Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201880 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713201880.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu Y. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/ XX, XXX XX Q., zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Vierou Rubaninskou, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ T. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX Q., 2/ R. T., rodená Y., narodená XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX Q., 3/ Y. S., narodený XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, XXX XX Q., 4/ R. S., rodená T., narodená XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, XXX XX Q., 5/ T. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpených splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o uloženie povinnosti zdržať sa prechodu cez pozemok, o odvolaní žalovaných 1/ až 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. 08. 2014 č. k. 14C/18/2013-85, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/ až 5/ nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania zrušuje a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie, žalovaným 1/ až 5/ uložil povinnosť žalobcovi nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške spolu 518,19 € na účet právnej zástupkyne. Zároveň vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby vo výške 92,80 €. Okresný súd zastavenie konania odôvodnil späťvzatím žalobného návrhu podľa § 96 ods. 1 a 3, keď k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, kedy nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nie je účinný. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., teda pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne. Prvostupňový súd odôvodnil, že žalobca vzal späť svoj návrh pre správanie sa žalovaných 1/ až 5/, ktorí zhotovili provizórny prejazd k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 4/ a prestali prechádzať cez pozemok žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobcom bola žaloba podaná dôvodne. Preto žalovaní nesú procesnú zodpovednosť pre zastavenie konania, a to spoločne a nerozdielne, a preto majú povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania takýmto spôsobom. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ až 5/ zastúpení splnomocneným advokátom odvolanie s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O. s. p. Majú za to, že prvostupňový súd v otázke dôvodov zastavenia konania a s tým spojenej náhrady trov konania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a rozhodnutie v napádanom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň v konaní rešpektoval a odňal žalovaným právo konať pred súdom. Súdu vytýkal nepresvedčivý, nepreskúmateľný a nenáležitý prístup pri právnom posúdení, hodnotení a rozhodnutí o náhrade trov konania vrátane zdôvodnenia predmetného uznesenia. Poukázali na žalobný návrh, voči ktorému žalovaní v písomnom vyjadrení prezentovali svoj nesúhlas s tvrdeniami žalobcu. Jednoznačne uviedli, že vlastníctvo žalobcu rešpektujú a nad rámec zriadeného vecného bremena do jeho práv nezasahujú. Pretože spoločne prístup k nehnuteľnostiam je príčinou sporov a nejasností medzi dotknutými rodinami, žalovaní deklarovali vôľu spolupôsobiť v budúcnosti pri realizácii vybudovania samostatného prístupu k ich stavbe a na pozemky patriace do ich vlastníctva, aby tak predišli sporným situáciám a interpretáciám. Pred otvorením pojednávania dňa 30. 04. 2013 protistrany požiadali o poskytnutie lehoty vyriešiť vec mimosúdne. V rámci mimosúdneho riešenia žalovaný 1/ sa obrátil na OR PZ - ODI Zvolen ohľadom zaujatia stanoviska k výstavbe vjazdu, resp. prístupovej komunikácie k existujúcemu domu z cesty č. K., oslovený orgán k danej veci zaujal negatívne stanovisko, o čom žalovaní bezodkladne informovali súd. Dňa 09. 01. 2014 žalobca oznámil súdu, že prebiehajú rokovania s viacerými dotknutými inštitúciami ohľadom premiestnenia dopravnej značky a následne žiadosti o opätovné povolenie vybudovania vjazdu na danú pozemkovú nehnuteľnosť. Následne 14. 07. 2014 žalobca doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu s odôvodnením, že po termíne 30. 04. 2014, čo bol termín prípadného mimosúdneho urovnania, došlo k zhotoveniu prejazdu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej 4/, ktoré spolu s ňou užívajú aj ostatní žalovaní. Následne došlo k zastaveniu konania a rozhodnutiu o náhrade trov konania. Žalovaní majú za to, že prvostupňový súd nepostupoval správne, pretože nevzal do úvahy viaceré relevantné skutočnosti svedčiace o nedôvodnosti a neopodstatnenosti samotnej žaloby, resp. tieto otázky zákonným spôsobom nedokazoval a neposudzoval a bez akejkoľvek verifikácie a dokazovania prevzal jednostranné tvrdenie žalobcu. Žalobca pritom žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaní 1/ až 5/ v opísanom rozsahu a protiprávne zasahujú do jeho vlastníckeho práva, čím podľa žalovaných neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaní pritom počas celého konania okrem iného zdôrazňovali okolnosti prípadu, kde ide o blízky príbuzenský vzťah medzi účastníkmi, keď prístup k nehnuteľnosti z verejnej cesty vybudovali ešte rodičia žalobcu a žalovaných 1/ a 4/, a takto vzniknuté vecné bremeno platilo vo vzťahu k účastníkom konania. Napriek tomu žalovaní v snahe o pokojné susedské spolunažívanie považovali za vhodné vybudovať osobitný vstup cez pozemkovú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej 4/. Podaná žaloba neobsahovala žiadnu zmienku o potrebe zrealizovania osobitného prejazdu, toto sa udialo na základe konsenzu účastníkov. Žaloba iba požadovala, aby súd zakázal prechod cez pozemok patriaci žalobcovi okrem časti vyznačenej geometrickým plánom z r. 2009. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval a preukazoval, akým konkrétnym určitým konaním majú jednotliví žalovaní protiprávne zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu a od čoho odvodzuje vydanie súdneho rozhodnutia ohľadom zákazu prechodu. Súd sa skutočnosťou, či žalovaní reálne zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu a v akom rozsahu, sa vôbec nezaoberal a na tento účel nežiadal od žalobcu žiadne dôkazy na overenie si jeho tvrdení. Žalovaní majú za to, že konaním súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože im nebolo doručené podanie žalobcu označené ako späťvzatie žalobného návrhu a neboli vyzvaní vyjadriť sa k skutočnostiam prezentovaných žalobcom, predovšetkým k tvrdeniam ohľadom údajnej opodstatnenosti a dôvodnosti žalobného návrhu zaviňujúceho správanie žalovaných vo vzťahu k späťvzatiu návrhu. Súd len mechanicky prevzal názor žalobcu bez toho, aby umožnil protistrane prezentovať vlastný názor na túto vec. V ďalšej časti podaného odvolania žalovaní namietajú aj voči viacerým úkonom právnej pomoci uplatnených žalobcom, ktoré podľa ich názoru nemožno považovať za relevantné, potrebné a účelné pre uplatnenie práva žalobcu. Viaceré úkony podľa žalovaných nemajú opodstatnenie, konkrétne predsúdne podanie či predsúdna komunikácia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť považovaná za úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2014 Z. z. Výrazné nejasnosti vykazujú porady s klientom, okrem toho písomné podanie žalobcu zo dňa 04. 12. 2013 nebolo podaním vo veci samej, šlo o podanie s obsahom opisujúcim pohľad žalobcu na stav a priebeh mimosúdnych jednaní účastníkov. Žalovaní navrhujú zmeniť uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku a zaviazať žalobcu na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 546,05 € a priznať im tiež náhradu odvolacieho konania vo výške celkom 233,90 € v zmysle priloženého vyčíslenia. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením a jeho dôvodmi, postupom súdu, ktoré mu predchádzalo a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Pokiaľ prvostupňový súd zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O. s. p., súhlasí odvolací súd s tým, že nakoľko došlo k späťvzatiu návrhu pred začatím pojednávania (to znamená pred otvorením verejného pojednávania), nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím návrhu. V takomto prípade prvostupňový súd konanie zastaví a rozhodne o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p., to znamená, musí posúdiť procesné zavinenie účastníkov za zastavenie konania. Zásadne pri späťvzatí návrhu platí, že trovy konania je povinný nahradiť žalobca, pretože k zastaveniu konania dôjde na základe jeho právneho úkonu, ktorým je práve späťvzatie návrhu. Pokiaľ však bola žaloba podaná dôvodne a k späťzvatiu žalobného návrhu došlo až pre správanie sa žalovaného, je namieste postupovať podľa druhej vety predmetného zákonného ustanovenia - § 146 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení konania a o trovách konania hneď potom, ako mu žalobca toto späťvzatie doručil. Aj keď je pravdou, že pre samotné rozhodnutie o späťzvatí návrhu nebol potrebný súhlas žalovaných, vzhľadom na konkrétnosti tejto súdenej veci, keď je zo spisu zrejmé, že účastníci na oboch stranách boli zastúpení splnomocneným advokátom, vznikli im teda určité trovy konania, žalovaní podali písomné vyjadrenie, pričom spochybňovali dôvodnosť uplatneného žalobného návrhu, za takejto situácie je potrebné, aby prvostupňový súd pred rozhodnutím o trovách zastaveného konania umožnil aj druhej strane zaujať stanovisko k otázke procesného zavinenia za zastavenie konania. Pokiaľ tak neurobil a vychádzal len z tvrdenia žalobcu, považuje odvolací súd rozhodnutie za predčasné bez zohľadnenia stanoviska druhej strany, resp. bez neumožnenia druhej strane vyjadriť sa prezentovanému názoru žalobcu. Odvolací súd preto považoval za dôvodné zrušiť odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu o náhrade trov konania za účelom, aby prvostupňový súd posúdil komplexe otázku dôvodnosti žalobného návrhu v súvislosti s posúdením dôvodu - správanie sa žalovaných s otázkou procesného zavinenia za zastavenie konania. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.