Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/253/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221650 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713221650.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu K. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, XXX XX K. L., právne zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tŕnie č. 134, proti žalovanej X. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX XX X., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, v konaní o zaplatenie 4 622,54 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/70/2014-146 zo dňa 26. 10. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 622,54 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že k zmluve o pôžičke v zmysle §-u 657 Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V prejednávanej veci však žalobca ako veriteľ neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby nad všetky pochybnosti preukázal, že odovzdal žalovanej ako dlžníčke predmet pôžičky. Tvrdenia žalobcu o tom, kedy a v akej sume boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke, sú značne rozporuplné, ak v samotnom návrhu na začatie konania uvádza, že žalovanej bola poskytnutá suma 6 122,54 €, ktorú mala žalovaná následne odovzdať naspäť žalobcovi, aby za ňu uhrádzal náklady v súvislosti so zriadením a prevádzkovaním karanténnej stanice v Môťovej a následne pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01. 04. 2015 uviedol, že žalovanej poskytol sumu 5 500 €, a to dňa 02. 02. 2010, ktoré vybral z účtu v banke. Poukázal i na výpoveď svedkyne R. T. a bližší vzájomný vzťah medzi stranami sporu, v dôsledku čoho nie je zrejmé, či sa jednalo v prípade odovzdania sumy 5 500 € dňa 02.02.2010 o odovzdanie peňazí v zmysle zmluvy o pôžičke, alebo či boli peniaze odovzdané žalovanej z iného dôvodu, ak v podanom návrhu žalobca uvádza, že žalovaná mu peňažné prostriedky v celkovej sume 6 122,54 € mala odovzdať naspäť. Aj pokiaľ ide o výber finančných prostriedkov žalobcom, iná bola výpoveď svedkyne ako žalobcu samotného a dôkaz o výbere žalobca predložil súdu až dňa 21. 09. 2015. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T., súd aj vzhľadom k tomu, že je v priateľskom vzťahu so žalobcom, nepovažoval jej výpoveď za dôveryhodnú, a to aj vzhľadom na viaceré rozporuplné vyjadrenia. Rozpory medzi výpoveďou svedkyne a tvrdením žalobcu sú aj v tom, že kým žalobca uvádza ako dátum uzavretia zmluvy o pôžičke február 2010, svedkyňa opakovane uviedla dátum február 2011. Tiež ďalšie rozpory, ktoré žalobca súdu hodnoverným spôsobom nevysvetlil, sú aj v termíne splatnosti tvrdenej zmluvy o pôžičke, keď v jednom vyjadrení žalobca uvádza termín splatnosti december 2011 a v ďalšom vyjadrení už december 2010. Uvedené rozpory by sa však súdu nepodarili ozrejmiť ani výsluchom žalobcom navrhovaných svedkov, nakoľko títo neboli účastníkmi predmetnej zmluvy o pôžičke a mohli by potvrdiť len to, že žalovaná uzavrela zmluvu o nájme s B. T., ktorá skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná, a pokiaľ ide o svedka G. G., tento by mohol potvrdiť len skutočnosť, že žalovaná bola prítomná, resp. aj zadávala práce týkajúce sa rekonštrukcie karanténnej stanice, ktorá skutočnosť nijakým spôsobom nepotvrdzuje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu a ani odovzdanie finančných prostriedkov na jej základe. E-mailová komunikácia medzi stranami v období september 2010 nasvedčuje, že títo boli ešte aj v tomto období v bližšom vzťahu, a teda nedošlo medzi nimi k rozchodu ešte v roku 2009 ako to tvrdil žalobca, a teda aj vzhľadom k tomuto je zrejmé, že žalovaná mohla vybavovať rekonštrukčné práce na karanténnej stanici, čo však nijakým spôsobo nepotvrdzuje uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaná spisovala výdavky týkajúce sa karanténnej stanice v C., takýto súpis výdavkov bol predložený žalobcom do súdneho spisu, pričom žalovaná to, že tento súpis spisovala, resp. viedla žalobcovi účtovníctvo, ani nespochybňovala. Existencia tohto súpisu však taktiež nepreukazuje vznik zmluvy o pôžičke. Rovnako ani uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 25. 03. 2010 medzi žalovanou a prenajímateľkou B. T. nie je dôkazom preukazujúcim vznik zmluvy o pôžičke a takýmto dokladom nie sú ani príjmové pokladničné doklady s platbami označenými ako nájomné, prijaté B. T., ktoré predkladal žalobca. 2. Na základe vyššie uvedeného okresný nepovažoval návrh za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“). 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca z dôvodu, že okresný súd nevykonal ním navrhované dôkazy, v dôsledku čoho rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec nebola ani správne právne posúdená. Naďalej tvrdí, že žalovanej peniaze požičal na podnikateľský zámer a uvedené vyplýva aj z korešpondencie medzi účastníkmi zmluvy. Žalovaná časť pôžičky aj vrátila formou ponechania prostriedkov z predaja jej motorového vozidla, kde dokonca najprv splnomocnila žalobcu na predaj s tým, aby si výťažok ponechal ako časť vrátenia pôžičky a neskôr dokonca tento dokument ani nepoužili, lebo sama sa zúčastnila uzavretia kúpnej zmluvy na vozidlo a po jej uzavretí ponechala výťažok žalobcovi, ktorý ho aj prevzal a v korešpondencii potvrdil. Súdom neboli akceptované návrhy na vykonanie dôkazov v súvislosti s tým, že žalovaná mala skúsenosti s podnikaním na úseku vývozu psov do zahraničia, lebo pracovala v predchádzajúcich rokoch v dvoch takých firmách. Žalovaná s ním žila, ale neskôr si našla inú spoločnosť a odišla od neho s tým, že naďalej budú spolupracovať. Na podnikanie nemala žiadne finančné prostriedky, bola od neho finančné závislá a preto mu prisľúbila pracovné miesto ošetrovateľa a prepravcu, ktorý si potom podľa jej pokynov zariadil aj kvalifikačné kurzy. Okresný súd taktiež nevykonal dôkaz výsluchom dcéry R. T., ktorá pracuje a žije v P., ktorá mala žalovanej pomôcť spolu s matkou (R. T.) žalovanej s vývozom psov. Nielen svedectvom R. T., ale aj listinou - Výpisom z účtu bolo preukázané, že k vyzdvihnutiu peňazí došlo, a že tieto boli aj odovzdané žalovanej a míňané žalovanou na ceste do P., kde bola dvakrát, a to aj v prítomnosti svedkyne T.. Dňa 02. 02. 2010 vyzdvihol peniaze 5 500 €, a tieto odovzdal žalovanej, a to v OC Europa vo Zvolene v UniCredit bank s tým, že čas vyzdvihnutia peňazí úplne presne korešponduje s cestou do P. a s vybavovaním všetkých záležitostí. Naviac súd odmietol vykonať výsluch svedkyne J., ktorá rokovala so žalovanou aj o uzatvorení zmluvy na karanténnu stanicu, a ktorá uzavrela zmluvu o prenájme priestorov so žalovanou. 5. Opätovne v odvolaní poukázal na to, že žalovaná mu odovzdala zvyšok peňazí, ale nie preto, aby mu vrátila pôžičku, ale z dôvodu, že ho poverila, aby z týchto peňazí platil náklady na vybudovanie karanténnej stanice a platil p. J. nájomné za priestory. Nešlo teda o vrátenie pôžičky, ale o poverenie, aby z požičaných peňazí sprostredkoval v prospech žalovanej úhrady nákladov. Žalovaná zadávala aj požiadavky na úpravu priestorov na rekonštrukciu stanice, avšak súd odmietol vykonať dokazovanie o tejto skutočnosti s pracovníkmi, ktorí rekonštrukciu vykonávali, hoci by dosvedčili, že to bola jej záležitosť a ona ju obstarávala za peniaze z pôžičky. O nákladoch na vybudovanie tejto stanice viedla žalovaná vlastnoručne evidenciu. Aj výpoveď R. T. bola len s malými nepresnosťami, preto navrhol, aby bola opätovne vypočutá za účelom opravy znenia zápisnice, kde je vada podľa jeho názoru úplne zrejmá a nepochybná a ktorá bola využitá v jeho neprospech. Svedok G. by sa mal vyjadriť k tomu, pre koho vykonával rekonštrukčné práce. Žalovaná nevyprodukovala žiaden relevantnejší dôkaz, ktorý by vyvrátil akékoľvek jeho tvrdenie, a ktorý by spochybnil vznik zmluvy o pôžičke. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie za účelom doplnenia dokazovania a nového správneho rozhodnutia o návrhu žalobcu. 6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný. Žalobca si totiž počas celého konania odporoval v otázke, kedy, kde a za akých okolností bola vlastne pôžička odovzdaná. V tejto súvislosti poukázala na to, že je diametrálny rozpor v skutočnostiach týkajúci sa poskytnutej pôžičky uvádzaných v samotnej žalobe a v tvrdenia, ktoré uvádzal v priebehu súdneho pojednávania. Pokiaľ ide o svedkyňu T., ktorú si sám žalobca zabezpečil, a ktorá mala byť pri uzatváraní zmluvy, t. j. mala potvrdiť obsah zmluvy o pôžičke, uviedla len to, že došlo k odovzdaniu buď 5 000 € alebo 5 500 € bez toho, aby potvrdila ďalšie skutočnosti, ktoré by mali potvrdzovať uzatvorenie žalobcom uvádzanej zmluvy o pôžičke. Naviac sa táto svedkyňa vôbec nezmienila o tom, že by žalovaná tieto finančné prostriedky vrátila obratom späť žalobcovi a jej výpoveď bola aj v rozpore s výpoveďou žalobcu, kedy sa nezhodli ani na dátume, kedy malo údajne k uzatvoreniu tejto zmluvy dôjsť. Aj zo zvukového záznamu z predmetného pojednávania vyplýva, že súd protokoloval výpoveď svedkyne R. T. správne, pretože svedkyňa sa skutočne vyjadrila tak, že videla, že žalobca vyberal peniaze z bankomatu, napriek tomu však žalobca v odvolaní uviedol, že ide o malé nepresnosti vo vyjadreniach svedkyne. Najskôr teda žalobca namietal nesprávnu protokoláciu súdom a neskôr, keď bolo zistené, že protokolácia bola správna, tvrdí, že ide o malú nepresnosť. Žalobca totiž po celý čas neuvádzal presné skutočnosti týkajúce sa údajnej zmluvy o pôžičke. Doklady predkladané žalobcom (nájomná zmluva, listina obsahujúca rukou spísané výdavky) nie je možné považovať za doklady o uzatvorení zmluvy o pôžičke. Ani jeden zo svedkov navrhovaných žalobcom sa nemôže k veci vyjadriť, nakoľko ani samotný žalobca ich neoznačil ako osoby, ktoré mali údajne byť pri uzatvorení tejto zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 26. 10. 2015 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 05. 05. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. 11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). 12. K argumentom uvádzaným žalobcom v odvolaní uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu v dôsledku nevykonania ním navrhovaných dôkazov. Doplnenie dokazovania malo byť vykonané najmä ďalšími výsluchmi svedkov, a to B. T. (dcéry R. T.), B. J. a G. G.. Okresný súd na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výslovne konštatoval, že tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že predmetní svedkovia neboli prítomní pri uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, resp. ani pri odovzdaní peňazí žalovanej, teda nemajú ako preukázať, prípadne vyvrátiť vznik zmluvy o pôžičke. Svedkyňa R. T. už v konaní ako svedkyňa bola vypočutá a jej opätovný výsluch z dôvodu, aký uvádzal žalobca, a to opravy znenia zápisnice, súd nepovažoval za potrebný. 14. Odvolací súd považuje postup okresného súdu za správny. Ani z odvolania žalobcu nevyplýva, že by ním navrhovaní svedkovia (B. T., B. J., rod. T., G. G.) boli prítomní pri uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, resp., že by boli svedkom odovzdania peňazí titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Ich výpoveď by žiadnym spôsobom nemohla či už preukázať, prípadne vyvrátiť vznik zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o výsluch B. T., táto mala dosvedčiť, že pre žalovanú mala vybavovať predaj psov v P.. Uvedená skutočnosť však v konaní nebola sporná, okresný ani odvolací súd túto skutočnosť nespochybňuje, avšak uvedené tvrdenie o tom, že pre žalovanú mala svedkyňa vybavovať predaj psov v P., nemá žiadny priamy vplyv na preukázanie, prípadne vyvrátenie toho, či medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, v akom rozsahu, v akej výške, kedy došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov a pod.. Ani výsluch B. J., rod. T., ktorá mala dosvedčiť, že o zriadení karanténnej stanice rokovala so žalovanou a mala s ňou uzavretú i zmluvu o nájme, nepreukazuje samotnú existenciu zmluvy o pôžičke a jej vznik. Uvedené sa vzťahuje i k výsluchu G. G., ktorý sa mal vyjadriť k tomu, pre koho vykonával rekonštrukčné práce na karanténnej stanici, ak ani v tomto rozsahu nebolo sporné, že išlo o vykonávanie rekonštrukčných prác v prospech žalovanej. Ani doklady predložené žalobcom (nájomná zmluva, listina obsahujúca rukou spísané výdavky) nie sú dokladmi, ktoré by preukazovali uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu. K výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom zároveň odvolací súd dopĺňa, že ani sám žalobca neuviedol, že títo by mali dosvedčiť uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, resp. dosvedčiť, kedy došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanej, prípadne akým spôsobom, že išlo o pôžičku, kedy mala byť pôžička vrátená, a pod.. Len tieto okolnosti by mohli ozrejmiť, prípadne dosvedčiť tvrdenia žalobcu. 15. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave neobstojí, naopak, okresný súd dostatočným spôsobom dokazovanie vykonal, uvedené dôsledne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s otázkou, prečo k vykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom, teda k výsluchu B. T., G. G., B. J., prípadne opakovane i R. T., nepristúpil. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli posúdené a vyhodnotené okresným súdom, ak tento dôvodne na str. 6 podrobne poukázal na rozporuplné vyjadrenia samotného žalobcu nielen vo vzťahu k svedkyni R. T., ale i vo vzťahu k samotnej žalobe, ktorú sám podal. 16. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 403/2014 zo dňa 16. 12. 2015). 17. Podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 18. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Ak teda k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 325/20009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu vrátane náležitostí vôle boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v prejednávanej veci žalobca. 19. Ak by žalobca na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke poskytol žalovanej sumu 6 122,54 € , a táto mu bola vrátená žalovanou naspäť, čo tvrdil sám žalobca, došlo tým k splneniu jej prípadného záväzku, bez ohľadu na to, či tieto prostriedky až následne žalobca poskytol, podľa jeho tvrdenia, na rekonštrukciu, prípadne iné financovanie karanténnej stanice, čím investoval prípadne už svoje finančné prostriedky do majetku žalovanej, avšak v takom prípade nejde o pôžičku. Žalovaná ale prijatie sumy 6 122,54 € poprela, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom reálneho odovzdania predmetu pôžičky žalovanej v prípade sumy 6 122,54 €. Dôkazy vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, prípadne i dôkazy, ktoré navrhol ešte vykonať žalobca, a ktoré okresným súdom vykonané neboli, neboli spôsobilé preukázať povinnosť žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov v zmysle zmluvy o pôžičke, ak jej tieto vo výške 6 122,54 € odovzdané neboli. 20. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, ale aj povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Ak svedkyňa R. T. tvrdila, že žalobca dal žalovanej sumu 5 000 € alebo 5 500 € v aute na ceste do P. so slovami: ,,Počúvaj, tu máš 5 000 € alebo 5 500 €“ z uvedeného nevyplýva, že by išlo o pôžičku, teda o povinnosť žalovanej peniaze vo výške 5 000 € alebo 5 500 € vrátiť žalobcovi, prípadne s uvedením času vrátenia, v dôsledku čoho nie je preukázaný vznik zmluvy o pôžičke, ak uvedené finančné prostriedky mohli byť tak, ako na to správne poukázal už okresný súd v odôvodnení jeho rozhodnutia, poskytnuté z iného dôvodu. Svedkyňa netvrdila, že by uvedené peniaze prijala žalovaná ako dlžníčka, a ani to, že žalobca peniaze žalovanej požičal ako veriteľ. Žalobca aj v odvolaní raz tvrdil, že peniaze požičal žalovanej na podnikateľský zámer a na inom mieste uviedol, že mu žalovaná peniaze vrátila a poverila ho na platenie nákladov v súvislosti s chodom karanténnej stanice. Naviac ani prípadný čas vrátenia finančných prostriedkov by nemusel byť určeným konkrétnym dátumom, postačovalo by, ak by samotná okolnosť vrátenia týchto finančných prostriedkov bola vôbec uvedená. Svedkyňa však vôbec netvrdila, že by finančné prostriedky tak, ako videla, že boli odovzdané žalovanej, mali byť zo strany žalovanej vrátené späť žalobcovi, teda nepotvrdila, že by malo ísť o finančné prostriedky, ktoré by žalobca žalovanej požičal. Okresný, ale i odvolací súd však okrem uvedeného, v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa je v priateľskom vzťahu so žalobcom a aj vzhľadom na ďalšie v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu uvádzané rozporuplné tvrdenia svedkyne a žalobcu, nemožno považovať jej výpoveď za dôveryhodnú. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto okresný súd rozhodol vecne správne, ak návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik zmluvy o pôžičke, ak suma 6 122,54 € nebola žalovanej reálne odovzdaná. Ak by aj súd uveril výpovedi svedkyne R. T., že žalobca 5 000 € alebo 5 500 € odovzdal žalovanej, neuniesol dôkazné bremeno, že išlo o pôžičku, na základe ktorej by vznikla povinnosť žalovanej uvedené finančné prostriedky vrátiť žalobcovi. Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. 22. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol správne v zmysle §-u 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje aj keď nebolo konkrétnymi dôvodmi žalobcom toto rozhodnutie napadnuté, avšak ide o výrok závislý. 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).