Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216168 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711216168.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokátka a konateľka, proti povinnému Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. B. č. XXXX/X, XXX XX S., pôvodne vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno, pod sp. zn. EX 1303/11, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 779,13 Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 20Er/785/2011-11 z 10. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča z 20. mája 2010 sp. zn. RK-576/10-MK, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 1 779,13 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 15. 06. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na základe zmluvy o úvere z 30. 11. 2007 o poskytnutí sumy 1 128,59 Eur. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa. Rozhodca priznal oprávnenému oproti požičanej sume 1 128,59 Eur aj zmluvnú pokutu vo výške 564,41 Eur, čo súd považoval za neprijateľnú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa, keďže odmena za poskytnutie úveru je v pomere 95,35 % k poskytnutým finančným prostriedkom a zmluvné pokuty sú vo výške 31,72 % z celej rozhodcom priznanej dlžnej istiny. Okresný súd posudzoval žiadosť súdnej exekútorky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) spolu s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dospel k názoru, že rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého by musel exekúciu zastaviť, ak by aj žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, preto nie je dôvod žiadosti súdnej exekútorky vyhovieť. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Tvrdil, že ak okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere o neprimeranosti dojednaných úrokov (zmluvnej odmeny) a neprimeranosti sankcií - zmluvných pokút v zmluve o revolvingovom úvere č. 8200000357 zo dňa 30. 11. 2007, prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku), pri ktorom sa mal obmedziť iba na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa mohol zaoberať len tým, či plnenie vyplývajúce z exekučného titulu nie je objektívne nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na základné (nachádzacie) konanie, pretože rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní účinky právoplatného rozsudku súdu a tvorí v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. prekážku res iudicata, ktorú ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Rozhodcovský rozsudok by bolo možné preskúmať len ďalším rozhodcom. Povinný nikdy takúto žiadosť nepodal. Exekučný súd svojím postupom porušil elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a kontradiktórnosť rozhodcovského konania vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmavaná. Slovným spojením „plnenie priznané exekučným titulom“ sa myslí plnenie vyplývajúce z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Správnosti záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod zodpovedá aj gramatický výklad ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) O. s. p. Neobstojí preto postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku posudzuje úverovú zmluvu. Nie sú správne ani skutkové zistenia okresného súdu o obsahu zmluvy. Oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 979,68 Eur, za poskytnutie ktorej mal povinný zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 950,67 Eur. Úver bol splatný v 30 mesačných splátkach. Zmluvná odmena za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov bola podľa článku 5.2 zmluvných ustanovení zmluvy splatná ku dňu poskytnutia úveru. Z hľadiska zjednodušenia procesu poskytnutia úveru a zaplatenie zmluvnej odmeny boli dve finančné operácie (1. vyplatenie úveru, 2. zaplatenie zmluvnej odmeny) nahradenej jednou - započítaním. Pri zisťovaní skutkového stavu je preto potrebné vychádzať jednak zo špecifikovania pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania (a ktoré predmetom započítania neboli) ako aj zvyšky týchto pohľadávok a toho, v akom rozsahu započítaním zanikli. Započítaním zanikla pohľadávka oprávneného na zaplatenie zmluvnej odmeny, ale nárok na vrátenie istiny úveru vo výške 1 979,68 Eur zostal zachovaný. Je preto nesprávne tvrdenie súdu, aký úver bol poskytnutý a aká suma má byť vrátená. Pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal súd do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Okresný súd svojím rozhodnutím de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť veriteľovi žiadnu odmenu. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že oprávnený by mal úver poskytovať bezodplatne. Pokiaľ aj súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve o úver je neprimerane vysoká mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty. Svojím postupom okresný súd odňal oprávnenému práva účastníka konania, keď na jednej strane postupoval ako súd konajúci vo veci samej, na druhej strane však účastníkovi neposkytol možnosť byť účastníkom tohto rozhodovania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je spojený s omeškaním dlžníka (povinného) so splácaním dlhu. Povinný bol v omeškaní so splácaním splátok a niektoré nezaplatil vôbec. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. Zákon dovoľuje súdu uplatniť jeho moderačné právo. Výška zmluvnej pokuty závisela od správania sa povinného. Z uznesenia okresného súdu nevyplýva, že by sa súd zaoberal skúmaním porušovania povinnosti zo strany povinného. Súd svojím uznesením zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadne sankcie za omeškanie ani úrok z omeškania. Dôsledkom rozhodnutia okresného súdu je porušenie zákonných ustanovení upravujúcich exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale je vlastnícke právo oprávneného, hoci mu z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru a porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého okrem iného je aj právo na riadne presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. iba v rozsahu odvolania oprávneného a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O žiadosti súdnej exekútorky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej Okresnému súdu Zvolen 09. 11. 2011 rozhodol okresný súd dňa 10. 11. 2011. Správnosť rozhodnutia okresného súdu je potrebné skúmať s prihliadnutím na text zákonných ustanovení aplikovaných okresným súdom ku dátumu jeho rozhodnutia, ale aj s prihliadnutím na vývoj judikatúry v skutkovo a právne obdobných veciach. Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom k 31. 12. 2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2011 (aj v znení účinnom ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu) je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Titulom na výkon exekúcie je práve rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča so sídlom v Žiline z 20. mája 2010, na ktorom je vyznačená právoplatnosť dňom 12. septembra 2011 a vykonateľnosť dňa 16. septembra 2011. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní sa oprávnený domáhal proti povinnému zaplatenia sumy 1 128,82 Eur ako dlžnej istiny spolu so zmluvnou pokutou vo výške 564,41 Eur, ktorá zodpovedá 50 % z nesplatenej istiny úveru a hneď v ďalšom texte odôvodnenia sa uvádza výška žiadanej zmluvnej pokuty už sumou 650,31 Eur. Oprávnený ako žalobca v rozhodcovskom konaní žiadal priznať aj úrok z omeškania, ktorý vo výroku rozhodcovského rozsudku rozhodca označil ako „9 % ročný úrok“. V závere rozhodcovského rozsudku odôvodňuje rozhodca svoju právomoc (príslušnosť) konať od článku 18 rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200000357 z 30. 11. 2007. V predloženej fotokópii zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania, súčasťou ktorých má byť aj rozhodcovská doložka písané absolútne nečitateľným, husto popísaným malým písmom. Okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či je rozhodcovský rozsudok predkladaný oprávneným materiálne vykonateľným exekučným titulom. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou nebránia ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Povinnosťou súdu rozhodujúceho o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci je skúmať právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011, z 10. októbra 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, sp. zn. 4Cdo/410/2012 z 30. januára 2013 a mnohé iné). Oprávnený v odvolaní namieta, že exekučný súd prekročil rámec prieskumnej právomoci vyplývajúce mu z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak skúmal rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v § 40 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, ale v exekučnom konaní je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok aj z hľadísk vymedzených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7ECdo/190/2013 z 26. marca 2014). K prieskumu rozhodcovského rozsudku z hľadísk vymedzených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní môže pristúpiť exekučný súd aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie na vykonanie exekúcie udelené exekútorovi je individuálny právo aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúcie v zmysle § 36 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011 z 1. februára 2012, sp. zn. 5Cdo/34/2013 z 24. 10. 2013, aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012, sp. zn. III. ÚS 254/2012). Postup okresného súdu, ktorý neskúmal, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu ako mu to ukladá ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale sa zameral na hodnotenie plnenia priznaného oprávnenému rozhodcovským rozsudkom, nebol správny. Prioritu má posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a až v prípade, že súd zistí, že rozhodcovský rozsudok spĺňa podmienky vykonateľného exekučného titulu zaoberá sa súd tým, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že k záveru o priznaní plnenia rozhodcovským rozsudkom v rozpore s dobrými mravmi dospel okresný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže zo zmluvy o revolvingovom úvere vo fotokópii na č. l. 9 spisu ani z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je bez ďalšieho možné jednoznačne ustáliť, aký úver povinný čerpal, koľko z čerpaného úveru a z čoho presne pozostáva suma priznaná rozhodcovským rozsudkom a okresný súd v tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie nevykonal. Neodporuje zákonu ani také rozhodnutie súdu, ktorým by čiastočne (pre prípad, že rozhodcovský rozsudok je formálne materiálne vykonateľným exekučným titulom) žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel a čiastočne by žiadosť zamietol z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd rozhodol vo veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude skúmať platnosť rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve a v závislosti od výsledku tohto prieskumu zvoliť ďalší procesný postup. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.