byť dodržaná resp. jej dĺžka primeranosti vzhľadom na samotný spor, skutkovú právnu náročnosť ako aj iné skutočnosti. Z tohto dôvodu, že právny zástupca navrhovateľky v 2. rade sa ospravedlnil, že mal za to, že ide o skutkovo a právne zložitú vec a že si ju potrebuje naštudovať, súd na takéto neprihliadal z toho dôvodu, že podľa súdu uvedený spor nie je skutkovo a právne tak zložitý, aby právny zástupca si nemohol tieto skutočnosti, ktoré sa v tomto spore nachádzajú naštudovať aj v kratšej dobe. Hlavne súd poukazuje na to, že samotné dokazovanie, s ktorým ako súd poukázal, keďže chcel zastupovať navrhovateľa v 1. rade, s ktorým sa teda mal už dávnejšie oboznámiť, nebolo také rozsiahle a prakticky súd svoje rozhodnutie opiera o celkovo 3 dôkazy, z čoho jeden dôkaz sa skladá z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1996 a z nájomnej zmluvy zo dňa 01. 03. 2000, ktoré súd totožné, druhý dôkaz sa skladá z výpovede z nájmu či už navrhovateľa v 1. rade alebo navrhovateľky v 2. rade, ktoré sú totožné, ďalší dôkaz sa skladá z výzvy na zaplatenie dlžného nájomného. Z uvedeného súd má za to, že podľa súdu teda nebola opodstatnená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky v 2. rade, že ide o skutkovo a právne zložitú vec. Okrem toho súd chce poukázať, že nemá žiaden záznam o tom, že by právny zástupca bol vôbec nahliadnuť do spisu a teda, že by zistil o akú vec právne a skutkovo ide. Z tohto dôvodu je preto aj čudné vôbec samotné vyjadrenie, že je právne a skutkovo zložitá vec, keď právny zástupca navrhovateľky v 2. rade o tomto nemal ako vedieť. 10. Súd na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje hlavne preto, aby bolo jasné z akého dôvodu neodročil pojednávanie, o ktorého odročenie právny zástupca navrhovateľky v 2. rade žiadal a to aj s poukázaním na celkove správanie sa navrhovateľov v 1. a 2. rade. Čo sa týka navrhovateľa v 1. rade súd pojednával aj bez jeho prítomnosti s tým, že predvolanie mu zasielal na adresu, ktorú mal v návrhu, navrhovateľ v 1. rade vedel o tom, že tu prebieha konanie, mal súdu s dostatočným predstihom kedykoľvek oznámiť či už zmenu svojho trvalého bydliska, čo nebolo preukázané alebo mal súdu oznámiť, kde mu majú byť zasielané zásielky, avšak súd vzhľadom na to ako poukázal vyššie, má za to, že navrhovateľom absolútne nejde o riadne rozhodnutie v tejto veci a rozhodnutie v primeranej dobe, ale chcú tento spor neprimerane naťahovať, čo je v rozpore s ústavnými právami nielen navrhovateľov, ale aj odporcu, ktorý má tiež právo na to, aby o jeho veci bola vec z časového hľadiska v primeranom čase rozhodnutá. 11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, tak že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 14. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku okresného súd podala odvolanie žalobkyňa v druhom rade. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v súlade s § 220 OSP zmenil a určil, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná, alebo v súlade s § 221 ods. 1 písm. f/ a a/ OSP zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 15. V odvolaní uviedla, že v súlade s § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede musí byť vo výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Keďže vo výpovedi bolo uvedených viac ako jeden dôvod, takúto výpoveď možno považovať za neurčitú s poukazom na ust. § 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Naviac výpovedný dôvod nebol v čase doručenia výpovede daný. Vo výpovedi je možné uviesť len jeden dôvod a už len z tohto dôvodu, že vo výpovedi boli uvedené dva dôvody výpoveď je neplatná. Pokiaľ ide o uvedenie dôvodu výpovede odvolateľka poukázala na to, že pokiaľ ide o prvý dôvod výpovede, že boli porušené jej povinnosti tým, že nesprístupnila byt, poukázala na to, že až v poslednej výzve zo strany žalovaného na sprístupnenie bytu bolo uvedené, že odopretie sprístupnenia bytu za účelom kontroly bude žalovaný považovať za hrubé porušenie povinnosti nájomcu. S platnej nájomnej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným nevplýva možnosť, resp. dohoda strán podľa ktorej by bolo možné vypovedať nájom bytu z dôvodu nesprístupnenia bytu za účelom oceňovania, kontroly, vypracovania znaleckého posudku, alebo overovania správnosti evidenčného listu. Pokiaľ by nájomca s výkonom práva kontroly nesúhlasil, musel by o tom rozhodnúť súd na návrh prenajímateľa. Poukázal na rozhodnutie súdu Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci 17Co/33/2013-330 zo dňa 17. 04. 2013. 16. Odvolateľka pokiaľ ide o druhy výpovedný dôvod uviedla, že v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 12C 167/2009 súd rozhodoval o návrhu žalovaného zo dňa 04. 08. 2009 proti žalobcom na zaplatenie sumy 1 288,72 € s príslušenstvom na tom skutkovom a právom základe, že žalobcovia 1/ a 2/ nezaplatili nájomné za mesiac jún 2008, december 2008 - jún 2009 v sume 1 288,72 €. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade boli zaviazaní na zaplatenie sumy 753,09 €, keď konanie v časti o zaplatenie sumy 285, 96 € s prísl. bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu a v časti 249,67 € bol návrh zamietnutý. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že aj po vykonanom dokazovaní v predmetnom konaní 12C 167/2009 tvrdenia žalovaného o jeho nároku na zaplatenie nájomného ostali len polohe tvrdení dôkazmi nepodloženými, pretože žalovaný ako prenajímateľ nájomníkom ani evidenčné listy, ani oznámenie o zmene vlastníka bytu a čísla účtu neposlal a preto žalobcovia 1/ a 2/ nemali vedomosť o tom, že sa zmenil prenajímateľ a s tým spojené číslo účtu, na ktoré majú uhrádzať nájomné. Odvolateľka uviedla, že už v odpore v konaní 12C 167/2009 uviedli, že nájomné za mesiac jún 2008 v sume 175,38 € uhradili dňa 16. 07. 2008 bezhotovostným prevodom na účet prenajímateľa. V konaní bolo zistené, že tento účet nepatril prenajímateľovi. Rovnako žalobcovia uhradili nájomné za mesiace máj a jún 2009. Z vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 01/01/2008 do 31/12/2008 vyplýva preplatok pre žalobcov v sume 194,91 Eur a z vyúčtovania za obdobie 01/01/2009 do 31/12/2009 preplatok 54,76 Eur. V konaní 12C 167/2009 po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici došlo k uzatvoreniu zmieru, na základe ktorého bola uložená povinnosť žalobcom uhradiť sumu 583,71 €, pričom v konaní bolo preukázané, že k omeškaniu došlo len v dôsledku neskorého oznámenia žalovaného o zmene čísla účtu pre platenie nájomného a služieb s bývaním spojených. V danom konaní 12C 167/2009 tak bolo preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali dlh vo výške 1 288,72 €, ale len vo výške 583,71 €, ktoré už bolo uhradené a teda dlh na nájomnom v takej výške, ako je uvedené vo výpovedi z nájmu bytu ku dňu doručenia výpovede vôbec neexistoval. 17. Výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods.1 pís. d/ OZ je krajným opatrením predstavujúcim najprísnejšiu možnú sankciu za porušenie povinnosti nájomcu. Žalovaný na základe výpovede by nebol povinný previesť žalobcom ako nájomcom byt do vlastníctva. 18. Odvolateľka uviedla, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti v súlade s § 157 ods. 2 OSP, tiež bolo porušené jej právo konať pred súdom, keď dňa 02. 12. 2014 pojednával a rozhodol súd vo veci samej bez jej prítomnosti a v neprítomnosti jej právneho zástupcu, hoci sa riadne a včas a z dôležitých dôvodov ospravedlnili, nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania, pretože otázkou prípravy na pojednávanie a oboznámenie sa so spisom, ktorý má v súčasnosti viac ako 330 strán, považuje odvolateľka za dôležitý a podstatný dôvod pre odročenie pojednávania, pretože pokiaľ by sa nejednalo o vec skutkovo a právne náročnú, tak by súd prvého stupňa nerozhodoval viac ako 5 rokov od podania návrhu. 19. Odvolateľka s odvolaním predložila rozhodnutie Krajského súdu v banskej Bystrici č.k. 17 C 33/2013 - 330 zo dňa 17.04.2013, č.k. 16 Co 9/2012 zo dňa 16.05.2012 20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať odvolateľa na úhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia pred súdom prvej inštancie nevyprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil skutočnosť, že výpoveď z nájmu nebola podaná dôvodne. Aj z odvolania vyplýva vedomosť odvolateľky o dlhu na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu. Podľa rozsudku NS ČR , zo dňa 27.11.2000 sp. zn. 20Cdo 1796/1999, hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu súdna prax spája aj so situáciou, keď nájomca nezaplatil za dobu dlhšiu ako tri mesiace len časť nájomného alebo úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. 21. Odvolateľka vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch odvolania. 22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 23. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu 2/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). 25. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh žalobcu zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 26. Odvolanie žalobkyne 2/ nie je dôvodné. 27. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza, že v súlade s § 153 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keď o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti. 28. Predmetom konania bol návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný žalobcom. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu uzavrel, že bol daný dôvod výpovede v súlade s § 711 ods. 1 písm. d) OZ , z dôvodu hrubého porušenia povinností žalobcov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, a to neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako nájomcovia bytu užívali byt, avšak riadne a včas neplatili za služby a nájomné s užívaním bytu. Uvedené skutočnosti súd mal preukázané listinnými dôkazmi, túto skutočnosť nerozporovali ani samotní žalobcovia v návrhu, kde sa nevyjadrujú k tej skutočnosti, že nie sú dlžní, teda túto výpovednú skutočnosť nepopreli a zároveň uviedli, že sa snažili uhrádzať nájomné pokiaľ mali finančné prostriedky. Zároveň poukázali na to, že si mysleli, že sa nájomné zaplatí z preplatkov. Žalobcovia nepopreli to, že by výpovedný dôvod, ktorým bol nezaplatenie nájomného za dobu dlhšiu ako tri mesiace, nebol dôvodný a žiadnym spôsobom toto ani nepreukázali, že tento výpovedný dôvod nebol. 29. Súd prvej inštancie poučil účastníkov v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP t. j., že každý účastník je povinný nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj na potvrdenie týchto skutočností doložiť dôkazy. Žalobcovia tvrdili, že výpoveď je neplatná, z dôvodu, že nájomná zmluva zo dňa 01.09.1996 je neúčinná (s touto námietkou sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia a odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí), žalobcovia, ohľadne skutočnosti, že výpovedný dôvod pre neplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, t. j. ako vyplýva z výpovede za obdobie od mesiaca január 2009 až do podania výpovede 25.05.2009, v celkovej výške 833,35 Eur (keď výška podľa evidenčného listu bola 166,67 Eur mesačne) nie je danný netvrdili ani nepredložili súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce úhrady, resp., že oni nedoplatok nemali. Dôkazné bremeno preukázania, že žalobcovia si plnili povinnosti a uhradili nájomné a úhrady za užívanie bytu za obdobie od mesiaca január 2009 do dania výpovede bolo na žalobcoch. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania, že výpovedný dôvod a to hrubé porušenie povinnosti nájomcov vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace v čase podania výpovede nebol. 30. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobcovia mali za to, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že neexistoval výpovedný dôvod t. j. neboli na nájomnom alebo úhradách za plnenia poskytnuté s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. 31. Pokiaľ odvolateľ namietala, že výpoveď je neplatná z dôvodu jej neurčitosti, lebo je v nej uvedených viac ako jeden výpovedný dôvod a nie je skutkovo vymedzená, odvolací súd udáva: Podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa ustanovenia § 711 ods. 2 OZ dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 32. Zákon nevylučuje, aby výpoveď bola daná aj z viacerých výpovedných dôvodov, toto nespôsobuje jej neurčitosť, pretože môžu nastať situácie, že nájomca naplní viac dôvodov výpovede, pre platnosť výpovede potom bude postačovať, ak aspoň jeden z výpovedných dôvodov môže mať za následok skončenie nájmu vypoveďou. V tomto prípade súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu uzavrel, že je daný výpovedný dôvod pre neplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že výpoveď dáva z dôvodu hrubého porušovania povinností vyplývajúcich z nájmu bytu - neplatenie nájomného za dlhší čas ako tri mesiace, pričom z obsahu je zrejmé, že žalobcovia neuhrádzali nájomné od januára 2009 (za mesiac december) a nasledujúce mesiace až do dania výpovede t.j. 25.05.2009, vo výške po 166,67 Eur mesačne, k podaniu výpovede celkový dlh predstavoval sumu 833,35 Eur (t. j. päť mesiacov). Správne súd prvého stupňa považovať výpoveď z nájmu bytu za platnú. 33. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že okresný sú riadne neodôvodnil rozhodnutie, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol skutkový stav, ktorý bol rozhodujúci pre rozhodnutie, uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil. V žiadnom prípade nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv odvolateľa. 34. Súd prvej inštancie neodňal odvolateľke možnosť konať pred súdom, tým, ako uviedla „ že dňa 02.12.2014 súd pojednával a rozhodol vo veci samej v neprítomnosti odvolateľky a jej právneho zástupcu, hoci sa títo riadne a včas a z dôležitých dôvodov ospravedlnili“. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol, neodňal tým odvolateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná (viac ako 5 dní pred termínom pojednávania) podľa ustanovenia § 115 ods. 2 OSP. Predvolanie na pojednávanie dňa 02.12.2014 bolo odvolateľke doručené dňa 20.11.2014, skutočnosť, že odvolateľka splnomocnila v konaní na svoje zastupovanie advokáta dňa 28.11.2014, a tento následne oznámil súdu, že žiada o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa potrebuje dôkladne oboznámiť s vecou okresný súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, dôvody súd prvej inštancie uviedol v rozhodnutí, s týmito sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd zistil, že okresný súd postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami, teda nemohol odvolateľke odňať možnosť konať pred súdom. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 OSP umožňuje súdu konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Aj v prípade, ak účastník požiada o odročenie pojednávania, ale súd nezistí existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania je účastník povinný sa na pojednávanie dostaviť, resp. má právo zúčastniť sa pojednávania. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobkyňou 2/, na základe, ktorých žiadala o odročenie pojednávania nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. 35. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa 2/ v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 205a OSP, § 366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom. Odvolací súd vzhľadom na koncentračnú zásadu nemohol prihliadať na tvrdenia a dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila až v odvolacom konaní. 36. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, uvádzané žalobkyňou. Preto odvolací súd podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok, ako aj závislý výrok (§ 379 písm. a) CSP) o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 38. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).