Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/208/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712213404 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712213404.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka, v exekučnej veci oprávneného: AKUS, a.s., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36 617 946, právne zastúpeného Consilior Iuris, s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, , proti povinnému: Domov sociálnych služieb ÚSVIT, 962 12 Detva - Piešť II., IČO: 00 648 540, o vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 3% denne zo sumy 113.171,35 Eur od 01.05.1998 do zaplatenia, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, Exekútorský úrad Bratislava I, so sídlom Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 20Er/587/2012 - 191 zo dňa 25.02.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 20Er/587/2012-191 zo dňa 25.02.2016 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinný vo svojich podaniach opakovane žiadal, aby exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to buď pre nemajetnosť (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), resp. z dôvodu, že záväzok povinného prešiel na štát, a teda nie je možné viesť naďalej exekučné konanie voči povinnému. V poslednom podaní taktiež povinný vzniesol aj námietku premlčania pohľadávky podľa § 408 Obchodného zákonníka. Exekučný súd uviedol, že preskúmal všetky podania, rozhodnutia a prílohy, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené povinným. Z predmetných podkladov zistil, že návrhom zo dňa 30.11.2005 navrhol právny predchodca oprávneného, aby Krajský súd v Banskej Bystrici vyhlásil na povinného konkurz. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25K/100/2005-110 zo dňa 20.07.2006 vyplýva, že povinný predložil konkurznému súdu prehľad svojho majetku, z ktorého mal konkurzný súd za jednoznačne preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, neplní účel, na ktorý bol zriadený, nemá chovancov, ktorým by poskytoval služby, majetok, ktorý spravoval bol „delimitovaný“ na novovzniknutý subjekt zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Povinnému bolo priznané právo na náhradu škody v konaní 1T/15/2011, a to ako súdom ustanovenému opatrovníkovi chovancov DSS Úsvit, ktorým bola v exekučnom konaní voči povinnému zrazená z účtu povinného peňažná suma, ktorá však nepatrila povinnému, ale týmto chovancom. Ani toto nie je pohľadávka povinného, ale pohľadávka jednotlivých obyvateľov DSS Úsvit. V predmetnom uznesení krajský súd ďalej konštatoval, že je nesporné, že dlžník je v úpadku z dôvodu insolvencie, a to z dôvodu, že nemá majetok a nevykonáva žiadnu činnosť, a teda nemôže splácať svoje splatné záväzky. Nakoľko konkurzný súd v rámci preskúmavania majetkových pomerov nenašiel majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľov, zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Z ďalších predložených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že jediné plnenia po roku 2006 v prospech oprávneného na základe exekučného titulu boli uskutočnené len zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa povinného. Samotný povinný v tomto exekučnom konaní neplnil. Predmetné skutočnosti sú a boli nesporné medzi účastníkmi, nakoľko aj samotný oprávnený vo vyjadrení k námietkam uviedol, že nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom bol povinný, bola v snahe zmariť exekučné konanie prevedená na Banskobystrický samosprávny kraj a ku dňu 12.12.2012 nedošlo k žiadnej úhrade povinným. Exekučný súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti preukázané, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nevykonáva činnosť, na základe ktorej by mohol nadobudnúť nejaký majetok a nie je predpoklad, že by v budúcnosti takýto majetok získal, keďže na totožný účel bol zriadený iný subjekt, na ktorý bol prevedený majetok, zamestnanci, ako aj chovanci, ktorým pôvodne poskytoval služby povinný a ďalšie pokračovanie exekúcie voči povinnému by viedlo len k navyšovaniu trov exekúcie. 3. Ohľadne trov exekučného konania súd prvej inštancie uviedol, že o týchto rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. 4. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že s právnym názorom exekučného súdu nesúhlasí. Poukázal na to, že povinný je rozpočtovou organizáciou, bol zriadený zriaďovacou listinou č. 2002/002555 zo dňa 25.06.2002, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.07.2002 a nahradila zriaďovaciu listinu zo dňa 16.08.1996. Poukázal ďalej na súvisiace ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorých podľa jeho názoru nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Hospodárenie povinného ako rozpočtovej organizácie je upravené uvedenými zákonmi a na rozdiel od obchodných spoločností nie je potom možné konštatovať, že nie je predpoklad, že by povinný v budúcnosti získal majetok. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie, že zriaďovateľ povinného, ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj, v súčasnosti nerozpočtoval povinnému finančné prostriedky na úhradu vymáhanej pohľadávky v rozpore s uvedenými zákonmi, nemôže to byť na ujmu oprávneného v exekučnom konaní. Exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením de facto poskytol právnu ochranu povinnému, ktorý je rozpočtovou organizáciou, a taktiež aj jeho zriaďovateľovi, ktorí si neplnia svoje povinnosti uložené zákonmi. V právnom štáte je neprípustné, aby súdna moc poskytovala ochranu subjektu verejnej správy a jeho rozpočtovej organizácie, ktorý nerešpektuje zákony a právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, ktorý je exekučným titulom. Takýmto postupom súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom a domáhať sa výkonu rozhodnutia postupom podľa Exekučného poriadku a boli porušené aj jeho ústavné práva. Je preto absolútne neakceptovateľné tvrdenie, že nie je predpoklad, že by povinný v budúcnosti majetok získal, pretože povinný majetok - finančné prostriedky, svoj rozpočet, získať musí, keďže je rozpočtovou organizáciou. 5. Neobstojí ani právny názor exekučného súdu, že zastavenie exekúcie je odôvodnené aj tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nemajetnosť. Toto uznesenie bolo vydané v roku 2006, teda bezmála pred desiatimi rokmi. Konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu v tom čase upravoval Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený Zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a o reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2005, okrem čl. I, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2006. Navyše Zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný Zákon o konkurze a reštrukturalizácii s účinnosťou od 01.01.2012 bola z pôsobnosti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vylúčená rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku. Zákonodarca jednoznačne správne vyňal z pôsobnosti Zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozpočtové a príspevkové organizácie (bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom), keďže právne nie je možné, aby takéto organizácie boli v úpadku alebo v predĺžení, keďže sú napojené na rozpočet svojho zriaďovateľa. 6. Nie je právne možné, aby povinný ako rozpočtová organizácia bol nemajetný, keď podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia je právnická osoba vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Toto je zákonná povinnosť, ktorú povinný má. Ak teoreticky pripustíme, že povinný si túto svoju zákonnú povinnosť neplní a de facto tak marí exekučné konanie, tak to za žiadnych okolností nemožno považovať za splnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinný sa bezprecedentným spôsobom snaží vyhnúť exekúcii a súd by zastavením exekúcie takémuto nezákonnému konaniu poskytol právnu ochranu. Ak by povinný postupoval v zmysle zákona, musel by svoj záväzok, ktorý je predmetom tejto exekúcie, zahrnúť do svojho rozpočtu v časti výdavkov a zriaďovateľ by mu tieto prostriedky bol povinný poskytnúť. 7. Oprávnený ďalej uviedol, že majetkové pomery povinného je potrebné skúmať v čase rozhodovania súdu a nie je možné ich posúdiť na základe rozhodnutia súdu vydaného bezmála pred desiatimi rokmi na základe úplne odlišnej právnej úpravy, aká platí v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Taktiež je potrebné preveriť vyjadrenia štatutárneho zástupcu povinného L.. M. U., ktoré sú rozporné, konkrétne aj vyjadrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cd/42/2015. 8. Oprávnený ďalej poukázal aj na exekučné konanie vedené proti povinnému pod sp. zn. EX 104/12 súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom v prospech oprávneného L.. M. S. - Stavebno-montážne práce, Korytnická 12, Bratislava, v ktorom súdny exekútor vymohol pohľadávku v plnej výške v sume 4 542,17 Eur, ktorej sa oprávnený domáhal. 9. Ďalej oprávnený poukázal na problematiku prijatia záveru o nemajetnosti povinného s ohľadom na skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Podľa jeho názoru exekučný súd musí vždy v konkrétnom prípade zvážiť okolnosti prípadu a posúdiť situáciu so zreteľom na základné procesné princípy a zásady. Na jednej strane nesmie byť povinný postihovaný exekúciou viac ako je to nevyhnutné, no na druhej strane je záujem oprávneného na pokračovaní v exekúcii, pretože zastavením exekúcie riskuje napr. stratu poradia v určitých prípadoch a pod. Ak oprávnený zloží dostatočný preddavok na trovy exekúcie a prejaví záujem v exekučnom konaní pokračovať, malo by toto jeho stanovisko byť priorizované a v exekúcii by sa malo pokračovať. Existencia nedostatku majetku musí byť predložená šetrením exekútora a exekučný súd môže od exekútora požadovať, aby preukázal, aké šetrenie vykonal, pričom nie je viazaný rozhodnutím v inej veci o tom, že povinný nemá majetok. Ohľadne záveru exekučného súdu o tom, že v danej veci môžu pokračovaním exekúcie narastať trovy exekúcie, oprávnený uviedol, že môže ísť výlučne o hotové výdavky exekútora, nakoľko odmena exekútora je vzhľadom na vymáhanú sumu vo výške 5 937 981,02 Eur podľa § 5 príslušnej vyhlášky najviac 33 193,92 Eur. Navyše oprávnený uzavrel so súdnym exekútorom dohodu o vykonaní exekúcie, na základe ktorej sa dohodli, že oprávnený sa zaväzuje uhradiť po skončení exekučného konania na účet súdneho exekútora hotové výdavky a náhradu za stratu času súdneho exekútora zvýšené o DPH, ktoré vznikli počas celého exekučného konania na základe vyúčtovania pri skončení exekučného konania a súdny exekútor sa zaviazal, že nebude v exekučnom konaní uplatňovať proti povinnému sumu hotových výdavkov a náhradu za stratu súdneho exekútora. Takže ani tvrdenie exekučného súdu o narastaní trov exekúcie neobstojí. 10. Oprávnený v závere odvolania uviedol, že podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 11. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 12. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť. 13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 14. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. 15. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1,2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 24.08.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. Cb 302/00-146 zo dňa 08.10.2002, vykonateľný dňa 05.11.2002. Uvedeným rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 9 988,25 Eur (300.905,90 Sk) s 3% zmluvnou pokutou za každý deň omeškania, počítanou zo sumy 111 171,35 Eur (3.409.400,-Sk) odo dňa 17.04.1998 až do zaplatenia dlžnej sumy a trovy konania v sume 785,90 Eur (23.676,-Sk), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 03.09.2012 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný vzniesol voči exekúcii v zákonnej lehote námietky, o ktorých exekučný súd rozhodol tak, že v časti zmluvnej pokuty vo výške 5.624.045,66 Eur im vyhovel a v zvyšnej časti ich zamietol. Následne bola exekúcia v dôsledku právoplatnosti uznesenia o vyhovení námietkam v časti 5.624.045,66 Eur zastavená. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie v zvyšnej časti na základe návrhu povinného. 21. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučných titulov vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá je preukázaná vykonateľným exekučným titulom. Na druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo aj ochranu povinného a práv tretích osôb. Preto ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a/ až m/ a ods. 2 a 3 Exekučného poriadku vymedzujú dôvody, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon exekučného súdu smerujúci k upusteniu od vykonávania exekúcie, vykonaný po zistení niektorého z vymedzených dôvodov, ktoré nastali v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. 23. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného, v dôsledku čoho nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného. Najmä pri exekúciách trvajúcich dlhšiu dobu, počas ktorých sa majetkové pomery povinného nemenia, je na mieste zvážiť ďalšie vedenie exekúcie, nakoľko účelom exekúcie je predovšetkým úhrada pohľadávky oprávneného a nie trov exekúcie. 24. V posudzovanom prípade je na strane povinného rozpočtová organizácia, ktorá bola s účinnosťou od 01.01.2002 zriadená Banskobystrickým samosprávnym krajom, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 975 41 Banská Bystrica, a to zriaďovacou listinou č. 2002/002555 zo dňa 25.06.2002. Z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé, že povinný dlhšiu dobu nedisponuje žiadnym majetkom a neplní ani účel, na ktorý bol zriadený. Na totožný účel, aký pôvodne povinný plnil, bol zriadený iný subjekt, na ktorý bol prevedený majetok, s ktorým pôvodne povinný hospodáril, ako aj zamestnanci a chovanci, ktorým pôvodne poskytoval služby. 25. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že povinný je rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet samosprávneho kraja (vyššieho územného celku), ktorý má povinnosť ju rozpočtovať, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v exekučnom konaní nie je súd oprávnený riešiť plnenie resp. neplnenie povinností zriaďovateľa vo vzťahu k subjektom, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Exekučný súd v rámci vedenia exekúcie nedisponuje oprávnením na to, aby akýmkoľvek spôsobom od zriaďovateľa vyžadoval, aby tento v rámci svojho rozpočtu určil prostriedky na hospodárenie pre rozpočtovú organizáciu v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. V rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je úlohou exekučného súdu zhodnotiť aktuálne majetkové pomery povinného vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii. 26. Pokiaľ oprávnený namietal, že zistenie majetkových pomerov povinného pre rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť musí byť aktuálne a nemožno ich posúdiť na základe rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu vydaného pred takmer 10 rokmi (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25K/100/2005-110 zo dňa 20.07.2006, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na povinného pre nedostatok majetku), odvolací súd uvádza, že exekučný súd vychádzal nielen z uvedeného rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná nemajetnosť povinného. Exekučný súd vychádzal aj z aktuálneho stavu majetku povinného, ktorý sa v podstate oproti stavu zistenému pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu, nezmenil, nakoľko povinný nedisponuje žiadnym majetkom a neplní ani účel, na ktorý bol zriadený. 27. Pri vytváraní právneho názoru v tejto veci odvolací súd podporne vychádzal zo záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 2/2007 zo dňa 30.07.2008. 28. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd považuje závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie za správne a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).