Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/172/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201880 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6713201880.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX Q., občan SR, zast. advokátkou JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX Q., 2/ R. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX Q., 3/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX Q., 4/ R. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX Q., 5/ T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX Q., občan SR, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o uloženie povinnosti zdržať sa prechodu cez pozemok, o trovách konania strán sporu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/18/2013 - 124 zo dňa 16. 08. 2018, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie okresného súdu v II. napadnutom výroku m e n í tak, že sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a . II. Žiadnej sporovej strane n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou zrušil uznesenie sp. zn. 14C18/2013 - 112 zo dňa 08. 08. 2016, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania tak, že žalovaným 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 518,19 Eur a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 5/ nepriznal. Uvedeným uznesením rozhodoval vyšší súdny úradník, proti uzneseniu preto bola podaná sťažnosť zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie, rozhodujúc sudcom o uvedenej sťažnosti, preto prvým výrokom zrušil napadnuté uznesenie a druhým výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, konštatujúc zároveň, že sťažnosť žalovaných je dôvodná. Prisvedčil žalovaným 1/ až 5/, že žaloba neobsahovala žiadnu zmienku o potrebe zrealizovania osobitného prejazdu, čo sa síce udialo, avšak na základe dohody účastníkov v snahe žalovaných 1/ až 5/ predísť ďalším sporom. Žaloba vo svojom petite požadovala len to, aby súd žalovaným 1/ až 5/ zakázal prechod cez pozemok patriaci žalobcovi, konkrétne parcelu parc. č. XXXX/X okrem časti vyznačenej geometrickým plánom z roku 2009, neobsahovala uloženie inej povinnosti žalovaným 1/ až 5/, keď žalobca žiadnym spôsobom v konaní nedoložil, akým konkrétnym určitým konaním žalovaní 1/ až 5/ mali zasahovať do jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku. Žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaných 1/ až 5/ v ich obrane uvádzanej v konaní, že prístup k rodinnému domu postavenému na parc. č. XXXX/X a neskôr aj k rodinnému domu a pozemkom patriacim žalovaným 1/ a 2/ z verejnej cesty vybudovali ešte rodičia žalobcu a žalovaných 1/ a 4/ a že takto vzniknuté vecné bremeno patrilo vo vzťahu k účastníkom konania. Žalovaní 1/ až 5/ pristúpili k vybudovaniu osobitného vstupu počas súdneho konania z dôvodu, aby nedochádzalo k ďalším sporom následne, ako im bolo poskytnuté súhlasné stanovisko príslušného dopravného inšpektorátu. Vzhľadom na obranu žalovaných bol žalobca v konaní povinný predložiť konkrétne dôkazy o ich zásahu do jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku mimo vyznačenej časti geometrickým plánom. V tomto smere žalobca do späťvzatia žaloby ani po späťvzatí žaloby neprodukoval dôkazy. Súd preto dospel k záveru, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, vykonal dispozičný úkon k tomu, aby sa neviedlo súdne konanie a v konaní nepreukázal, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalovaní 1/ až 5/ neodôvodnene zasahovali do jeho vlastníckeho práva k spornému pozemku. Preto mu uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %) s tým, že tento nárok označil ako spoločný a nerozdielny. 2. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách zastaveného konania, zmenil. 3. Odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na obsah spisu, ako aj skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho konania, je už v poradí tretím rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách konania zastaveného v dôsledku späťvzatia žaloby. Je nespornou skutočnosťou, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným ochrany svojho vlastníckeho práva, a to zákazu prechodu peši a akýmkoľvek motorovým alebo nemotorovým vozidlom cez pozemok žalobcu (v petite žaloby riadne označenom), a to okrem časti vyznačenej v uvedenom geometrickom pláne (na ktorej žalobca dobrovoľne zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu). Žalobca pritom tvrdil, že žalovaní 1/ až 5/ zasahujú do jeho vlastníckeho práva, keďže okrem prechodu pešo na vyznačenom mieste prechádzajú cez pozemok aj motorovými vozidlami, a to nielen osobnými, aj nákladnými, čím pozemok znehodnocujú. Žalovaní sa bránili tým, že vlastnícke právo žalobcu nenarúšajú a na prechod k rodinnému domu súp. č. XXX využívajú len vyznačenú časť pozemku (v zmysle zriadeného vecného bremena). Obe tieto protichodné tvrdenia sporových strán ostali len v rovine tvrdení, konanie bolo zastavené v dôsledku toho, že žalobca zobral žalobu späť potom, ako žalovaní prestali využívať označený pozemok vo vlastníctve žalobcu, keď si vybudovali samostatnú príjazdovú cestu k vlastnej nehnuteľnosti. Je teda nesporné, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby (ešte podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP, za účinnosti ktorého k späťvzatiu došlo). 4. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 5. Citované ustanovenie, ktoré vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, je stručné a pri formalistickom posudzovaní by pri späťvzatí žaloby mal byť žalobca procesným vinníkom za zastavenie konania. Povinnosťou súdu však je skúmať pri zastavení konania procesnú zodpovednosť oboch sporových strán. Je zaužívanou a ustálenou súdnou praxou, že pokiaľ k zastaveniu konania dôjde potom, čo žalobca svoju dôvodne podanú žalobu zobral späť pre neskoršie správanie sa žalovanej strany, je procesná zodpovednosť na strane žalovanej strany. V tomto prípade však neplatí ani jedna z prv uvedených hypotéz, nemožno dospieť k záveru, že by žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, resp. nepreukázania tvrdeného dôvodu, takže by bolo možné konštatovať jeho procesné zavinenie za zastavenie konania, a rovnako vzhľadom na celý priebeh tohto konania od podania žaloby až do jej späťvzatia, ani správanie sa žalovaných nemožno považovať za ten konkrétny dôvod, pre ktorý žalobca svoju „dôvodne“ podanú žalobu zobral späť (dôvodnosť žaloby nebola skúmaná vzhľadom na zastavenie konania). Z priebehu konania odvolací súd zistil, že sporové strany sa už po vzniknutí sporu, po začatí konania pokúšali o mimosúdne vyriešenie svojho sporu, pretože ako žalobca, tak aj žalovaní 1/ až 5/ priznávali pretrvávajúce nezhody medzi sebou (aj v otázke prechodu cez uvedený pozemok). Ako vyplynulo z obsahu spisu, medzi sporovými stranami ide pritom o príbuzných. 6. Odvolací súd teda dospel k záveru, že v tomto prípade nemožno konštatovať procesné zavinenie za zastavenie konania ani na jednej sporovej strane, teda ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaných. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že sporové strany svoju spornú záležitosť vyriešili po začatí konania svojím vlastným aktívnym správaním. Za takéhoto stavu odvolací súd považoval za dôvodné a spravodlivé o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z obsahu tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by bolo nepoužiteľné v prípade zastavenia konania z procesných dôvodov. Odvolací súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 257 CSP) vidí jednak v priebehu konania od podania žalobného návrhu až po jeho späťvzatie, tak ako je stručne uvedené vyššie. Ďalším, tiež podstatným takýmto dôvodom je aj príbuzenský vzťah sporových strán, keď aj podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo 17. marca 2017 sp. zn. II. ÚS 158/2015 (uverejnené v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 59/2015) „právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP aj vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi, či ich príbuzenskom pomere. Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a ich príbuzenský pomer možno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP“ (teraz § 257 CSP). Odvolací súd má za to, že takéto rozhodnutie o náhrade trov konania v tomto prípade je rozhodnutím spravodlivým, v súlade s článkom 2 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 7. Rovnako ako rozhodol odvolací súd o náhrade doterajších trov konania, rozhodol aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania, keď za správne a spravodlivé považoval posudzovať otázku náhrady trov konania na základe rovnakých princípov. 8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).