Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/249/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209654 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711209654.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senát zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľa C.. L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. X. XX, XXX XX Y., adresa pre doručovanie písomností J. M. XX, XXX XX K., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Petríkom, so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, proti manželke C.. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. XX, XXX XX K., zastúpenej advokátom PhD. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky C.. Z. M., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/118/2011-216 z 08. 12. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku o rozvode manželstva) potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa a jeho manželky C.. Z. M., rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode tak, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol a maloletého zveril do osobnej starostlivosti C.. Z. M. (matky) a navrhovateľovi (otcovi) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 135,- Eur, z ktorých 35,- Eur je určených na tvorbu úspor. Styk otca s maloletým bez prítomnosti matky určil na každý párny týždeň od štvrtku 18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a každý nepárny týždeň od stredy 18.00 hodiny do štvrtku 18.00 hodiny, okrem veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a jarných prázdnin v termíne pre Banskobystrický samosprávny kraj a letných prázdnin, kedy vymedzil čas styku osobitným spôsobom: počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkonočného štvrtku od 16.00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 16.00 hodiny; počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok cez Vianočné sviatky od 25. 12. od 09.00 hodiny do 30. 12. do 16.00 hodiny; každý párny kalendárny rok cez Vianočné sviatky odo dňa 24. 12. od 09.00 hodiny do 16.00 hodiny a dňa 30. 12. od 16.00 hodiny do 06. 01. do 16.00 hodiny; počas jarných prázdnin v termíne pre Banskobystrický samosprávny kraj vyhlásený Ministerstvo školstva Slovenskej republiky každý nepárny kalendárny rok od soboty od 09.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 16.00 hodiny; počas letných prázdnin každý rok od 16. 07. od 16.00 hod. do 31. 07. do 16.00 hodiny a od 16. 08. od 16.00 hodiny do 31. 08. do 16.00 hodiny. Matke dieťaťa uložil povinnosť v určený deň maloletého v mieste jej bydliska otcovi odovzdať a otcovi v určený deň maloletého vrátiť dieťa matke v mieste jej bydliska. Právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. 1.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu z funkcií, keďže manželia prerušili spolužitie už 01. 01. 2010. Za dôkaz o rozvrate manželstva a nemožnosti obnovenia spolužitia manželov považoval, že navrhovateľ ešte počas manželstva nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou splodil maloletého syna U. M.. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prihliadol na právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 zo 14. 10. 2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/93/2014 z 21. 07. 2015, ktorým bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie si osvojil závery súdov z konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12P/14/2010 o tom, z akého dôvodu nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť o maloletého E. a zdôraznil, že zo štyroch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, aby striedavá osobná starostlivosť o dieťa bola nariadená, nie sú splnené podmienky dve. I keď sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa a obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa súd nezistil, že striedavá osobná starostlivosť o dieťa je v záujme maloletého a že takto budú jeho potreby zaistené lepšie. Zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti bráni absencia vzájomnej komunikácie rodičov na určitej požadovanej spoločensky akceptovateľnej úrovni ohľadne výchovy maloletého. Vzťah rodičov maloletého označil súd za negatívny a takto vzťahy rodičov vníma aj maloletý E., ktorý pred kolíznym opatrovníkom poukázal na osočovanie matky otcom a vyjadril názor, že už nechce viac chodiť na súd ani na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo byť znova vyšetrovaný znalcom. Názor maloletého, že nechce nič meniť na vzťahoch a úprave styku určeného rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 súd prvej inštancie rešpektoval považujúc ho za významný pre rozhodnutie vo veci a preto ani návrhu navrhovateľa na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je možná alebo vhodnejšia striedavá osobná starostlivosť o dieťa, nevyhovel. 1.2 Úpravu styku otca s maloletým určil rovnakým spôsobom ako Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 12P/14/2010. Úprava styku zohľadňuje aj rozhodnutie Okresného súdu Zvolen vo veci sp. zn. 18P/22/2014 o úprave styku navrhovateľa so synom maloletým U. M. a umožňuje, aby sa bratia stretli a utužovali súrodenecké vzťahy. 1.3 Výšku výživného rovnako určil v zhode s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 z dôvodu, že otec maloletého ani odlišný spôsob úpravy jeho vyživovacej povinnosti nežiadal. Nebola preukázaná ani zmena pomerov na zmenu rozhodnutia od poslednej úpravy výživného. Maloletý je v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiakom základnej školy bez neobvyklých, zvýšených nákladov na jeho výchovu. Súd vzal do úvahy, že okrem výživného poskytuje otec maloletému aj iné plnenia a to platí mu poistku, založil mu stavebné sporenie a s maloletým sa osobne stýka v širokom rozsahu. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ vo všetkých výrokoch, okrem výroku o rozvode manželstva. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ku dňu 01. 07. 2016 zrušený. Odvolacie dôvody konkretizoval s tvrdením, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ešte ďalšie dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa názoru navrhovateľa nereaguje na niektoré závery vykonaného dokazovania, jeho odôvodnenie je rozporné a nepreskúmateľné, nedávajúce odpoveď na otázky, prečo na niektoré zistené skutočnosti nevzal súd zreteľ a prečo z niektorých skutočností skoro až nekriticky vychádza. Rozpory z výsledkov dokazovania nebolo možné odstrániť z dôvodu, že súd navrhovateľom navrhnutý dôkaz nevykonal. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého E. a sú schopní osobnú starostlivosť maloletému poskytnúť ako aj skutočnosť, že maloletý má k obidvom rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah. Súd prvej inštancie účelovo interpretoval matkou predkladanú SMS komunikáciu medzi rodičmi a navrhovateľa vykreslil tendenčne. Nezohľadnil, že niektoré ním odoslané správy súdom označené ako nevhodné boli vyprovokované správaním matky a neprihliadol na vecnú komunikáciu rodičov ohľadne maloletého dieťaťa. Hoci už v priebehu konania navrhovateľ namietal správu kolízneho opatrovníka o názoroch maloletého na jeho zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodiča alebo striedavej osobnej starostlivosti, ktorú súd „postavil" nad závery súdneho znalca, odmietol súd nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloletého napriek tomu, že zo žiadneho záznamu obrazového alebo zvukového nie je možné skontrolovať priebeh rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletým a tvrdenia kolízneho opatrovníka o výsledkoch pohovoru. Súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie na závere, že od rozhodnutia vo vzťahu k maloletému v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12P/14/2010 nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému E., ale dôkaz, ktorým chcel navrhovateľ preukázať zmenu pomerov, súd nepripustil. Súdom prvej inštancie konštatované nedostatky v komunikácii rodičov ohľadom výchovy maloletého preukázané a zistené neboli. Naopak, znaleckým dokazovaním bola preukázaná potreba striedavej osobnej starostlivosti pre zdravý vývoj maloletého aj spôsobilosť navrhovateľa poskytnúť synovi potrebnú starostlivosť. Okresný súd Zvolen aj v konaní sp. zn. 18P/22/2014 týkajúceho sa maloletého U. M. konštatoval potrebu budovania vzťahov otca s maloletým Richardom. X.X Nesprávne sú závery súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu upraveného styku otca s maloletým. Tvrdenie súdu, že v priebehu dvoch týždňov sa môže so synom stretávať počas 6 dní nie je správne. V zmysle úpravy styku podľa rozsudku súdu prvej inštancie bude maloletý E. zo 14 dní 4 dni u otca a 10 dní u matky. Ústavný súd Českej republiky v náleze z 30. mája 2014 sp. zn. I. ÚS 1506/13 uviedol, že absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z rodičov. 3. Na odvolanie navrhovateľa reagovala matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému je zhodné s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507 zo 14. 10. 2014. Od rozhodnutia týmto rozsudkom potvrdeným odvolacím súdom nedošlo k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia vo vzťahu k maloletému E.. Maloletý E. vyjadril svoj názor pred kolíznym opatrovníkom zo 16. 11. 2015 tak, že mu súčasný režim styku s rodičmi vyhovuje a zároveň uvedomujúc si už neprijateľnosť spôsobu komunikácie navrhovateľa s jeho matkou uviedol, že ho trápi, keď otec na matku nadáva. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že maloletý zmenil svoje stanovisko a súd svoje závery o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti až po pohovore kolízneho opatrovníka s maloletým v novembri 2015. V priebehu konania vo veci sp. zn. 12P/14/2010 i rozvodového konania bol viacerými dôkazmi zisťovaný záujem maloletého dieťaťa na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v otázke styku rodičov s ním je prirodzené, že po dobu 5 rokov, od kedy spory o dieťa rodičia vedú, maloleté dieťa vzhľadom na svoj vývoj vie presnejšie a zrozumiteľnejšie formulovať svoje predstavy a názory a jeho vyjadrenia vo veku 7 rokov a 11 rokov sa môžu líšiť. Obsah správy kolízneho opatrovníka zo 16. 11. 2015 nie je osamoteným tvrdením kolízneho opatrovníka ako to podsúva navrhovateľ v odvolaní, ale ďalším z radu dôkazov preukazujúcich správnosť a vhodnosť zverenia maloletého E. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutie súdu je v súlade s názorom maloletého E. vyjadreného vo veku, v ktorom už chápe podstatu súdneho konania a vie zrozumiteľne a jasne vysloviť svoj názor, na ktorý musí súd prihliadnuť. Vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania by predstavovalo nielen mrhanie finančnými prostriedkami a časom, ale by zbytočne znovu zaťažovalo maloletého E.. Aj na samotný rozsah styku maloletého s otcom je potrebné prihliadať z pohľadu maloletého E., ktorý výslovne uviedol, že si neželá nielen striedavú osobnú starostlivosť, ale ani zmenu súčasného režimu spôsobom posunov dní, či iných modifikácií. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že v dôsledku komunikácie rodičov nedošlo k žiadnym problémom ohľadom starostlivosti o maloletého E.. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1506/13 z 30. mája 2014 nie je na prejednávanú vec aplikovateľný z dôvodu, že podľa uvedeného nálezu len absencia komunikácie medzi rodičmi nemôže byť bez ďalšieho dôvodom obmedzenia práv jedného z rodičov tým, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z nich, pretože v tomto súdnom konaní boli preukázané viaceré dôvody, ktoré spolu s absenciou komunikácie medzi rodičmi odôvodňujú výroky rozsudku súdu prvej inštancie. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril len tak, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.") v § 1 ustanovuje, ktoré veci sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku. Takýmto konaním je aj konanie o rozvod manželstva (§ 92 C. m. p.) a konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 a nasledujúce C. m. p.), ktoré konania sú zo zákona v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine spojené. Konanie o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2016. Odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti tým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas po rozvode. Odvolací súd prejednal vec v tomto rozsahu v súlade s § 65, § 66 a § 67 C. m. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. (ktorý podľa § 2 ods. 1 C. m. p. bolo potrebné aplikovať) z dôvodu, že účastníci konania v odvolacom konaní nové skutkové tvrdenia neuviedli a nové dôkazné návrhy nepredložili a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správny a postačujúci aj pre účely odvolacieho konania. 7. Súbežne s konaním o rozvod manželstva, ktoré začalo 01. 07. 2011 prebiehalo na Okresnom súde Zvolen aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. na čas pred rozvodom pod sp. zn. 12P/14/2010, v ktorom Okresný súd Zvolen vykonával dôkazy za účelom zistenia, či je v záujme maloletého E., aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a či budú lepšie zaistené striedavou osobnou starostlivosťou jeho potreby. Na žiadosť rodičov, aby duplicitne neboli vykonávané rovnaké dôkazy aj v konaní o rozvod manželstva ako v konaní sp. zn. 12P/14/2010, prerušil súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/118/2011-94 z 22. mája 2012 konanie o rozvod manželstva do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12P/14/2010. Konanie sp. zn. 12P/14/2010 bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507 zo 14. 10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoP/93/2014-570 z 21. 07. 2015 tak, že maloletý E. M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 135,- Eur mesačne (35,- Eur určených na tvorbu úspor) a styk otca s maloletým bol upravený totožným spôsobom ako v konaní o rozvod manželstva. Súd prvej inštancie rozhodujúci o rozvode manželstva prevzal v plnom rozsahu výrok právoplatného rozsudku sp. zn. 12P/14/2010 v rozsahu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rozsudok č. k. 12P/14/2010-507 nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2015. Správny je záver súdu prvej inštancie, že v zmysle § 26 Zákona o rodine a § 78 ods. 1 Zákona o rodine musel skúmať, či od posledného rozhodnutia rozsudkom 12P/14/2010-507 z 14. 10. 2014 potvrdeného rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a výške výživného. 8. Zo spisu súdu prvej inštancie je zistiteľné, že v období od 10. augusta 2015 (deň právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12P/14/2010-507) do rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom 08. 12. 2015 sa udiali tieto udalosti: - na žiadosť otca bol maloletý E. dňa 02. 10. 2015 psychologicky vyšetrený u klinickej psychologičky U.. M. X. vo K. za účelom posúdenia aktuálneho psychického stavu dieťaťa so zameraním na vhodnosť striedavej starostlivosti zo strany otca. Vyšetrenie trvalo spolu dve hodiny, jedna hodina samostatná a jedna hodina interaktívna s bratom U. M., nar. XX. P. XXXX. Obe deti pred psychologičkou vyjadrili túžbu stráviť spolu viac času z dôvodu, že sa majú radi a sú smutní, keď sa minú pobytom u otca. Pred psychologičkou Mgr. M. X. popísal maloletý E. nielen aktuálnu rodinnú situáciu, ale aj svoje pocity, ktoré pri riešení otázky jeho zverenia do starostlivosti niektorého z rodičov alebo striedavej starostlivosti oboch rodičov prežíva. V psychologickej správe je uvedené, že maloletý E. má rád obidvoch rodičov, chce tráviť čas s oboma rodičmi, ale je vyčerpaný a bezmocný z ich hádok a konfliktov. Niekedy pociťuje bremeno voľby medzi rodičmi, ktoré na neho naložia, keď povedia, nech sa rozhodne on sám, ale vie, že sa vždy bude jeden z rodičov cítiť ukrivdený. Vyjadril túžbu, aby rodičia normálne fungovali, navzájom si neubližovali a nemali pripomienky jeden k druhému pred ním. Pred psychologičkou vyslovene uviedol, že už nechce byť psychologicky vyšetrovaný ani predvolávaný na súd alebo na sociálne oddelenie, - na pojednávaní dňa 13. 10. 2015 kolízny opatrovník maloletého navrhol, aby vzhľadom na odstup času od vyšetrení znalcom v konaní sp. zn. 12P/14/2010 ako aj vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Zvolen v konaní 12P/14/2010, ktorým už boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému, bolo dieťa vypočuté. Maloletý E. bol vypočutý v domácom prostredí bez prítomnosti matky kolíznym opatrovníkom. Výsledok pohovoru je popísaný v správe kolízneho opatrovníka zo 16. 11. 2015 tak, že maloletý vyjadril názor, aby úprava rodičovských práv a povinností uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 zostala zachovaná. Zotrval na ňom aj po oboznámení s návrhom otca na úpravu styku tak, aby s maloletým sa mohol stretávať každý párny týždeň od stredy 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v nepárny týždeň by sa nestretávali z dôvodu, že ak by sa styk z nepárneho týždňa presunul na párny týždeň, jeden celý týždeň by s otcom nebol. Striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov formou týždennej starostlivosti u matky a u otca odmietol, - dňa 04. 11. 2015 rozhodol Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 18P/22/2014 o úprave styku otca C.. L. M. so synom maloletým U. M., nar. XX. XX. XXXX (dieťa pochádzajúce zo vzťahu s C. M., zverené do osobnej starostlivosti matky C. M. rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/9/2012-40 z 05. 06. 2012) na každý párny týždeň od štvrtku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorku 18.00 hod. do štvrtku 18.00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas veľkonočných a vianočných sviatkov a jarných a letných prázdnin. Úprava styku otca s maloletým U. M. počas jarných a letných prázdnin sa do značnej miery prekrýva s úpravou styku s maloletým E. v tomto období napadnutým rozsudkom. Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 18P/22/2014 zamietol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť o maloletého U. M. aj z dôvodu nevhodnej komunikácie medzi rodičmi maloletého U. vyúsťujúcej do vulgárností až agresie a potreby riešenia ich vzťahov prostredníctvom polície a tento stav vyžadoval až zásah zo strany súdu formou uloženia povinnosti rodičom maloletého U. podrobiť sa výchovnému opatreniu - odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie pri starostlivosti o maloletého U.. Súd v rozsudku sp. zn. 18P/22/2014 zdôraznil, že styk otca C.. X M. s maloletým U. upravoval tak, aby sa mohol stýkať s bratom maloletým E. M.. Rozhodnutie bolo (až na nepodstatnú výnimku) potvrdené odvolacím súdom pod sp. zn. 14CoP/34/2016. 9. Podľa § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 10. Rodičia sa podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 11. Zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo ich dohodu o výkone rodičovských práv a povinností pripúšťa § 26 Zákona o rodine, v prípade ak sa zmenia pomery. 12. Odvolací súd už v bode 7 odôvodenia tohto rozhodnutia uviedol, že v prvom rade musel súd prvej inštancie skúmať, či od rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému Richardovi rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/93/2014 došlo k takej zmene pomerov, že by po štyroch mesiacoch bolo potrebné zmeniť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Účastníci ani v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnu takúto zmenu pomerov netvrdili. Prednesy navrhovateľa v prvoinštančnom konaní aj v odvolacom konaní vlastne spochybňujú rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v konaní 12P/14/2010 vo výroku o zverení maloletého E. do osobnej starostlivosti matky, ktorého správnosť nie je oprávnený preskúmavať súd rovnakej inštancie ani odvolací súd v inom konaní, len odvolací súd v rámci inštančného postupu, čo sa aj stalo v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13CoP/93/2014. Za takto zisteného skutkového stavu správne súd prvej inštancie, pred ktorým nebola zistená žiadna zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010 a prihliadol len na nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí vo veci sp. zn. 12P/14/2010. Týmito novými skutočnosťami sú vyjadrenia maloletého E. k otázke jeho zverenia do starostlivosti niektorého alebo oboch rodičov pred klinickou psychologičkou U.. M. X. dňa 02. 10. 2015 a pred kolíznym opatrovníkom dňa 16. 11. 2015. 13. Konanie pred súdom prvej inštancie prebiehalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 100 ods. 3 ukladal súdu v konaniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor prihliadnuť na názor dieťaťa a jedným zo spôsobom zisťovania názoru dieťaťa bol aj pohovor maloletého prostredníctvom príslušného orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné námietky navrhovateľa vznesené proti správe o prešetrení pomerov a vykonaní pohovoru s maloletým predloženej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen z dôvodu, že táto správa nie je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak, kontinuálne nadväzuje na otcom predložený výsledok vyšetrenia maloletého Richarda pred klinickou psychologičkou Mgr. M. X. dňa 02. 10. 2015. Z oboch listín vyplýva, že maloletý E. je už unavený z konfliktu rodičov a je rád, že súdy prijali rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré mu vyhovuje. V správe kolízneho opatrovníka sa neuvádza ako tvrdí navrhovateľ v odvolaní nič také, že by maloletý E. bol vystrašený a vyjadroval sa pred súdom inak ako to sudkyňa do zápisnice napísala. O možných konfliktoch vo svojej výpovedi vypovedal maloletý E. len pred psychologičkou U.. M. X. a odôvodňoval ich tým, že sa cítil pod tlakom vypovedať niečo, čo sa od neho očakáva. Výpovede uskutočnil v rôznych situáciách a pred rôznymi úradmi. 14. Klinická psychologička U.. M. X. hodnotila maloletého E. ako vyspelého a bystrého pozorovateľa so silnou racionálnou zložkou, ktorého slovná zásoba a presnosť formulácií hovoreného je nadpriemerná. Na základe vyjadrenia psychologičky považuje odvolací súd za preukázané, že maloletý E. je dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a jeho názoru podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má byť venovaná náležitá pozornosť. Súhrnne vzaté to znamená, že ak skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, ktorý až do rozhodnutia odvolacieho súdu zostal nezmenený (že maloletý je v osobnej starostlivosti matky na základe rozhodnutia súdu a stýka sa s otcom v súlade s rozhodnutím súdu) zodpovedá výsledkom dokazovania a je v súlade s vôľou maloletého, zistený skutkový stav podriadil súd prvej inštancie pod správne zákonné ustanovenia, vo veci konal a rozhodol v súlade s vtedy platnými a účinnými procesnoprávnymi predpismi, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Súd prvej inštancie nepochybil, keď nenariadil na návrh navrhovateľa ďalšie znalecké dokazovanie za účelom skúmania, či je striedavá osobná starostlivosť o maloletého vhodnejším riešením ako zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože táto otázka už bola vyriešená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12P/14/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2015 a do rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozvodom konaní 08. 12. 2015 k žiadnej zmene pomerov v zmysle § 26 Zákona o rodine nedošlo. Zmena pomerov nebola preukázaná ani do rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní. 15. Rovnako to platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o úprave styku a rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Súdom prvej inštancie upravený styk sa realizuje, konkrétna zmena navrhovaná nebola. Maloletému dieťaťu rozsah a forma úpravy styku podľa jeho vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom ešte v novembri 2015 vyhovuje. Pred rozhodnutím o vyživovacej povinnosti otca si obstaral súd prvej inštancie kópiu daňového priznania otca za rok 2014, z ktorého zistil, že základ dane bol určený sumou 6 824,26 Eur, čo potvrdzuje, že otec je výkonný živnostník a je schopný si obstarať príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému E.. Matka maloletého je tiež samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vykázala základ dane 15 020,91 Eur. Vo vzťahu k určenej výške výživného otec v odvolaní žiadne námietky nevzniesol. 16. Podľa § 57 C. m. p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podaný nebol. 18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).