Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010491 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711010491.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 25.10.2016 odvolanie obžalovaného M. P. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 27.01.2016, sp. zn. 5T/89/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný M. P., nar. XX.XX.XXXX j e v i n n ý, ž e dňa 10.02.2010 v čase okolo 21.00 h v meste Detva, okres Detva na Ul. Štúrovej v blízkosti OD TESCO asi 5 metrov od vstupu do bývalej budovy sklenárstva bez popisného čísla, na trávnatom poraste fyzicky napadol O. T., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho zozadu udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho tento spadol tvárou na zem, kde mu z pravého zadného vrecka nohavíc zobral čiernu koženú peňaženku s obsahom a to občianskym preukazom, preukazom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platobnou kartou Z. sporiteľne, všetky na meno O. T. a tiež hotovosťou asi 40,- Eur a následne z miesta ušiel, čím spôsobil O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. XXXX, zranenia a to zlomeninu sánky vpravo bez posunu úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní a odcudzením peňaženky s hotovosťou škodu vo výške 48,- Eur, t e d a proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, č í m s p á c h a l zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen z 02.01.2012 sp. zn. 2T/101/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.04.2012 sp. zn. 3To/29/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, C., škodu vo výške 852,50 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Mamateyova 17, Bratislava, škodu vo výške 54,25 Eur. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný M. P. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a § 47 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ale napriek tomu, že bol aj pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2006 odsúdený - rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 07.07.1975 sp. zn. 10T/187/74 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou do 04.09.1977, ktorý mu však bol premenený a dňa 23.03.1977 bol nariadený výkon trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Zvolen z 14.02.1977 sp. zn. 10T/187/74 - rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 20.12.1976 sp. zn. 5T/111/76 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do NVÚ pre mladistvých, ktorý vykonal 04.10.1979 - rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 05.04.1993 sp. zn. 1T/171/92 pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením do II. NVS. Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Zvolen z 02.01.2012, sp. zn. 2T/101/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.04.2012, sp. zn. 3To/29/2012, ktorým mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným O. T., nar. XX.XX.XXXX celkove škodu vo výške 852,50 €, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 54,25 €. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal obžalovaný odvolanie, ktoré následne odôvodnil sám a tiež prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že žalovaný trestný čin nespáchal, pretože v čase činu sa nachádzal v obci C., čo potvrdili aj vypočutí svedkovia. V pohostinstve sa s poškodeným údajne nachádzal niekto, čo sa vydával za jeho prezývku „S.“, preto ak čašníčka počula takú prezývku, tak bola v tom, že ide o jeho osobu - nemusela vidieť, no počula. Hlavné dôkazy jeho neviny, a to kamerové záznamy z VÚB banky a Tesca záhadne zmizli. Nebolo vysvetlené, ako sa mohlo dostať jeho meno a priezvisko do trestného oznámenia, ktoré podal poškodený, keď tento priznal, že ho pozná len podľa prezývky. V závere odvolania uviedol, že má ešte 5 maloletých detí a navyše sa stará o svoju 75-ročnú matku. Ako silne veriaci človek verí, že „Vaša múdrosť bude priblížená k božej múdrosti, Jehovu a jeho syna Krista“. Obhajca v písomných dôvodoch v podstate poukázal na trestné oznámenie poškodeného, v ktorom bolo uvedené meno a priezvisko obžalovaného i napriek tomu, že tento tieto údaje preukázateľne nepoznal. Od počiatku vyšetrovania je tak zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní si vytypovali osobu - obžalovaného, ktorého obvinili zo spáchania prejednávaného skutku. V ďalšom podrobne poukázal na výpovede príslušníkov PZ A. Y., F. B. a rozpory vo výpovediach poškodeného O. T.. Odsúdenie obžalovaného je tak postavené len na presvedčení poškodeného, že ho napadol obžalovaný a to preto, že tento za ním išiel po ulici. Keďže obžalovaný v čase činu v meste Detva sa nenachádzal a poškodený bol zjavne pod vplyvom alkoholu, k jeho zraneniu mohlo dôjsť pádom resp. napadla ho iná osoba. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a) resp. c) Tr. por. oslobodil. Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. V rámci prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne. Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril rozsiahle vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činou. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je tak napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom opísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný a že z jeho konania nastali tam uvedené následky. Vzhľadom k tomu krajský súd v otázke skutkových zistení preto v celom rozsahu odkazuje na dostatočne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Výrok o vine obžalovaného bol totiž založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylúčili obhajobnú verziu obžalovaného. Ani krajský súd nezistil, že by hodnotenie dôkazov, predovšetkým výpovede poškodeného a svedkyne G. O. boli svojvoľné a neopodstatnené. Odvolací súd nemá ani najmenšie pochybnosti o tom, že to bol obžalovaný, ktorý kritického dňa fyzicky napadol poškodeného v úmysle odcudziť mu peňaženku. Pri podávaní trestného oznámenia 11.02.2010 poškodený O. T. uviedol, že bol napadnutý „S.“, s ktorým krátko pred činom požíval alkoholické nápoje. Svedkovia - policajti O. Z., O. G. a F. B. zhodne potvrdili, že obžalovaného poznajú ako recidivistu pod prezývkou „S.“ a preto bolo k jeho prezývke - ktorú používa len obžalovaný, priradené jeho meno a priezvisko. Týmto boli aj pre krajský súd dostatočne objasnené okolnosti spisovania trestného oznámenia, ktoré podal poškodený. Tento následne pri výsluchoch v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní opakovane a jednoznačne označil za páchateľa obžalovaného, keď už aj pri rekognícii označil resp. ukázal na jeho fotografiu. I keď v čase činu nepoznal jeho meno a priezvisko, vedel však, že má prezývku „S.“. Výpovede poškodeného potvrdila aj svedkyňa G. O. - čašníčka, ktorá tiež opakovane v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní dokazovala, že poškodený v kritický deň popíjal s obžalovaným, ktorého fotografiu tiež označila vo fotoalbume a tohto poznala len pod prezývkou „S.“. Krajský súd na základe týchto dôkazov považoval identifikáciu obžalovaného ako páchateľa za dostatočnú, a to tiež s prihliadnutím na jeho postoj, ktorý zaujal od začiatku trestného stíhania. Obžalovaný pri výsluchu 30.04.2010 poprel spáchanie činu, keďže v kritický večer v pohostinstve Stern nebol a poškodeného vôbec nepozná a ďalej odmietol vypovedať a tiež konfrontovať sa so svedkami. Pri výsluchu 08.02.2011 využil svoje právo nevypovedať, ale len dodal, že skutku sa nedopustil. Následne obžalovaný rozširoval svoju obhajobu tvrdením, že skutok mali spáchať M. T. a M. O., poškodený a svedkyňa nevypovedali pravdu, polícia a prokuratúra je voči nemu zaujatá, keďže v čase činu v Detve ani nebol, čo potvrdili aj ním navrhnutí svedkovia. Nakoniec argumentoval tým, že niekto sa mal v pohostinstve v čase činu „vydávať za neho s jeho prezývkou S.“. Takto založenej obhajobe obžalovaného však ani krajský súd neuveril. Pokiaľ sa obžalovaný domáhal zabezpečenia kamerových záznamov od TESCO STORES a.s. HM - Detva a VÚB Banky, tak z oznámenia týchto inštitúcií vyplynulo, že kamerové záznamy boli skartované resp. premazané. Výrazné sklony obžalovaného k násilnému konaniu vyplynuli okrem odpisu z registra trestov aj so záverov psychologického posudku, keď znalkyňa konštatovala, že obžalovaný opakovane nerešpektuje mravné a právne normy, pričom vo vzťahu k okoliu rešpektuje predovšetkým vlastné záujmy a nedbá dostatočne na práva druhých. V štruktúre jeho osobnosti sú akcentované dissociálne črty, nízky prach na uvoľnenie agresie, a preto prognóza jeho resocializácie s ohľadom na opakované prekračovanie sociálnych noriem je skôr nepriaznivá. Má totiž sklon k riešeniu záťažových situácií násilím, ale agresívnosť neprekračuje patologickú hranicu. Zistené konanie obžalovaného potom okresný súd správne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pretože voči poškodenému použil násilie v úmysle zmocniť sa jeho peňazí. Skutková veta tak, ako bola zistená a ustálená okresným súdom totiž obsahuje všetky zákonné znaky uvedeného trestného činu. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva v použití násilia alebo hrozby násilia ako prostriedku nátlaku na vôľu napadnutého, pričom spravidla ide o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo očakávanému odporu. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia smerujú k zmocneniu sa cudzej veci, preto mu musia predchádzať. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho prekonanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby. Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal doposiaľ v moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Z hľadiska subjektívnej stránky, úmysel sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. V súvislosti s výrokom o treste krajský súd na rozdiel od okresného súdu nezistil všetky zákonné podmienky pre použitie aj § 47 ods. 2 Tr. zák. Z odpisu registra trestov, ako i z pripojených trestných spisov vyplynulo, že obžalovaný bol ako mladistvý páchateľ odsúdený za trestné činy lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 07.07.1975 sp. zn. 10T/187/1974 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo 04.09.1975 sp. zn. 3To/598/1975 a rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 20.12.1976 sp. zn. 5T/111/1976 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 20.01.1977 sp. zn. 3To/14/1977 k nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Tieto trestné činy však obžalovaný spáchal 27.05.1974 resp. 25.06.1976, teda pred 40. rokmi. Podľa § 121 ods. 2 Tr. zák. o tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Z obsahu vyššie označených trestných spisov nevyplýva, že bolo súdom rozhodnuté podľa prv uvedeného zákonného ustanovenia a preto túto otázku krajský súd vyriešil ako predbežnú v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. tak, že tieto odsúdenia sú zahladené. Podľa § 128 ods. 6, 7 Tr. zák. odsúdeným sa rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené resp. potrestaným sa rozumie ten odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené. Za takejto skutkovej a procesnej situácie potom odvolací súd konštatoval, že v posudzovanom prípade nemožno aplikovať zásadu „trikrát a dosť“, keď pre jej použitie nepostačuje len odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 05.04.1993 sp. zn. 1T/171/1992 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 10.06.1993 sp. zn. 8To/980/1993. Okrem už citovaných odsúdení bol obžalovaný ešte 13-krát súdne trestaný (celkovo 16-krát) za rôzne trestné činy - ublíženie na zdraví, zanedbanie povinnej výživy, podvod, krivé obvinenie, lúpež, prevažne k nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Naposledy bol odsúdený 18.02.2016 pre prečin krádeže k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. bolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov. Keďže krajský súd obžalovaného považoval za špeciálneho recidivistu s bohatou kriminálnou minulosťou, uložil mu potom trest odňatia slobody na úplne hornej hranici trestnej sadzby, keďže trestnej činnosti sa dopúšťa sústavne a ani výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody nemá pre neho žiadny prevýchovný účinok. Uložil mu preto súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a zaradil ho do ústavu so stredným stupňom stráženia, pričom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku uvedeného vo výrokovej časti, keďže teraz prejednávanú trestnú činnosť spáchal pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Zvolen z 02.01.2012, sp. zn. 2T/101/2011. Obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným O. T. škodu vo výške 852,50 € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 54,25 €, keďže pre vyhlásenie tohto výroku boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 287 ods. 1 Tr. por. Obžalovanému v súlade s ustanovením § 76 ods. 2 Tr. zák. uložil aj ochranný dohľad na dobu 2 rokov s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 Tr. zák., keďže u neho ide o špeciálneho recidivistu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.