Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/54/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216082 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711216082.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: G.. S. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občan SR, zastúpený advokátku JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou, Advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti odporkyni: B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, občianka SR, zastúpená advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, Advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Dolná 62, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/200/2011 - 278 zo dňa 04. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie N., obec N., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere XX m2 a parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne podaným návrhom navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie N., parcely KNC č. XXXX/XX a KNC č. XXXX/XXX o celkovej výmere XX m2. V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny návrhu s tým, že okrem určenia vlastníctva pri zmene výmer žiadal aj určiť priebeh vlastníckej hranice. Uznesením zo dňa 14. 11. 2012 súd pripustil zmenu návrhu. Následne po znaleckom dokazovaní navrhovateľ upravil návrh, a to tak, že zobral návrh v časti o určenie hraníc späť a v zmysle záverov znaleckého dokazovania upravil petit do podoby, o akej súd rozhodoval. Uznesením zo dňa 19. 05. 2014 rozhodol o procesnom návrhu navrhovateľa. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v konaní sa navrhovateľ domáhal určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom k podaniu návrhu došlo po tom, čo tunajší súd v inom konaní (sp. zn. 14C/74/2008) konštatoval, že B. O. sa nemôže domáhať vydania sporných parciel, keďže nie je ich vlastníčkou. Súd mal za preukázané, že u navrhovateľa je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v záujme zosúladenia faktického stavu so stavom právnym. Takýmto rozhodnutím bude vyriešená sporná otázka vo vzťahu k účastníkom konania a dá sa do súladu aj zápis v príslušnom katastri nehnuteľností ako vlastníka sporných nehnuteľností, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Z dôvodu zmeny návrhu súd nevychádzal len zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/74/2008, ale vo veci nariadil znalecké dokazovanie. V konaní, ako aj v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14C/74/2008, v ktorom súd ako predurčujúcu otázku riešil vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam medzi dvomi susednými pozemkami, bolo jednoznačne konštatované, že odporkyňa nemôže byť vlastníčkou sporných nehnuteľností, hoci ich má zapísané na liste vlastníctva. Tieto nehnuteľnosti nadobudla nie od vlastníka, keď vlastníctvo bolo odvodzované od pôvodného Geometrického plánu č. R. z augusta 1956 pri uzatváraní kúpnych zmlúv aj s právnymi predchodcami navrhovateľa. Právni predchodcovia navrhovateľa svoje pozemky kúpili v hraniciach geometrického plánu z augusta 1956 a nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpna zmluva z roku 1983, na základe ktorej kupovali susediace parcely rodičia odporkyne, sa vlastnícka hranica zameraná geometrickým plánom z augusta 1956 nerešpektovala. Vychádzalo sa tu z reambulácie vykonanej v 70. rokoch minulého storočia. Uvedené vyplýva jednak z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 č. 105/2008 G.. P. O. a tiež zo záverov znaleckého dokazovania G.. G. X. v konaní sp. zn. 14C/74/2008. Prvostupňový súd v zhode s konštatovaním súdu v konaní sp. zn. 14C/74/2008 poukázal na to, že vývoj operátu z roku 1973 prešiel procesom reambulácie katastrálnej mapy, kedy išlo o zameranie zmien bez technických podkladov a na základe takéhoto procesu nedochádzalo k vzniku, zániku ani zmene vlastníckych vzťahov. Výsledky z prepočítania reambulačného náčrtu konkrétne č. XX sú rozdielne od zákresu vlastníckej hranice v pôvodnom geometrickom pláne z roku 1956. Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 rešpektuje vlastnícku hranicu podľa Geometrického plánu č. R. z augusta 1956 a táto bola potvrdená aj Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX z roku 1987. Právni predchodcovia navrhovateľa kúpili svoje pozemky v hraniciach Geometrického plánu č. R., keď táto hranica je aj v súčasnosti užívacou hranicou s menšími zanedbateľnými odchýlkami, pričom nezodpovedá hranici vyznačenej v katastri nehnuteľností ako vlastníckej, a to preto, lebo pri kúpnej zmluve z roku 1983, ktorou nadobudli pozemky právni predchodcovia odporkyne, sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973. Keďže vlastníctvo nemožno nadobudnúť od nevlastníka a nikto nemôže previesť na iného viac vlastníckych práv k veci než sám má, nemohli právni predchodcovia odporkyne nadobudnúť vlastníctvo k sporným parceliam, a teda nemôže si odporkyňa odvodzovať vlastnícke práva a titul nadobudnutia od svojich rodičov. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k platnému vydržaniu, nakoľko tu absentuje titul a tiež následne držba a dobromyseľnosť, keďže tak, ako vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, tieto parcely odporkyňa nikdy fakticky nedržala a ani neužívala. Z týchto dôvodov prvostupňový súd považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný. Odporkyňa nie je vlastníčkou sporných parciel tak, ako to vyplýva zo záverov vykonaného dokazovania. Tieto skutočnosti boli konštatované už v záveroch rozhodnutia Okresného súdu Zvolen vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/74/2008, kde sa odporkyňa domáhala vydania sporných nehnuteľností. Už tu súd konštatoval, že B. O. nepreukázala vlastníctvo k spornej ploche, i keď jej toto vlastníctvo svedčí v katastri nehnuteľností. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách konania súd rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zákonnej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie odporkyňa. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani tvrdeniami odporkyne, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že hoci predmetom súdneho sporu je určenie vlastníctva navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, súd neodôvodňuje, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, ale súd sa obšírne v odôvodnení rozsudku zaoberá odôvodnením, prečo odporkyňa nie je a nemôže byť vlastníčkou sporných nehnuteľností. Súd sa nevysporiadal s jej námietkami vo vzťahu ku Geometrickému plánu č. R., keď navrhovateľom bol ako dôkaz predložený geometrický plán, do ktorého boli urobené viac než neštandardné zásahy, boli prepisované čísla parciel, samotnou Kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 1956 právni predchodcovia navrhovateľa nadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosti miesto popisné č. XXXX/X, zapísanej v pozemnoknižnej vložke k. ú. Obce N. č. XXXX pod A r.č.XX časť vo výmere X ar XX m2, ktorá bola uvedená aj v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, ale v Liste vlastníctva č. XXXX je uvedená výmera XXX m2, teda výmera o XX m2 viac oproti pozemnoknižnej výmere, ku ktorej ale navrhovateľ titul nadobudnutia súdu nepredložil. Súd sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou týkajúcou sa nezrovnalosti pri predložení kúpnej zmluvy, ktorou právni predchodcovia navrhovatelia nadobudli pozemok o rozlohe XXX m2. Ľudovému súdu vo Zvolene zo strany predávajúceho bola kúpnopredajná zmluva podľa prijímacej pečiatky doručená dňa 06. 03. 1957, ale Geometrický plán č. R., ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľa mal predstavovať technický podklad k citovanej kúpnej zmluvy, bol ľudovému súdu doručený dňa 31.01. 1957, to znamená viac ako dva mesiace pred predložením samotnej kúpnej zmluvy. Citovaný geometrický plán z augusta 1956, ktorý navrhovateľ označuje za technický podklad ku kúpnej zmluve, však bol vypracovaný na účely rozdelenia parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a nie na odčlenenie parcely č. XXXX/XX, ako to tvrdí v návrhu navrhovateľ. Rovnako sa súd v rozsudku nevysporiadal ani s námietkami k dedičskému konaniu č. k. D 1524/94, D not 747/94, pričom poukázala na to, že k pochybeniu došlo v dedičskom konaní po F. O., nebohom otcovi navrhovateľa, zomrelom dňa XX. XX. XXXX. Znalkyňa G.. D. M., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. 16/95 dňa 23. 03. 1995 pre účely dedičského konania č. k. D 1524/94, uvádzala, že výmeru čerpala z geometrického plánu zo dňa 24. 09. 1991. Odporkyňa poukázala na to, že oproti výmere parcely č. XXXX/XX pozemnoknižnej vložky č. XXXX, ktorá vlastníckym právom patrila právnym predchodcom navrhovateľa, sa výmery parciel KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX podľa identifikácie parciel č. j. XXXX/XX zo dňa 01. 06. 1995 zväčšili ku dňu jeho smrti o XX m2 bez toho, aby bol evidovaný ďalší právny titul ich nadobudnutia, čo znamená, že právny predchodca navrhovateľa v čase svojej smrti bol vlastníkom len parcely PKN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a nie o výmere XXX m2, ako to deklaruje uznesenie o dedičstve č. k. D 1524/94, D not 747/94 zo dňa 05. 01. 1996. Má za to, ž navrhovateľ mohol a mal v dedičskom konaní po svojom otcovi F. O. nadobudnúť iba parcelu evidovanú vo vložke č. XXXX PKN parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2. K Znaleckému posudku vypracovanému G.. V. X. č. 15/2010 zo dňa 22. 12. 2010 poukázala na to, že rovnako znalkyňa uvádza zápisy z evidencie nehnuteľností týkajúcich sa navrhovateľa a jeho právnych predchodcov iba od zmeny č. 2720/2001, pričom ako podklady k zápisu ROEP cituje podľa jej názoru nesprávne dedičské rozhodnutie č. D 1524/94 s odkazom na technický podklad - Geometrický plán č. R. Ak by malo byť skutočnosťou tvrdenie súdu, že právni predchodcovia navrhovateľa kúpili svoje pozemky v hraniciach Geometrického plánu č. R., keď táto hranica je aj v súčasnosti užívacou hranicou s menšími zanedbateľnými odchýlkami, pričom nezodpovedá hranici vyznačenej v katastri nehnuteľností ako vlastníckej, a to preto, lebo pri kúpnej zmluvy z roku 1983, ktorou nadobudli pozemky právni predchodcovia odporkyne, sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973, odporkyňa poukázala na to, že právni predchodcovia navrhovateľa v roku 1956 na základe kúpnej zmluvy kúpili pozemok o rozlohe XXX m2 v hraniciach Geometrického plánu č. R. z augusta 1956, tak táto vlastnícka hranica rozhodne nemôže byť totožná s užívacou hranicou, nakoľko užívacia hranica ohraničuje pozemok bez vlastníckeho titulu nadobudnutia zväčšený o XX m2, čo nemožno považovať za zanedbateľnú odchýlku, ako to konštatuje súd. Má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre k. ú. N., obec N., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX a KNC XXXX/XXX. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, resp. rozsudok prvostupňového súdu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé, odvolanie odporkyne považuje za bezdôvodné a v celom rozsahu za neopodstatnené. Odporkyňa tvrdenia o nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozsudku vyvodzuje hlavne z opakovane prezentovanej argumentácie o rozdielnosti výmery parciel v tom, že na strane navrhovateľa malo dôjsť k zväčšeniu výmery pozemkov, kde jeho právni predchodcovia na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25. 10. 1956 nadobudli nehnuteľnosti vo výmere XXX m2, pričom však v Liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. N. je uvedená výmera XXX m2, teda výmera o XX m2 väčšia oproti pôvodnej pozemnoknižnej výmere. Má za to, že odporkyňou poukazovaný rozdiel vo výmerách nehnuteľností nemal a nemá žiadny právny význam pre rozhodnutie súdu v danej veci a zároveň ani žiadnym spôsobom nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej. Výmera pozemku ani jej dielov nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností a nebola záväzná v celej histórii evidencie pozemkov a práv k nim, nakoľko výmera je len sekundárnym odvodeným údajom a výmery parciel sa zisťujú a počítajú rôznym spôsobom. Odporkyňa poukazovaním na rozličnosť výmer sa snaží naznačiť, že k „zväčšeniu výmery" pozemkov navrhovateľa došlo práve na jej úkor čo do sporných parciel, táto skutočnosť nie je pravdivá, čo napokon jednoznačne vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Výmera parcely a poukazovanie na ich rozdielnosť v minulosti nie je v danom prípade argumentom, ktorý by mohol vyvrátiť správny právny záver súdu. Poukázal na to, že zo Znaleckého posudku znalca G.. F. O. č. 26/2013, ktorý bol vypracovaný v súdnom konaní, ako aj Znaleckého posudku znalkyne G.. V. X. č. 15/2010, ktorý bol vypracovaný v konaní 14C/74/2008, je rozdielnosť výmer pozemkov taktiež zdôvodnená. V znaleckých posudkoch obaja znalci zhodne konštatovali, že k zväčšeniu pozemkov oboch účastníkov (teda aj v prípade samotnej odporkyne) došlo reambuláciou, kde pri reambulácii boli obom do vlastníctva zapísané pričlenené časti pozemkov nachádzajúce sa v zadnej časti pozemkov oboch účastníkov. Znalec G.. O. v závere posudku uviedol: „pozemky sa aj u navrhovateľa aj u odporkyne od roku 1956 zväčšili o zadnú časť, ktorú si prihradili bez právneho usporiadania. Po reambulácii im boli tieto výmery pripísané na LV.". Je zrejmé a znalcom to bolo aj jednoznačne konštatované, že k zväčšeniu výmery pozemkov došlo v zadnej časti pozemkov, v žiadnom prípade nie v spornej časti spoločnej hranice pozemkov, kde sa nachádzajú sporné parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX. Ďalej poukázal na to, že vlastníctvo navrhovateľa môže byť odvodzované len od pôvodného Geometrického plánu č. R., jeho právni predchodcovia pozemky nadobudli v hraniciach tohto geometrického plánu, pričom navrhovateľ od týchto nadobudol nehnuteľnosti titulom dedenia v rozsahu a hraniciach, ktoré vyplývajú z pôvodného geometrického plánu, pričom zo záverov vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčasťou týchto pozemkov boli aj sporné parcely, v súčasnosti evidované pod parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX. Pokiaľ odporkyňa vo svojom odvolaní poukazuje na zásadu nemo plus iuris, je to práve ona ako aj jej právni predchodcovia, ktorí nikdy nedisponovali žiadnym nadobúdacím titulom k sporným parcelám, a to aj napriek tomu, že podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti svedčí vlastníctvo týchto sporných parciel odporkyni. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol a vysvetlil, z akého dôvodu došlo k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva sporných parciel v prospech odporkyne, resp. jej právnych predchodcov, čo bolo spôsobené tým, že vlastnícka hranica medzi susediacimi pozemkami bola vyznačená podľa právnej listiny odporkyne, resp. jej právnych predchodcov, pričom táto právna listina vychádzala z reambulácie z roku 1973. Reambulačné merania však v tom čase nepredstavovali technicky presné merania a najmä na základe reambulácie nedochádzalo k vzniku, zmene ani zániku vlastníckych vzťahov. Pokiaľ bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že súčasná užívateľská hranica (ktorá sa nikdy nezmenila, kde tvrdenia odporkyne o údajnom „posune" hranice boli vyvrátené) zodpovedá hranici, ktorá bola zakreslená podľa Geometrického plánu č. R., z ktorého je potrebné vychádzať, pričom však vlastnícka hranica zapísaná v katastri nehnuteľností tejto skutočnej vlastníckej hranici nezodpovedá, súd postupoval správne, keď návrhu vyhovel. Podľa názoru navrhovateľa neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky odporkyne, odmieta tvrdenie odporkyne o tom, že by boli do predmetného geometrického plánu urobené „viac než neštandardné zásahy", ako to naznačuje odporkyňa, ktorá sa týmto zjavne snaží spochybniť jeho hodnovernosť a dôkaznú hodnotu. Poukázal na to, že tento geometrický plán bol jedným z podkladov na vypracovanie znaleckých posudkov znalkyňou G.. X. ako aj znalcom G.. O., pričom ani jeden zo znalcov neuviedol, že by mal akékoľvek pochybnosti o správnosti, úplnosti a hodnovernosti geometrického plánu vrátane údajov v ňom uvedených, čo by v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie odporkyne a geometrický plán by javil znaky pozmenenia, nepochybne konštatovali aj samotní znalci. Predmetnú námietku odporkyne proti geometrickému plánu považuje za účelovú a neopodstatnenú Krajský súd, ako súd odvolací, v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie aplikujúc aj ustanovenie § 212 ods. 3 O. s. p. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom domáhal toho, aby súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k. ú. N., obec N., parcely č. KNC XXXX/XXX - záhrady o výmere XX m2 a č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 v celosti. Písomným podaním zo dňa 29. 10. 2012, doručeným súdu dňa 30. 10. 2012, podal návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. a navrhol, aby súd pripustil zmenu navrhovaného výroku rozhodnutia tak, že sa domáha určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra N., a to parcely registra C nachádzajúcej sa v obci N., v katastrálnom území N., parcelné č. XXXX/XXX - záhrady čo do výmery X m2 a parcely registra C nachádzajúcej sa v obci N., v katastrálnom území N., parcelné č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. Zároveň sa domáhal, aby súd určil, že spoločnou vlastníckou hranicou medzi pozemkami parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra N. ako parcely registra C nachádzajúcich sa v obci N., v katastrálnom území N., ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ a pozemkami parcelné č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra N. ako parcely registra C nachádzajúcich sa v obci N., v katastrálnom území N., ktorých je ako výlučná vlastníka v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa, je hranica, ako bude presne vymedzená znalcom z oboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Prvostupňový súd uznesením č. k. 15C/200/2011 - 119 zo dňa 14. 11. 2012 pripustil zmenu petitu návrhu podľa podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 30. 10. 2012. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 21. 11. 2012. Následne navrhovateľ na pojednávaní dňa 11. 02. 2014 s poukazom na ustanovenie § 95 O. s. p. žiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, že žiadal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XX m2 a parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape parcelné č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2; vo vzťahu k návrhu, ktorým sa domáli určenia hranice, netrval na návrhu, v tejto časti návrh zobral späť. Súd pojednávanie odročil na deň 08. 04. 2014 okrem iného aj za účelom rozhodnutia o procesnom návrhu navrhovateľa. Následne prvostupňový súd uznesením č. k. 15C/200/2011 - 221 zo dňa 19. 05. 2014 (po tom, čo uznesením č. k. 15C/200/2011 - 211 zo dňa 26. 03. 2014 rozhodol, že nesúhlas odporkyne s čiastočným späťvzatím navrhovateľa nie je dôvodný) konanie o určenie, že spoločnou vlastníckou hranicou medzi pozemkami parcelné č. XXXX/XX, XXXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX Správou katastra Zvolen ako parcely registra C, nachádzajúcich sa v obci N., k. ú. N., ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ a pozemkami parcelné č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX Správou katastra N. ako parcely registra C. nachádzajúcich sa v obci N., k. ú. N., ktorých je výlučná vlastníčka v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa, je hranica tak, ako bude vymedzená znalcom z oboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, zastavil. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd však nerozhodol o procesnom návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal pripustenia zmeny návrhu, tak ako to už bolo uvádzané vyššie, na pojednávaní dňa 11. 02. 2014; vo veci samej však rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal pripustenia zmeny návrhu na začatie konania. Odvolací súd tak konštatuje, že predmetom sporu v čase rozhodovania súdu ako aj v súčasnosti je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX Správou katastra N., a to parcely registra C, nachádzajúcej sa v obci N., k. ú. N., parcelné č. XXXX/XXX - záhrady vo výmere X m2 a parcely registra C, nachádzajúcej sa v obci N., k. ú. N., parcelné č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2, keďže navrhovateľ písomným podaním zo dňa 29. 10. 2012 žiadal pripustenie zmeny žalobného návrhu v takomto rozsahu a prvostupňový súd uznesením zo dňa 14. 11. 2012 č. k. 15C/200/2011 - 119 zmenu petitu návrhu podľa podania navrhovateľa, ktorá bolo súdu doručené dňa 30. 10. 2012 (zo dňa 29. 10. 2012), pripustil. Pokiaľ teda súd rozhodol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, pre k. ú. N., obec N., zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere XX m2 a parcely registra C, evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, nerozhodoval o predmete sporu. Odvolací súd uvádza, že na túto vadu konania odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. musel prihliadnuť, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V ďalšom konaní prvostupňový súd rozhodne o procesnom návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zmeny návrhu na pojednávaní dňa 11. 02. 2014, rovnako písomným podaním zo dňa 07. 02. 2014 a až po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zmeny návrhu, prvostupňový súd rozhodne znova vo veci samej. Keďže prvostupňový súd nerozhodoval o predmete súdneho sporu, odvolací súd sa z týchto dôvodov nemôže ani vyjadrovať ku skutkovým námietkam uvádzaným odporkyňou v odvolaní. Odvolací súd však poukazuje na to, že predmetom súdneho konania je určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností. Je preto potrebné, aby prvostupňový súd zameral svoju pozornosť predovšetkým na posudzovanie otázky vlastníctva sporných nehnuteľností vo vzťahu k navrhovateľovi; v tomto smere čiastočne možno akceptovať námietku odporkyne uvedenú v odvolaní, že súd s poukazom predovšetkým na iné konanie vedené na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 14C/74/2008 akcentoval to, že odporkyňa nemôže byť vlastníčkou sporných nehnuteľností. V ďalšom konaní je preto potrebné zamerať pozornosť predovšetkým na otázku vlastníctva sporných nehnuteľností navrhovateľom. V novom rozhodnutí sa prvostupňový súd vysporiada aj s ostatnými námietkami odporkyne uvedenými v odvolaní tak, aby odôvodnenie prvostupňového súdu bolo dostatočne preskúmateľné. Odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že na pojednávaní dňa 14. 10. 2014 v zápisnici o pojednávaní je uvedené, že súd sa oboznámil aj so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/74/2007, pričom však súčasťou spisu v konaní sp. zn. 15C/200/2011 tento spis nie je, rovnako obsahom spisu nie sú ani fotokópie rozhodnutia vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/74/2008. V tomto smere bude povinnosťou prvostupňového súdu pripojiť hore uvedený spis na oboznámenie v tomto konaní a rovnako (tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice zo dňa 14. 10. 2014) doplniť fotokópie rozhodnutia vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/74/2008 do spisu. Vzhľadom už na hore uvedené z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.