Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010242 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712010242.1 Rozhodnutie Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí dňa 23. novembra 2016, prejednal odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 16.03.2016 sp.zn. 4T/54/2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. V. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Zvolen pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 03.03.2011 v čase o 13.25 hod. v Krupine, okres Krupina, vošiel do predajne Klenotníctvo a hodinárstvo Aurélia, ktoré sa nachádza na Ul. ČSA 484, kde si chcel zakúpiť dámsky náramok, následne so slovami ,,odstúp“, odstrčil od pultu s vystaveným tovarom F. N., nar. XX.XX.XXXX, načiahol sa cez pult, otvoril priehradku so šperkami, v čom mu chcela F. N. zabrániť, ale on prekonal jej odpor a z priehradky odcudzil 5 ks dámskych náhrdelníkov zo žltého kovu, 1 ks dámsky náhrdelník s príveskom zo žltého kovu, 1 ks dámsky náhrdelník z bieleho kovu, 3 ks dámskych náhrdelníkov v kombinácii s bielym a žltým kovom, 2 ks dámskych retiazok na ruku v kombinácii s bielym a žltým kovom a 1 ks dámsku retiazku na ruku zo žltého kovu a následne ušiel na neznáme miesto, čím spôsobil D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., J. V. 6, vo výške 10.051,31 Eur, pričom k zraneniu F. N. nedošlo, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený D. N. s nárokmi na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že podľa jeho názoru okresný súd nezákonne vyhodnotil dôkazy v prospech obžalovaného a následne nezákonne oslobodil obžalovaného spod obžaloby. V dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa, poukazujúc v prvom rade na výpoveď samotnej poškodenej F. N., ktorá jednoznačne opísala okolnosti prepadnutia a hlavne následne to, čo nasledovalo, keď uviedla, že muža detailne nevidela, nakoľko mal cez ústa popod nos šál a videla mu len oči, ale následné okolnosti jednoznačne potvrdzujú, že skutku sa dopustil práve obžalovaný. Tento po skutku vybehol po kriku poškodenej z priestorov zlatníctva smerom k OD Tesco a stratil mobilný telefón. Tento následne potom priniesli deti, popri ktorých bežal, pričom išlo o mobilný telefón, patriaci práve obžalovanému V.. Obžalovaného videla vybiehať aj svedkyňa W., ktorá kričala, ,,chyťte zlodeja“ a táto popísala osobu zhodne s výpoveďou poškodenej N.. Ide o osobu, ktorá utekala popri OD Tesco a stratila mobilný telefón. Za týmto bežal potom smerom k OD Tescu aj svedok D. N., syn poškodenej, ktorého však nedobehol. Vyslovil názor, že skutočnosť, že mobilný telefón nájdený, stratil práve pri úteku obžalovaný V.. Toto mal dosvedčiť svedok N., ktorý dokonca na tento mobilný telefón mu posielal SMS správu, pretože mali ísť 03.03.2011, teda v deň skutku, do Čiech za prácou, ale v tento deň sa V. na dohodnuté miesto nedostavil. Pri hodnotení pachových stôp nariadil súd znalecké dokazovanie, kde bol do konania pribratý znalec W.. Z. X. z odboru veterinárstva, odvetvia kynológia. Znalec konštatoval, že pri zabezpečení pachovej stopy z miesta činu bol dodržaný postup v súlade s platnou metodikou a nariadením Prezídia PZ. Vytkol jedine skutočnosť, že pred samotným porovnávaním pachových stôp nebola vykonaná tzv. náhodná zaujímavosť s negatívnym výsledkom, ktorý údaj je povinný a mohlo by potom dôjsť k zmätočnému označeniu pachovej stopy. Aj napriek týmto skutočnostiam vo veci boli produkované také dôkazy, pri ktorých jednoznačne možno konštatovať, že skutku sa nemohla dopustiť iná osoba, ako obžalovaný, a to aj s prihliadnutím na závery znaleckého posudku, keď možno konštatovať aj zhodný výsledok porovnávania pachových stôp, ktorý dôkaz nie je jediným dôkazom voči obžalovanému. Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pritom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých trestno-procesných zásad pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov, rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, bol súdom prvého stupňa vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a takéto hodnotenie dôkazov potom vedie aj odvolací súd k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je v celom rozsahu zákonný. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne podrobne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil napadnutý rozsudok, odvolací súd si takéto hodnotenie osvojil, pretože sa s ním stotožňuje, v ďalšom naň iba poukazuje, nakoľko by iba opakoval hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa. Reagujúc na odvolanie okresného prokurátora musí odvolací súd uviesť, že s tými skutočnosťami, ktoré uvádzal v dôvodoch odvolania okresný prokurátor, sa dostatočne súd prvého stupňa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pritom na rozdiel od okresného prokurátora bral v úvahu dôslednejšie aj dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech obžalovaného, teda nielen dôkazy, ktoré by mali údajne svedčiť v neprospech obžalovaného a usvedčovať ho z trestnej činnosti v zmysle obžaloby tak, ako to tvrdí okresný prokurátor v dôvodoch odvolania a v samotnej obžalobe. Nie je možné vytrhnúť z kontextu dôkazov len dôkazy a skutočnosti, ktoré vyplývajú v neprospech obžalovaného, takýto postup by bol v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a mal by práve takýto postup za následok nezákonné rozhodnutie. Treba zdôrazniť, že predmetná vec bola odvolacím súdom už prejednávaná už v minulosti, keď odvolací súd z toho istého výrokového znenia ako teraz prejednávaný rozsudok, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, a to uznesením z 15.01.2014 sp.zn. 3To/134/2013. Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, hlavne pokiaľ ide o zákonnosť zabezpečenia dôkazov, predovšetkým vo vzťahu k zabezpečeniu pachových stôp na mieste činu a následného zákonného postupu pri zabezpečení a porovnávaní porovnávacej stopy od podozrivého páchateľa, teda obžalovaného. Za týmto účelom bolo vykonané aj dokazovanie znalcom kynológom, ktorý okrem uvedeného v rozsudku, v odvolaní okresného prokurátora vyslovil aj ten záver, že postup pri porovnávaní pachových stôp nie je dostatočne presvedčivý z toho dôvodu, že pred samotným úkonom porovnávania stôp technik je v tom, že pred samotným porovnávaním pachových stôp má byť psovi, ktorý porovnáva tieto stopy, predložená tzv. náhodná stopa - náhodná zaujímavosť. Ide o povinný úkon v tom smere, aby vylúčil možný zmätočný výsledok, pretože na pachovej stopy sa môže nachádzať nejaký pach pre psa atraktívny a práve tento pach môže byť identifikovaný zo stopy z miesta činu a porovnávacej stopy nesprávne. Teda náhodná zaujímavosť sa vykonáva tak, že psovi sa má dať načuchať pred identifikáciou niečo iné, čo s prípadom nesúvisí a potom prípadne k načuchaniu rad pachových stôp, kde je umiestnená aj pachová stopa z miesta činu. Tento údaj v tomto postupe a v dôkaze nebol získaný a zabezpečený ani zaznačený. Už z tohto dôkazu je potom zrejmé, že možno spochybniť závery skúmania pachovej stopy, keďže práve vynechaním uvedeného úkonu náhodnej zaujímavosti môže aj podľa znalca dôjsť k zmätočnému výsledku. Tento dôkaz je spochybnený aj ďalším pochybným postupom polície pri zabezpečovaní samotnej pachovej stopy na mieste činu a potom odoberaní porovnávacej stopy od obžalovaného. V tomto postupe platí zásada, že osoba odoberajúca pachovú stopu na mieste činu nesmie zabezpečovať aj porovnávaciu stopu od páchateľa, čo v danom prípade nebolo dodržané, resp. tento postup nebol vylúčený z pohľadu výpovede I.. W.. V. Q., ktorý jednak si údajne podrobnosti, resp. úkon odoberania porovnávacej pachovej stopy od obžalovaného zadokumentovaný v prípravnom konaní nepamätá, hoci podľa zápisnice z tohto úkonu mal byť on tou osobou, ktorá zabezpečovala porovnávacie pachové stopy od obžalovaného. Sám uviedol na hlavnom pojednávaní 27.01.2015, že si nepamätá, že by niekedy odoberal on sám pachové porovnávacie stopy a nepamätá si ani tento prípad odoberania pachových stôp. Pri predložení predmetného dokladu, kde je uvedené jeho meno z odberania porovnávacej pachovej stopy, na jednej strane potvrdil, že na tomto doklade je jeho podpis, ale napriek tomu si na tento úkon nepamätal. Nemožno teda vylúčiť obhajobu a pochybnosti obžalovaného, okresného súdu a teda aj odvolacieho súdu, že pokiaľ tento príslušník polície v minulosti nikdy neodoberal pachové stopy a nepamätá si na takýto úkon ani v tejto veci, že samotnú stopu mohol odoberať práve technik, ktorý odoberal aj pachovú stopu z miesta činu a mohlo tak dôjsť k situácii, keď psy pri načuchávaní porovnávacej stopy a stopy miesta činu zachytili pach nie obžalovaného, ale osoby, ktorá odoberala pachové stopy v obidvoch prípadoch, teda na mieste činu i od obžalovaného. Vzhľadom na túto skutočnosť je potom tento dôkaz zmätočný a podľa názoru odvolacieho súdu nepoužiteľný ako dôkaz v tejto veci, svedčiaci v neprospech obžalovaného. Tým sú spochybnené aj ďalšie postupy polície, ako aj výpovede svedkov v neprospech obžalovaného, keď bolo snahou hlavne syna poškodeného, resp. policajtov dokazovať, že chlapci, ktorí našli mobil, mali tvrdiť, že tento vypadol pri úteku pred Obchodným domov Prior osobe, ktorá utekala z obchodu poškodenej. Ide o maloletých svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, ale z tohto dôkazu táto skutočnosť o nájdení mobilu po úteku osoby páchateľa nesúhlasí, pretože tento mobil síce bol nájdený v miestach, kadiaľ páchateľ unikal, ale na druhej strane nebolo potvrdené, že práve tento mobil vypadol obžalovanému z ruky alebo z vrecka. Keďže nebol produkovaný žiadny iný vieryhodný dôkaz, ktorý by obžalovaného okrem týchto dôkazov mal vieryhodnejšie označovať za páchateľa predmetného skutku, dôkazná situácia sa dostáva do stavu vážnych pochybností o tom, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku, hoci tieto a ostatné dôkazy vzbudzujú pomerne dôvodné podozrenie, že je páchateľom predmetného skutku, nie je však dostatok dôkazov na to, aby bolo možné vyniesť rozsudok, že konkrétnou osobou, ktorá spáchala predmetný skutok podľa obžaloby, je práve obžalovaný F. V.. Vzhľadom k tomu, že nevidí odvolací súd, sám okresný prokurátor nenavrhuje tiež žiadny dôkaz, ktorý by mohol bližšie prispieť k ustáleniu skutočného stavu veci, možno konštatovať jednoznačne, že súd prvého stupňa rozhodol zákonne a odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd prvého stupňa postupoval obligatórne s odkázaním poškodenej strany s nárokmi na náhradu škodu na konanie o občiansko-právnych veciach, keďže ide o oslobodzujúci rozsudok, a to v zmysle ust. § 288 ods. 3 Tr. por. Uvedené dôvody viedli krajský súd k záveru v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší opravný prostriedok nie je prípustný