Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1518/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712202237 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712202237.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľky V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. K. č. XXX/X, XXX XX D. nad S., zastúpenej JUDr. Dušanom Klimom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi Slovenská republika - zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody z nesprávneho úradného postupu vo výške 110.117,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 12.09.2014, č. k. 16C/52/2012-157, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR trovy konania vo výške 27,93 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že nebol zistený nesprávny úradný postup konajúceho Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 5C/131/2003 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/348/2004 v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie navrhovateľka. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovala na to, že okresný súd vo veci nesprávne rozhodol. V dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že bol nadbytočný výrok v rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 5C/131/2003 o tom, že pracovný pomer naďalej trvá. Okresný súd však nevysvetlil, prečo ak prijal takéto konštatovanie, nie je to nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru navrhovateľky z predloženej plnej moci mal okresný súd vedomosť o tom, že navrhovateľka splnomocnila právneho zástupcu zastupovať ju vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru, teda v tom čase výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okrem toho okresný súd sa nevysporiadal so spisovými podkladmi, a to stanoviskom Generálnej prokuratúry SR a Okresného súdu v Galante, ktoré orgány rozsudok okresného súdu pod sp. zn. 5C/131/2003 považovali v jeho druhom výroku za nesprávny, nadbytočný a nevykonateľný. Pri takomto výroku zo strany okresného súdu bolo zásahom do práv navrhovateľky to, že u nej vzniklo presvedčenie dané súdom, že jej pracovný pomer naďalej trvá, čo bolo umocnené aj tým, že jej právny zástupca na základe vydaného rozsudku ju vyslal k zamestnávateľovi na pokračovanie v práci. Uvedený zásah do práv navrhovateľky okresný súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, a preto jeho rozhodnutie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Žiadala preto rozhodnutie okresného súdu pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odporca sa na odvolanie navrhovateľky nevyjadril. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7 § 213 ods. 1 O.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania dostali právne poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr, súd neprihliada. Po tomto poučení zo strany okresného súdu neboli zo strany účastníkov konania dané ďalšie návrhy na dokazovanie, a preto správne okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Za daného právneho stavu potom krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, pretože neboli splnené dôvody podľa ust. § 213 ods. 2 až 5 O.s.p. na opakovanie dôkazov alebo doplnenie dokazovania v danej veci. V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany navrhovateľky dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy správne vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto v celom rozsahu poukazuje. Z podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľka sa domáha proti odporcovi náhrady škody podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu zo strany Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci pod sp. zn. 5C/131/2003, v spojení so sp. zn. 12Co/348/2004. Za nesprávny úradný postup považovala navrhovateľka výrok v rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76, ktorým za určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné, uviedol ďalší výrok, ktorým určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Tento rozsudok okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2004, č. k. 12Co/348/2004-97. Práve z výroku rozsudku okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003 odvodzovala navrhovateľka nesprávny úradný postup, pretože podľa jej názoru týmto výrokom bola uvedená do omylu, keďže bola v tom, že jej pracovný pomer trvá, pričom toto jej presvedčenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé, čím jej vznikla škoda, ktorú v konaní vyčíslila. V podanom odvolaní navrhovateľka namietala, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil, že ak okresný súd v konaní pod sp. zn. 5C/131/2003 uviedol nadbytočný výrok, prečo to nepovažuje za nesprávny úradný postup. S takýmto tvrdením zo strany navrhovateľky sa krajský súd nestotožňuje, pretože na strane 10 rozsudku okresného súdu je uvedené, že nadbytočný výrok rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 5C/131/2003-76 zo dňa 02.08.2004, ktorým bolo určené, že pracovný pomer navrhovateľky trvá, nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s tým, že navrhovateľke skončil pracovný pomer výpoveďou ku dňu 30.06.2003. Takýmto nadbytočným výrokom uvedeným v rozsudku, ktorý sa vzťahoval len k prvému výroku, ktorým bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, nemohol ani vzniknúť nový pracovný pomer navrhovateľky u odporcu B., s.r.o., M.. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ by navrhovateľka nebola už skôr daná výpoveď z pracovného pomeru, jej pracovný pomer by na základe rozhodnutia o určení neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru naďalej trval. Okresný súd teda v dôvodoch svojho rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že výrok rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76 o tom, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá, sa vzťahoval len k prvému výroku, ktorý bol uvedený v rozsudku okresného súdu a v ktorom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné. Tento záver okresného súdu je správny, pretože tento výrok aj keď by ho bolo možné považovať za nadbytočný, sa mohol vzťahovať len vo vzťahu k prvému výroku, a teda tomu, čo bolo predmetom daného súdneho konania, pričom z obsahu celého spisu vyplýva, že v danom konaní išlo o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ navrhovateľka ďalej namietala, že už v podanom návrhu na začatie konania okresný súd vedel o tom, že jej bola daná aj výpoveď z pracovného pomeru, tak touto okolnosťou sa nemal dôvod okresný súd v danom konaní zaoberať, pretože predmetom konania bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. Táto otázka nebola predmetom daného súdneho konania, preto rozhodnutím okresného súdu o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pracovný pomer navrhovateľke nezanikol skôr, ale do skončenia výpovednej lehoty tento pracovný pomer navrhovateľke ešte trval. Tomu teda zodpovedal aj výrok rozsudku okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003, v ktorej len deklaroval to, že navrhovateľka do skončenia pracovného pomeru výpoveďou mala zachované nároky počas plynutia výpovednej doby, pretože jej pracovný pomer až do skončenia výpovednej lehoty trval. To, že navrhovateľka nepodala návrh na neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, nemá žiadny dopad na správnosť rozhodnutia okresného súdu vo veci sp. zn. 5C/131/2003. Pokiaľ by navrhovateľka podala návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a existovalo by právoplatné rozhodnutie o neplatnom skončení pracovného pomeru okamžitým zrušením, tak až v ďalšom konaní by sa následne posudzovala tá okolnosť, či by pracovný pomer navrhovateľky ďalej trval alebo nie. Tým, že návrh na skončenie neplatnosti pracovného pomeru výpoveďou nebol podaný, si tento stav zavinila sama navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru mala právne zastúpenie advokátom. Ak právny zástupca navrhovateľky vedel, že okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru bola daná navrhovateľke aj výpoveď, tak po rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sa nemohla navrhovateľka domnievať, že je pracovný pomer naďalej trvá. K tomu mala totiž navrhovateľka dostať adekvátne právne poučenie. V tejto súvislosti však treba poukázať na obsah spisu. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka sa v konaní pred Okresným súdom vo Zvolene pod sp. zn. 12C/50/2006 domáhala proti právnemu zástupcovi Q.. Q. W. náhrady škody v dôsledku toho, že si advokát nesplnil svoje povinnosti, keď na základe písomného splnomocnenia nepodal aj návrh o neplatnosť skončenia výpovede z pracovného pomeru. Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 14.09.2007, č. k. 12C/50/2006-120 bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý s odôvodnením, že navrhovateľka nepreukázala, že by splnomocnila právneho zástupcu Q.. Q. W. aj na podanie návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.04.2008, č. k. 17Co/83/2008-170. Z dôvodov rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľky Q.. Q. W. konal len v rámci splnomocnenia, ktoré ho oprávňovalo len na podanie návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením. Nemohol teda konať proti vôli navrhovateľky a podať ďalší návrh o určenie neplatnosti výpovede. Okrem toho z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka vedela o tom, že sa má domáhať aj neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, a to z listu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30.05.2003, ktorým reagoval na jej sťažnosť na spoločnosť B., s.r.o., so sídlom v M. a v ktorom ju poučil o tom, že má podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tento doklad sa nachádza v spise na č. l. 70-71. Z uvedeného vyplýva, že ani po rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 5C/131/2003 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nemohla byť navrhovateľka presvedčená o tom, že jej pracovný pomer trvá, keď vedela o tom, že má podať návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Správne preto okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76, ktorým určil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá, sa vzťahoval len k výroku, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 17.06.2003 dané odporcom navrhovateľke je neplatné. Ku žiadnemu inému výroku sa tento výrok vzťahovať nemohol, len k tomu čo bolo predmetom konania. Treba poukázať na to, že platná judikatúra umožňovala zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru vo výpovednej lehote aj iným spôsobom, teda aj okamžitým skončením pracovného pomeru, ak boli k tomu splnené zákonné dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak bola navrhovateľka presvedčená o tom, že jej nesprávne bolo dané jednak okamžité skončenie pracovného pomeru, ale aj výpoveď z pracovného pomeru, tak mala postupovať v súlade so zákonom a v zákonom určenej lehote napadnúť neplatnosť uvedených skončení pracovného pomeru. Okresný súd preto správne vyvodil, že v postupe Okresného súdu v Žiari nad Hronom v jeho rozhodnutí zo dňa 02.08.2004, č. k. 5C/131/2003-76 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02.12.2004, č. k. 12Co/348/2004-97 nebol zistený nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Zo skutkových zistení okresného súdu, ako aj právneho záveru, ktoré boli uvedené v rozhodnutí okresného súdu, ktoré je napadnuté podaným odvolaním, dostatočne vyplýva to, prečo okresný súd dospel k záveru, že postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo veci sp. zn. 5C/131/2003 nebol zistený nesprávny úradný postup a nebol daný základ zodpovednosti pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Krajský súd preto nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti považoval rozhodnutie okresného súdu krajský súd za vecne správne, a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľka v odvolacom konaní úspech nemala. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli a ani si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto aj keď odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mal úspech, tak krajský súd mu náhradu trov odvolacieho konania z vyššie uvedených dôvodov nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.