Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/539/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216082 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711216082.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: G.. S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Bystrický rad 453/77, proti žalovanej: B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., F. XXXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Martou Ivaničovou, advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Dolná 62, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. 06. 2016 č. k. 15C/200/2011 - 316, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným úradom N., katastrálnym odborom, pre kat. úz. N., obec N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere XX m2 a parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa domáhal určovacou žalobou určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. K podaniu návrhu došlo po skončení iného konania pred Okresným súdom Zvolen, v rámci ktorého bolo konštatované, že žalovaná sa nemôže domáhať vydania sporných parciel, keďže nie je ich vlastníčkou. Súd posudzoval naliehavý právny záujem žalobcu na podanom návrhu, pričom konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, spočívajúcom v usporiadaní vzájomných vzťahov medzi stranami sporu a zosúladení právneho a užívacieho vzťahu, keď len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, keď súd zameral pozornosť predovšetkým na posudzovanie otázky vlastníctva sporných nehnuteľností žalobcom. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo od právnych predchodcov, od ktorých nadobudol parcely, tak právne ako aj do užívania na základe dedenia. Právni predchodcovia žalobcu sporné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy od Československých štátnych dráh, správa Košice, dráhy v Košiciach zo dňa 13. 10. 1956. Podkladom pre kúpnu zmluvu bol Geometrický (polohopisný) plán zo dňa 26. 08. 1956 č. XXX/XXXX-X-P.. Po úmrtí otca F. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, titulom pre nadobudnutie vlastníctva aj sporných parciel bolo uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. D 1524/1994 zo dňa 05. 01. 1996, právoplatné dňa 10. 04. 1996. Uvedené parcely užívali tak právni predchodcovia žalobcu, ako aj žalobca, a to od roku 1958, kedy boli vyhotovené oplotenia a oplotenie medzi spornými parcelami bolo vytvorené koľajnicami, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti a kopírujú tak užívací stav s pôvodným Geometrickým plánom č. XXX/XX-X-P.. Súd konštatoval, že je síce pravdou, že žalobca v rámci dedenia mal prejednanú väčšiu časť parcely, než pôvodne nadobudli jeho rodičia na základe kúpnej zmluvy z roku 1956, avšak znalec G.. O. v rámci znaleckého posudku konštatoval, že u žalobcu, ale aj u žalovanej sa od roku 1956 zväčšili parcely o zadnú časť, ktorú si obaja účastníci prihradili bez právneho usporiadania a po reambulácii v 70-tych rokoch im boli tieto výmery pripísané na listy vlastníctva. Znamená to, že žalobcovi, resp. právnym predchodcom žalobcu, ako aj žalovanej, resp. právnym predchodcom žalovanej boli tieto parcely zväčšené po reambulácii v roku 1973, pri ktorej nevznikajú, nezanikajú, ani sa nemenia vlastnícke vzťahy, ale odzrkadľuje užívací stav. Súd poukázal aj na konštatovanie znalkyne v rámci konania 14C 74/2008, vedenej u Okresného súdu Zvolen (v ktorom konaní sa žalovaná v postavení žalobkyne domáhala vydania sporných nehnuteľností), ako aj konštatovanie znalca v rámci tohto súdneho konania, ktorí uvádzali, že zákresy týchto hraníc vznikli pochybením meračov pri reambulácii. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca preukázal, že je vlastníkom sporných parciel, mal titul, a to dedičské rozhodnutie a jeho právni predchodcovia nadobudli tieto parcely na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1956, ktorá vychádzala z Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.., o čom svedčí aj reálne užívanie sporných parciel, ktoré sa od roku 1958, kedy bol postavený dom a oplotenie, nachádzajú na strane žalobcu a tak ako právni predchodcovia žalobcu aj žalobca tieto nerušene užíval až do obdobia, kedy sa žalovaná domáhala ich vydania. Súd poukázal na konanie vedenom u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 14C 74/2008, v ktorom konaní súd riešil otázku vlastníctva sporných nehnuteľností žalovanej, pričom súd návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania nehnuteľností, tvrdiac, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, zamietol z dôvodu, že mal preukázané, že žalovaná vlastníčkou sporných nehnuteľností nie je. Súd aj v tomto konaní skúmal otázku prípadného vlastníctva sporných nehnuteľností žalovanou. Poukázal na to, že kúpna zmluva z roku 1983, na základe ktorej kupovali rodičia žalovanej susediace parcely, nevychádzala zo zamerania geometrického plánu z augusta 1956 a nerešpektovala ani hranice vlastnícke zamerané pôvodným geometrickým plánom. Kúpna zmluva vychádzala z reambulácie vykonanej v roku 1973, pričom tieto skutočnosti vyplynuli jednak z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 č. XXX/XXXX vyhotoveného G.. P. O. a tiež zo záverov znaleckého dokazovania G.. V. X. v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 74/2008. Súd poukázal na to, že vývoj operátu v roku 1973 prešiel procesom tzv. reambulácie katastrálnej mapy, kedy išlo o zameranie zmien bez technických podkladov a na základe takéhoto procesu nedochádzalo k vzniku, zániku, ani zmene vlastníckych vzťahov. Výsledky z prepočítania reambulačného náčrtu, konkrétne v danej veci č. XX, sú rozdielne od zákresu vlastníckej hranice v pôvodnom geometrickom pláne v roku 1956. Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 rešpektuje vlastnícku hranicu podľa Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.. z augusta 1956 a táto bola potvrdená aj Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXX-XX z roku 1987. Súd poukázal na skutočnosť, že niekoľkými znalcami ako aj geometrickými plánmi bolo konštatované, že právni predchodcovia žalobcu kúpili svoje pozemky na základe a v hraniciach Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.., ktorý určuje hranice medzi stranami sporu a ktoré sú v súčasnosti s drobnými odchýlkami nie väčšími ako jeden meter v zmysle záverov znaleckého dokazovania aj v súčasnosti užívacou hranicou, pričom nezodpovedajú hranici vyznačenej v katastri nehnuteľností ako vlastníckej, pretože pri kúpe nehnuteľností z roku 1983, ktorými nadobudli vlastnícke právo a k uvedeným pozemkom právni predchodcovia žalovanej, sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973. Nikto nemôže nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, nikto nemôže previesť na iného viac vlastníckych práv než k veci má, a preto právni predchodcovia žalovanej nemohli nadobudnúť vlastníctvo k sporným parcelám, a teda žalovaná si nemôže odvodzovať vlastnícke práva a titul nadobudnutia od svojich rodičov. Keďže absentuje titul nadobudnutia, dobromyseľnosť a ani nikdy žalovaná sporné parcely nemohla užívať, pretože sa nachádzajú doslova za plotom u žalobcu, nemohlo dôjsť u žalovanej k platnému vydržaniu, hoci tieto nehnuteľnosti sú zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností na žalovanú. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo, toto vlastnícke právo je odvodené od jeho právnych predchodcov, ktorí sporné parcely nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1956, ktorej predchádzalo vyhotovenie geometrického plánu v auguste 1956. Súd mal preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. K tvrdeniam žalovanej, ako aj jej právnej zástupkyni, že už v rámci dedičského konania sa jednalo o väčšie parcely a väčšie výmery, než boli pôvodne uvádzané v kúpnej zmluve z 1956, súd poukázal na to, že táto konštatácia je pravdivá a tieto skutočnosti nespochybňuje ani žalobca a boli zistené aj znalcom, pričom tieto skutočnosti sú potvrdené aj ohliadkou na mieste samom, kedy aj pri ohliadke zo strany súdu bolo konštatované, že parcely sa zväčšili. Parcely sa však zväčšili o zadnú časť tak u žalobcu, ako aj u žalovanej. Nebolo zistené, že by sa zväčšila výmera na šírku, t. j. do pozemku žalovanej zo strany žalobcu, ale naopak, zväčšila sa výmera v zadných častiach po tom, čo pri reambulácii boli tieto výmery pripísané na liste vlastníctva. Keďže reambulácia prebehla pred úmrtím otca žalobcu, ktorý zomrel v roku 1994 a reambulácie prebehli v roku 1973 je zrejmé, že takýmto spôsobom sa pripísala väčšia výmera a následne bola prejednaná v rámci dedičského konania väčšia výmera, než bola pôvodne nadobudnutá na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1956. Súd poukázal na to, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, preto žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) tak, že o trovách konania rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdeniami žalovanej, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nevysporiadal s jej námietkami vo vzťahu ku Geometrickému plánu č. XXX/XX-X-P.., keď žalobcom bol ako dôkaz predložený geometrický plán, do ktorého boli urobené viac než neštandardné zásahy, boli prepisované čísla parciel. Kúpnou zmluvou zo dňa 25. 10. 1956 právni predchodcovia žalobcu nadobudli do svojho vlastníctva nehnuteľnosti miesto popisné č. XXXX/X, zapísanej v pozemnoknižnej vložke k. ú. Obce N.. XXXX pod A r.č.XX časť vo výmere X ar XX m2, ktorá bola uvedená aj v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, ale v liste vlastníctva č. XXXX je uvedená výmera XXX m2, teda výmera o XX m2 viac oproti pozemnoknižnej výmere, ku ktorej ale žalobca titul nadobudnutia súdu nepredložil. Súd sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou týkajúcou sa nezrovnalosti pri predložení kúpnej zmluvy, ktorou právni predchodcovia žalobcu nadobudli pozemok o rozlohe XXX m2. Ľudovému súdu vo Zvolene zo strany predávajúceho bola kúpnopredajná zmluva podľa prijímacej pečiatky doručená dňa 06. 03. 1957, ale Geometrický plán č. XXX/XX-X-P.., ktorý podľa vyjadrenia žalobcu mal predstavovať technický podklad k citovanej kúpnej zmluvy, bol ľudovému súdu doručený dňa 31. 01. 1957, to znamená viac ako dva mesiace pred predložením samotnej kúpnej zmluvy. Citovaný geometrický plán z augusta 1956, ktorý žalobca označuje za technický podklad ku kúpnej zmluve, však bol vypracovaný na účely rozdelenia parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X a nie na odčlenenie parcely č. XXXX/XX, ako to tvrdí v návrhu žalobca. Rovnako sa súd v rozsudku nevysporiadal ani s námietkami k dedičskému konaniu č. k. D 1524/94, D not 747/94, pričom poukázala na to, že k pochybeniu došlo v dedičskom konaní po F. O., nebohom otcovi žalobcu, zomrelom dňa 05. 10. 1994. Znalkyňa G.. D. M., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. XX/XX dňa 23. 03. 1995 pre účely dedičského konania č. k. D 1524/94, uvádzala, že výmeru čerpala z geometrického plánu zo dňa 24. 09. 1991. Žalovaná poukázala na to, že oproti výmere parcely č. XXXX/XX pozemnoknižnej vložky č. XXXX, ktorá vlastníckym právom patrila právnym predchodcom žalobcu, sa výmery parciel KN parc. č. XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX podľa identifikácie parciel č. j. XXXX/XX zo dňa 01. 06. 1995 zväčšili ku dňu jeho smrti o XX m2 bez toho, aby bol evidovaný ďalší právny titul ich nadobudnutia, čo znamená, že právny predchodca žalobcu v čase svojej smrti bol vlastníkom len parcely PKN č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a nie o výmere XXX m2, ako to deklaruje uznesenie o dedičstve č. k. D 1524/94, D not 747/94 zo dňa 05. 01. 1996. Má za to, že žalobca mohol a mal v dedičskom konaní po svojom otcovi F. O. nadobudnúť iba parcelu evidovanú vo vložke č. XXXX PKN parcelné č. XXXX/ XX o výmere XXX m2. K Znaleckému posudku vypracovanému G.. V. X. č. XX/XXXX zo dňa 22. 12. 2010 poukázala na to, že rovnako znalkyňa uvádza zápisy z evidencie nehnuteľností, týkajúcich sa žalobcu a jeho právnych predchodcov iba od zmeny č. XXXX/XXXX, pričom ako podklady k zápisu ROEP cituje podľa jej názoru nesprávne dedičské rozhodnutie č. D 1524/94 s odkazom na technický podklad - Geometrický plán č. XXX/XX-X-P.. Ak by malo byť skutočnosťou tvrdenie súdu, že právni predchodcovia žalobcu kúpili svoje pozemky v hraniciach Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.., keď táto hranica je aj v súčasnosti užívacou hranicou s menšími zanedbateľnými odchýlkami, pričom nezodpovedá hranici vyznačenej v katastri nehnuteľností ako vlastníckej, a to preto, lebo pri kúpnej zmluve z roku 1983, ktorou nadobudli pozemky právni predchodcovia žalovanej, sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973, žalovaná poukázala na to, že právni predchodcovia žalobcu v roku 1956 na základe kúpnej zmluvy kúpili pozemok o rozlohe XXX m2 v hraniciach Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.. z augusta 1956, tak táto vlastnícka hranica rozhodne nemôže byť totožná s užívacou hranicou, nakoľko užívacia hranica ohraničuje pozemok bez vlastníckeho titulu nadobudnutia zväčšený o XX m2, čo nemožno považovať za zanedbateľnú odchýlku, ako to konštatuje súd. Namietala, že neobstojí tvrdenie znalca, že pozemky u žalobcu a žalovanej sa od roku 1956 zväčšili o zadnú časť, ktorú si prihradili bez právneho usporiadania. Po reambulácii im boli tieto výmery pripísané na LV, ktoré tvrdenie znalec nepodložil žiadnym dôkazom. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov vedených Okresným úradom N., katastrálnym odborom pre k. ú. N., obec N., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere XX m2 a parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a zaviaže ho na znášanie trov konania. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, zákonné a spravodlivé. Súd náležite zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania vec náležite, skutkovo a právne posúdil, odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné a v celom rozsahu za neopodstatnené, pričom žalovaná opakovane poukazuje na tie isté argumenty, s ktorými sa súd už vysporiadal. Pokiaľ žalovaná poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s námietkami proti Geometrickému plánu č. XXX/XX-X-P.., ktoré spočívali v zásade v rozdielnej výmere pozemku uvedenej v pôvodnej pozemno-knižnej vložke a v súčasnom stave podľa katastra nehnuteľností, keď rozdiel vo výmere predstavuje XX m2, uviedol, že k žalovanou tvrdenému zväčšeniu výmery ako pozemkov žalobcu, tak aj pozemkov žalovanej došlo, avšak k tomuto zväčšeniu došlo v zadnej časti pozemkov. Zväčšenie pozemkov sa nijako nedotklo, ani nemohlo dotknúť parciel, ktoré sú predmetom súdneho konania, nakoľko tieto sa nachádzajú v prednej časti pozemkov, ktoré tvoria hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovanej. Odôvodnenie odvolania žalovanej sa netýka predmetu sporu, pretože zväčšenie výmery o XX m2 sa nijako nedotklo pozemku parcely registra s parcelným č. XXXX/XXX o výmere XX m2 a parcely č. XXXX/XXX o výmere X m2, zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. N., ktoré boli predmetom určenia vlastníckeho práva v predmetnom súdnom konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa dostatočným spôsobom s touto námietkou žalovanej vysporiadal, keď podrobne uviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že námietka žalovanej ohľadom zväčšenia pozemku nie je dôvodná a pre predmet sporu nepodstatná. Poukázal na to, že výmera pozemku v minulosti a ani v súčasnosti nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností, nakoľko výmera je len sekundárnym odvodením údajov a výmery parciel sa zisťujú a počítajú rôznym spôsobom. Výmera parciel sa môže meniť aj v závislosti od spôsobu merania, použitia meracej techniky, ako aj vývoja a spresňovaním meračských technológií. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po 01. 01. 1996, t. j. po nadobudnutí účinnosti súčasného katastrálneho zákona. Je zrejmé, že pokiaľ žalovaná poukazuje na výmeru pozemku zaznačenú v roku 1956, jedná sa o irelevantnú námietku, nakoľko tento údaj (výmera pozemku) nebol a nie je záväzným údajom evidencie nehnuteľností. Ak sa žalovaná poukazovaním snaží naznačiť, že k „zväčšeniu výmery“ pozemkov žalobcu došlo práve na úkor žalovanej čo do sporných parciel, táto skutočnosť nie je pravdivá, čo jednoznačne vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Výmera parcely a poukazovanie na ich rozdielnosť v minulosti nie je v danom prípade argumentom, ktorý by mohol vyvrátiť správny právny záver súdu. Súd správne posúdil aj základnú podmienku pre úspech žalobcu v tomto spore, ktorou je preukázanie vlastníckeho práva k parcelám CKN č. XXXX/XXX a I. XXXX/XXX, nakoľko žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré odvíja od právnych predchodcov, ktorí sporné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1956. Námietka žalovanej ohľadne zväčšenia výmery o XX m2 je bezpredmetná, nakoľko otázka zväčšenia výmery pozemkov sa z dôvodu umiestnenia sporných parciel nijako nedotýka. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že rozdielnosť výmery pozemkov na strane žalobcu je spôsobená práve spornými parcelami, čo okrem iného vyplýva aj z rozdielu medzi zväčšenou výmerou pozemkov žalobcu (XX m2) a výmerou sporných pozemkov (XX m2). Poukázal aj na konanie vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/74/2008, v ktorom konaní bolo preukázané, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných pozemkov. Neobstoja ani ďalšie odvolacie námietky žalovanej, odmieta tvrdenie žalovanej o tom, že by do predmetného geometrického plánu boli urobené „viac než neštandardné zásahy“, ako to naznačuje žalovaná, čím sa zjavne snaží spochybniť jeho hodnovernosť a dôkaznú hodnotu. Poukázal na to, že tento geometrický plán bol jedným z podkladov na vypracovanie znaleckých posudkov tak znalkyňou G.. X. v konaní 14C/74/2008, ako aj znalcom G.. O. v tomto konaní, pričom ani jeden zo znalcov neuviedol, že by mal akékoľvek pochybnosti o správnosti, úplnosti a hodnovernosti tohto geometrického plánu, vrátane údajov v ňom uvedených, čo by v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej a geometrický plán by javil znaky pozmenenia, nepochybne konštatovali aj samotní znalci. Túto námietku žalovanej proti geometrickému plánu považuje za účelovú a neopodstatnenú. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu ako bolo vydané do 30. 06. 2016. 7. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že strany sporu na pojednávanie konané pred súdom prvej inštancie boli riadne predvolané, súdom prvej inštancie boli poučené aj podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP platného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne dôvody pre doplnenie dokazovania, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 383 CSP v spojení s ustanovením § 384 CSP. Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu zodpovedajú ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP (platného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie - do 30. 06. 2016). Pri rozhodovaní preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP, rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie. Hodnoteniu dôkazov podľa ustanovenia § 132 OSP zodpovedá aj hodnotenie podľa ustanovenia § 191 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd pri hodnotení dôkazov sa dôsledne pridržiaval ustanovenia § 132 OSP, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, náležite zdôvodnil, z akých dôvodov nevykonal dôkaz navrhovaný žalovanou. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne je zrejmé, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. 11. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd sa náležite vyporiadal s existenciou naliehavého právneho záujmu na určení práva, ktorého sa žalobca žalobou domáhal, pričom odvolací súd je v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie, že u žalobcu existoval naliehavý právny záujem na určení práva, pričom žalovaná existenciu naliehavého právneho záujmu v konaní ani žiadnym spôsobom nespochybnila. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na predmet konania, ktorým je určenie vlastníckeho práva žalobcu k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam, a to pozemkom vedeným Okresným úradom N., katastrálny odbor, pre kat. úz. N., obec N., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - záhrada o výmere XX m2 a parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape č. KNC XXXX/XXX - zas.tavané plochy a nádvoria o výmere X m2. S prihliadnutím na odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že u nehnuteľností, ktoré boli predmetom súdneho sporu, nedošlo k zväčšeniu výmery, čo je najzásadnejšou odvolacou námietkou žalovanej v podanom odvolaní, pričom táto námietka bola uplatnená žalovanou už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tejto námietke venoval náležitú pozornosť a v odôvodnení rozhodnutia sa touto námietkou aj náležitým spôsobom vysporiadal, a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo zistené, že by sa zväčšila výmera u nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, to znamená do pozemku žalovanej zo strany žalobcu, zväčšila sa výmera v zadných častí nehnuteľností, jednak u žalovanej, ako aj u žalobcu, a to po tom, čo pri reambulácii boli tieto výmery pripísané na liste vlastníctva ako žalobcu, tak aj žalovanej. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcu kúpili pozemky na základe a v hraniciach Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.., ktorý geometrický plán určuje hranice medzi stranami sporu a ktoré sú v súčasnosti s drobnými odchýlkami (v zmysle záverov znaleckého dokazovania nie väčšími ako jeden meter) aj v súčasnosti užívacou hranicou, pričom nezodpovedajú hranici vyznačenej v katastri nehnuteľnosti ako hranice vlastníckej z dôvodu, že pri kúpe nehnuteľností právnymi predchodcami žalovanej v roku 1983 sa vychádzalo z technických podkladov, v ktorých bol zaznamenaný stav užívacej hranice podľa reambulácie z roku 1973. Správne poukázal súd prvej inštancie, že pri reambulácii katastrálnych máp sa jedná o zameranie zmien bez technických podkladov a na základe takéhoto procesu nemôže dôjsť k vzniku, zániku, ani k zmene vlastníckych vzťahov. Súd sa správne zameral aj na prípadné nadobudnutie vlastníctva zo strany žalovanej z titulu prípadného vydržania, pričom na základe vykonaného dokazovania u žalovanej nemohlo dôjsť k platnému vydržaniu predmetných hnuteľností, hoci tieto sú zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovanej, keďže žalovaná nikdy sporné nehnuteľnosti nemohla ani užívať z dôvodu, že sa nachádzajú za plotom žalobcu, to znamená, že žalovaná tieto nehnuteľnosti nemohla ani užívať a takéto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie ani neprodukovala a ani neboli preukázané. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s námietkami proti Geometrickému plánu č. XXX/XX-X-P.. s poukazovaním na to, že pozemok v pôvodnej pozemno-knižnej vložke bol vo výmere XXX m2 a tvrdila, že žalobca, resp. jeho právny predchodca v čase svojej smrti bol vlastníkom len PKN parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a nie vo výmere XXX m2, ako to deklaruje uznesenie o dedičstve č. D 1524/94 Dnot 747/94 zo dňa 05. 01. 1996, pričom rozdiel vo výmere predstavuje rozdiel XX m2, súd náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s touto námietkou vysporiadal, keď poukázal na to, že zväčšenie pozemkov sa nedotklo a ani sa nemohlo dotknúť nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania, keďže tieto sa nachádzajú v prednej časti pozemkov, ktoré tvoria hranicu medzi pozemkami strán sporu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zväčšenie výmery o XX m2 sa nedotklo sporných nehnuteľností a je spôsobené zväčšením nehnuteľností tak u žalobcu, ako aj u žalovanej v zadných častiach po tom, čo pri reambulácii tieto výmery boli pripísané na liste vlastníctva, ktorá skutočnosť však žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. Súd svoje tvrdenia založil na výsledkoch znaleckého dokazovania a zároveň aj ohliadkou súdu na mieste samom, keď súd aj pri ohliadke konštatoval, že parcely sa zväčšili, avšak o zadnú časť, tak u žalobcu, ako aj u žalovanej. Súd správne poukázal aj na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/74/2008, v ktorom konaní súd konštatoval, že žalovaná nehnuteľnosti nadobudla nie od vlastníctva, keď vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je odvodzované od pôvodného Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.. svedčiace právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorého geometrického plánu bola uzatváraná aj kúpnopredajná zmluva medzi rodičmi žalobcu a Československými štátnymi dráhami Košice, pričom kúpna zmluva z roku 1983, na základe ktorej kupovali rodičia žalovanej susediace parcely, nevychádzala zo zamerania geometrického plánu z augusta 1956 a nerešpektovala ani hranice vlastnícke, zamerané pôvodným geometrickým plánom, ale vychádzala z reambulácie vykonanej v roku 1973, ktoré skutočnosti vyplynuli jednak z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 č. XXX/XXXX, vyhotoveného G.. P. O. a tiež zo záverov znaleckého dokazovania G.. V. X. v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/74/2008 u Okresného súdu Zvolen. Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 14. 04. 2008 rešpektuje vlastnícku hranicu podľa Geometrického plánu č. XXX/XX-X-P.. z augusta 1956 a táto hranica bola potvrdená aj Geometrickým plánom č. XXX/XXX-XXX/XX z roku 1987. Tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní, že žalobcom bol ako dôkaz predložený Geometrický plán č. XXX/XX-X-P.., do ktorého boli urobené viac než neštandardné zásahy, odvolací súd uvádza, že geometrický plán bol jedným z podkladov na vypracovanie znaleckých posudkov tak znalkyňou G.. X. v konaní 14C/74/2008, ako aj znalcom G.. O. v súdnom konaní 15C/200/2011 (v tomto súdnom konaní), pričom ani jeden zo znalcov neuviedol, že by mal akékoľvek pochybnosti o správnosti, úplnosti a hodnovernosti tohto geometrického plánu vrátane údajov v ňom uvedených, pričom odvolací súd uvádza zároveň, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie nevyvstala potreba skúmania hodnovernosti tohto geometrického plánu, pričom odvolací súd nahliadnutím do geometrického plánu rovnako nemá za to, že by predmetný geometrický plán v súdnom konaní nebol hodnoverným dôkazom. Čo sa týka kúpnej zmluvy predloženej v tomto súdnom konaní, je nepochybné, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi právnymi predchodcami žalobcu a Československými štátnymi dráhami, Správa Košickej dráhy, Košice podpísaná Československými štátnymi dráhami dňa 13. 10. 1956 a ako predávajúcim a právnymi predchodcami žalobcu ako kupujúcimi dňa 25. 10. 1956 bola v znení, ako bola predložená do súdneho spisu (č. l. 193) predložená Ľudovému súdu vo Zvolene dňa 06. 03.1957 pod č. d. XXX/XX., pričom je bez právneho významu, že Geometrický plán č. XXX/ XX-X-P.. bol Ľudovému súdu vo Zvolene doručený dňa 31. 01. 1957 pod č. d. XXX/XX. Aj námietky žalovanej vo vzťahu k dedičskému konaniu po otcovi žalobcu F. O.. k. D 1527/94 Dnot 747/94 uvedené v odvolaní žalovanej s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa s jej námietkami náležite nevysporiadal, odvolací súd nepovažuje za dôvodné s prihliadnutím práve na predmet súdneho sporu, keď súd prvej inštancie sa jednoznačne vysporiadal s nárokom uplatňovaným žalobcom v tomto súdnom konaní, ktorý sa domáhal určenia vlastníctva k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam, pričom súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nepochybne dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti získali právni predchodcovia žalobcu na základe už vyššie uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1956, tak ako to je už uvedené vyššie, pričom práve u týchto nehnuteľností nedošlo k žiadnej zmene s prihliadnutím k tomu, že sa nachádzajú v prednej časti nehnuteľností, hranice nehnuteľností boli vyznačené koľajnicami, pričom hranica sporných nehnuteľnosti menená nebola. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s osvedčením výmery; zároveň je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že výmera pozemku nebola v evidencii pozemkov záväzným údajom katastra nehnuteľností. Odvolací súd uzatvára, že zásadné odvolacie námietky žalovanej v podanom odvolaní vo vzťahu k rozsudku okresného súdu nepovažuje za dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca splnil základnú podmienku úspechu jeho žaloby, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva, a to preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 12. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/74/2008 - 306 zo dňa 26. 05. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15. 07. 2011, v ktorom sa žalovaná v postavení žalobkyne domáhala k tým istým nehnuteľnostiam ochrany vlastníckeho práva, keď žiadala, aby žalobca (v konaní 14C/74/2008 v postavení žalovaného) vydal žalobkyni parcely č. CKN XXXX/XXX - záhrady o výmere XX m2 a pozemok parcelu č. CKN XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, t. j. tých istých nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca v tomto súdnom konaní domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, keď súd žalobu žalobkyne v konaní 14C/74/2008 zamietol práve z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nehnuteľností, a preto ako nedôvodnú žalobu žalobkyne zamietol. 13. Odvolací súd rovnako potvrdil aj závislý výrok v časti trov konania, keď súd v čase rozhodovania aplikoval ustanovenie § 151 ods. 3 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Bude teda v ďalšom konaní povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách prvoinštančného konania. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).